Naši južní susedia mali cez víkend opäť demonštráciu za „svojou“ stratenou veľkou vlasťou. Vraj „ich zem“. Má to v 21-vom storočí ešte zmysel?

Čo to vlastne Uhorsko bolo? Uhorsko bol mnohonárodný štát, a Maďari v ňom začali hrať ten „panský národ“ až po Rakúsko – Uhorskom vyrovnaní v druhej polovici 18-teho storočia, nastupujúcou maďarizáciou, keď začala „veľkovýroba“ Maďarov rušením nemaďarských škôl. Dovtedy bola i oficiálne úradným jazykom chvíľu nemčina, pred tým latinčina. V samotnom Uhorsku tvorili Maďari v 18-tom storočí podľa odhadov len 30 až 40 % obyvateľstva. Maďari si však privlastnili celú históriu Uhorska ako „tú svoju – maďarskú“, a Slovákov označujú ako „menšinu“ alebo etnikum. Stotožňujú celé Uhorsko s Maďarskom, preto si nárukujú „svoje stratené územia“. Ak by sme išli ich príkladom, mohli by sme si nárukovať na územie Veľkej Moravy, ktorá tu bola pred Uhorskom. Absurdné? Takisto ako je absurdná snaha o obnovu Uhorska. A treba dodať, že Uhorsko nebolo Maďarsko! Maďari sa dodnes nestotožnili so Slovenskom ako takým, ale zdôrazňujú len to, že Slovensko sa nachádza na území „Felvidéku“, po slovensky „hornej zeme“, ale nedodávajú, že toto územie v drvivej väčšine obývali Slováci.

Naši južní susedia dávajú radi do pozornosti, ako málo slovenská bola v danej dobe Bratislava. Nedodávajú však, o koľko viac bol slovenský i sever Maďarska. Do pozornosti týmto dávam knihu od „Jána Stanislava – Slovenský juh v stredoveku“, kde autor opisuje aký bol slovenský juh v stredoveku a popisuje i slovenské názvy a pomenovania dnes už maďarských obcí na území Maďarska.

Maďari si ale túto lož, že Uhorsko bolo vlastne Maďarsko, a Trianonom oni prišli o svoje územie, dodnes učia na školách, držia v sebe len „krivdu“. A my? Väčšina zo Slovákov by označila tých, ktorí na toto upozornia, ako národnostných štváčov, ktorý vyťahujú „maďarskú kartu“. Ja by som skôr povedal, že oni schovávajú tú slovenskú. Tí pro-európsky žijú v presvedčení, že predsa žijeme v 21-vom storočí, hranice sa predsa nedajú zmeniť. Hranice sa ale tvarovali a menili celé storočia, a to že sú dnes hranice dané, neznamená, že sú nemenné, a že o naše územie nemusíme prísť.

Zarazilo ma, keď som si prečítal ako „oficiálne“ oplakávajú „slovenskí Maďari“ trianonskú zmluvu na ich stránke (www.madari.sk). Doteraz som žil v domnienke, že „tí naši“ Maďari sú stotožnení s tým, že žijú na Slovensku ako „slovenskí Maďari“ , a neoplakávajú niečo, čo je pre nás Slovákov už dávno prežitou dobou. V niektorých článkoch spochybňujú Slovákov ako takých, uvádzajú rozhovory so „svojimi historikmi“, ktorí spochybňujú dokonca i Veľkú Moravu a nazývajú ju nezmyslom. Spochybňovanie národa ako takého sa však môže dnes pokladať i za trestný čin!

V „Maďaroch“ ale držíme ten „veľko-maďarský duch“ i my. Takému Maďarovi spoza Dunaja sa stačí prejsť po južnom Slovensku, kde máme dosť početnú maďarskú menšinu, a keďže v obciach ktoré sú obývané maďarskou menšinou minimálne 20 % je povinnosť uvádzať okrem slovenského názvu obce i jazykom menšiny, ktorá obec obýva, môže nadobudnúť dojem toho „strateného Uhorska“. Vtedy môže mať pocit, že toto by malo patriť „im“. Keď sa ale pozrieme na národnostné zloženie obcí, zistíme, že je to rôzne. Niekde máme 20% menšinu, niekde možno 50%. Ale stále tu žijú Slováci, preto sa tejto zeme nemôžme vzdať!

Na záver len dodám na zamyslenie: dodnes som neprišiel na to, čo by vlastne dnes v 21-vom storočí chceli Maďari robiť so Slovenskom v obnovenom „Uhorsku“ s krajinou, kde žije dnes podľa posledného sčítania obyvateľov už len 8 % maďarská menšina, s krajinou, kde drvivá väčšina obyvateľstva neovláda maďarčinu v Európe, ktorá garantuje práva menšinám. Dali by nám autonómiu? Alebo by sa nás opäť pokúšali pomaďarčiť?

V čase, keď nám bielym Európanom hrozí opätovná islamizácia, by sa mali stredoeurópske štáty v rámci EU viac spojiť a bojovať proti nej, a nie vyberať „uhorskú kartu“. Na to by sa ale mal náš južný sused zobudiť a uvedomiť si, že žijeme v 21. storočí.

Autor: Perun, www.protiprudu.org

Pozri aj:

Existujú maďarské gény? (1. časť)

4. jún 1920: Trianon