Zoznam námietok:

– Ale je to len malá menšina extrémistov

– Môj priateľ je moslim a je vážne milý

– To čo hovoríš je rasistické

– Si nábožensky intolerantný?

– Kresťanstvo je rovnako zlé

– Nie všetci moslimovia sú teroristi

– Nemôžeme ísť do vojny s 1,3 miliardami moslimov!

– Si islamofób?

Úvod

Táto séria sa dá považovať za určité školenie v predaji. Keď získate prácu predajcu, školiteľ vás zvyčajne oboznámi s najbežnejšími námietkami, ktoré zákazníci majú a dúfa, že vás naučí, ako si s nimi poradiť. Keď potom potenciálny zákazník vznesie jednu z týchto námietok, nebudete zmätený; budete mať kvalifikovanú a dobre premyslenú odpoveď – odpoveď, ktorá danú osobu uspokojí.

Ale čo je možno ešte dôležitejšie, dáte odpoveď, ktorá uspokojí osobu, s ktorou bude váš zákazník hovoriť neskôr. V skutočnosti môže byť námietka len niečím, o čom si váš zákazník myslí, že sa ho budú neskôr pýtať v súvislosti s jeho nákupom.

Ľudia často reagujú tak, ako si myslia, že by zareagovali iní ľudia. Toto pri predaji platí a platí to aj keď rozprávate o neúprosnom zasahovaní islamu.

Ak váš poslucháč prijme to, čo mu hovoríte o islame a potom sa o to, čo sa naučil, podelí so svojimi priateľmi, s akou námietkou by tí priatelia mohli prísť? Váš poslucháč bude pravdepodobne zvedavý a môže za vami s tou námietkou prísť aby videl, či na ňu máte dobrú odpoveď – presvedčivú odpoveď, uspokojujúcu odpoveď, odpoveď, ktorá by presvedčila aj jeho skeptických priateľov.

Ak máte dostatočne dobrú odpoveď, môžete v konverzácii s ochotným poslucháčom ísť ďalej. Ak nemáte dostatočne dobrú odpoveď, konverzácia sa pretiahne a možno i zastaví a myseľ vášho poslucháča sa uzavrie, možno len nateraz a možno navždy.

Nie veľa ľudí chce skutočne počuť o islamskom šovinizme, prinajmenšom nie po prvý krát. Je hnusný a desivý. Ale ak sa vám vo vašej konverzácii darí dostatočne dobre, môžete dostať do mozgu druhej osoby niektoré dobré informácie a budeme na tom lepšie. To je tá najdôležitejšia vec, ktorú treba urobiť práve teraz – úspešné konverzácie jedného človeka s druhým medzi ľuďmi, ktorí poznajú islam a ľuďmi, ktorí ho nepoznajú.

Ale, ako ste nepochybne zistili, keď iniciujete tieto konverzácie, ľudia často reagujú negatívne. Ľudia predložia svoje reakcie, ako keby to bol koniec diskusie. Prípad uzavretý. Pokiaľ ide o nich, oni len povedia posledné slovo na danú tému. Ale ak máte dobrú odpoveď, konverzácia môže pokračovať a môže ísť hlbšie a váš poslucháč odíde informovanejší o treťom džiháde. Tým bude na svete o jedného potenciálneho dhimmího menej; o jedného nováčika na našej strane viacej.

Dobrou správou je, že počet možných negatívnych odpovedí ktoré dostanete je obmedzený. Neexistuje nekonečne veľa vecí, ktoré vám ľudia povedia, a vy budete počuť tých istých pár námietok znova a znova. Je len šesť takých, ktoré sú veľmi bežné. Môj kompletný zoznam má len dvadsaťštyri námietok a ten zoznam pokrýva, podľa môjho odhadu, 98 percent všetkých reakcií, ktoré môžete dostať. Keď máte poruke dobré odpovede na tieto námietky, budete schopný odpovedať hladko a s rozvahou, bez pocitu napätia alebo nepriateľstva.

Mám tiež univerzálnu reakciu na akúkoľvek námietku ktorú dostanete. Jednoducho sa opýtajte: „Odkiaľ máte svoje informácie o islame?“ Vaša otázka pravdepodobne odhalí obom z vás, ako málo toho ten druhý vie o islame, a to je dobrým miestom kde začať.

Ale je to len malá menšina teroristov

Námietka

Tak začnime. Prvá reakcia na našom zozname je: „Zdá sa, že obviňuješ celé náboženstvo. V skutočnosti je to len malá menšina extrémistov, ktorí vykradli náboženstvo.“ Už ste to niekedy počuli?

Inými slovami, budete rozprávať o islame a o tom, čo sa hovorí v Koráne, a potom prídu s tým, že „rozprávate o menšine v rámci islamu.“

Toto je najväčšie nedorozumenie, ktoré ľudia majú – že islamskí šovinisti sú teroristi a sú málo početnou a okrajovou skupinou a že veľká väčšina moslimov sú mierumilovní, zákon dodržujúci, dobrosrdeční, nábožensky tolerantní ľudia veriaci v ľudské práva.

Odpovede

Ako môžete zareagovať? Tu je päť rôznych spôsobov odpovedania:

1. Aj malá menšina z 1,3 miliardy ľudí je stále veľa ľudí. A tá menšina zďaleka nie je taká malá, ako si ľudia radi myslia. Áno, počet moslimov riadiacich sa Mohamedovým príkazom „zabíjať neveriacich kdekoľvek ich nájdu“ môže byť malý, ale omnoho väčší percentuálny podiel verí v politický účel islamu a pracuje na tom cieli inými spôsobmi okrem terorizmu. Je mnoho spôsob vedenia džihádu. Násilie je len jedným. Demografia je ďalším (to znamená, imigrovať do novej krajiny, možno dokonca nechať sa podporovať sociálnym zabezpečením, ale určite prevýšiť pôvodných obyvateľov populačne, vybudovať politicky aktívny a silný voličský blok moslimov v tej krajine a potom sa začať dožadovať ústupkov). Je možných mnoho foriem džihádu – džihád cez súdne procesy, džihád založením lesného požiaru, džihád sfalšovaním učebníc a zoznam pokračuje ďalej a ďalej. Násilní islamskí šovinisti môžu byť v skutočnosti naším najmenším problémom.

2. Myslíte tých, ktorí sa vyhadzujú do vzduchu aby zabíjali nemoslimov? Alebo nalietavajúcich lietadlami do budov? Alebo pokúšajúcich sa dostať do rúk jadrovú bombu, aby ju odpálili v centre New Yorku? To si zasluhuje obavy, ale z dlhodobejšieho hľadiska môžu byť moslimovia vedúci džihád inými spôsobmi nebezpečnejší. (Samozrejme, v tomto bode pravdepodobne povedia, „Akými inými spôsobmi?“ a tým ste získali ďalšiu príležitosť vzdelať ich ešte viacej.)

3. Džihád je povinnosťou pre všetkých moslimov. Džihád neznamená len násilie. Džihád znamená bojovať v čomkoľvek len môžete, aby ste dosiahli jediný politický cieľ islamu: podrobenie všetkých nemoslimov islamskému právu. Politický cieľ je náboženskou povinnosťou moslima. Mohamed neschvaľoval meditáciu alebo rozjímanie. Povedal, že spôsob, akým môžete dokázať svoju oddanosť Aláhovi je prostredníctvom skutkov. Takže aj „umiernení“ moslimovia hlavného prúdu sú aktívni, nepretržite pracujúci na konečnom cieli celosvetovej islamskej dominancie. Robia to tým, že platia svoj zakát, ktorý ide do mešity a ktorý ide na podporu moslimských záležitostí (čo sú takmer úplne politické záležitosti). A robia to tak, že majú veľa detí, aby dali moslimom demografickú výhodu v demokratických krajinách. Robia to tak, že každého nemoslima ktorého stretnú presviedčajú, že moslimovia sú neškodní a dobroprajní. Robia to tak, že kričia „rasizmus“ zakaždým, keď niekto kritizuje islam, hoci dobre vedia, že islam nie je rasa (hovoria to, pretože im to dáva požadovanú reakciu: umlčuje to ľudí). Robia to tak, že píšu do každého televízneho alebo rozhlasového programu, ktorý vykresľuje islam v nelichotivom svetle. To všetko je džihád. Balamutenie nemoslimov je džihád. Ako povedal Mohamed, „Vojna je klamanie“. A ako vidíte, oni tú vojnu vyhrávajú. Vy, tak ako väčšina nemoslimov, nevie takmer nič o islame a predsa máte pocit, že musí byť celkom v poriadku.

4. Máme ten dojem (že je to malý počet extrémistov), pretože takmer žiadny z neustálych útokov džihádistov nie je mediálne pokrytý. Choďte na thereligionofpeace.com a uvidíte každý dokázateľný útok na svete spáchaný v mene islamu. Dochádza k takmer piatim útokom denne. Niektoré sú veľké, niektoré malé. Ale pripočítavajú sa k neustálej vojne vedenej proti nemoslimom súčasne všade vo svete. Viacej ľudí je každoročne zabitých v mene islamu, než bolo zabitých počas celých 350 rokov španielskej inkvizície. A každého jedného z džihádistov, ktorí toto zabíjanie vykonávajú, podporuje sieť moslimov, ktorí, hoci sami nie sú zabijakmi, pomáhajú, aby sa to dialo, pomáhajú to financovať, pomáhajú ich skrývať, kŕmia ich, povzbudzujú ich a ochraňujú ich. A páchatelia násilného džihádu sú len špičkou ľadovca. Omnoho viac moslimov nasleduje Mohamedov príklad mnohými inými spôsobmi a vedú džihád na mnohých frontoch a na mnohých úrovniach súčasne.

5. Moslimské bratstvo je najväčšou islamskou organizáciou akéhokoľvek druhu na svete. To z nej robí hlavný prúd. Cieľom bratstva je podrobiť celý svet islamskému právu. A aktívne (a mnohými spôsobmi úspešne) svoj cieľ dosahujú. Väčšina z nich neobhajuje náhodné bombové útoky, ktoré sú strategicky neefektívne na väčšine miest a kontraproduktívne pre ich cieľ svetovej vlády. Majú dlhodobý plán a uplatňujú ho viac ako dvadsať rokov. Toto nie sú dohady. Ich dokumenty boli zhabané počas razií FBI. Jedna taká nedávna razia viedla k žalobe členov Holy Land Foundation. Moslimské bratstvo založilo množstvo „legitímnych“ organizácií v Spojených štátoch, ktoré pracujú na cieli zničenia americkej vlády zvnútra (toto je ich vyhlásený cieľ) – CAIR, MSA, ISNA, NAIT, atď. Zbierajú peniaze na podporu džihádu (kým klamú ľuďom ohľadom skutočného účelu tých peňazí), žalujú v mene islamu, robia nábor na akademickej pôde a obracajú nemoslimských študentov proti Amerike, ovplyvňujú, ako učebnice v amerických školách vykresľujú islam, ovplyvňujú, ako sa FBI zaoberá moslimami, financujú a kontrolujú madrasy a mešity po celej Amerike a uisťujú sa, že učia nenávisť, intoleranciu a neintegráciu. A ešte viac. A to všetko robia pod nosmi Američanov, pretože ich pozornosť sa sústreďuje na prenáhlených džihádistov, ktorí vyhadzujú veci do vzduchu.

To je náš zoznam dobrých reakcií – reakcií, ktoré uspokoja väčšinu poslucháčov a umožnia produktívne pokračovanie vašej konverzácie.

Prečítajte si tieto reakcie znova a vyberte si tú, ktorú chcete najviac používať a pripomínajte si ju každý deň, až kým vám nezíde na um automaticky. Odporúčam používať pripomienkovú službu Resnooze. Alebo si ju nahrajte do zvukového súboru a počúvajte ju v aute počas jazdy. Pripravme sa na tieto konverzácie, aby išli dobre. Treba osloviť ľudí, ktorí nie sú znalí. Je to na nás. Poďme to urobiť.

Môj priateľ je moslim a je vážne milý

Námietka

Niekedy keď hovoríte o islame tak vám niekto povie niečo takéto: „Moja sesternica je vydatá za moslima a je to skutočne skvelý chlapík.“ A povedia to, ako keby to bol koniec diskusie. Vyslovujú to, ako keby ich vyhlásenie očividne rušilo a vyvrátilo všetko čo ste povedali o islame.

Odpovede

Tu sú niektoré možné reakcie:

1. Vidím, že obhajujete svojho priateľa, tak mi dovoľte ujasniť, že neútočím na vášho priateľa alebo kohokoľvek, kto si hovorí moslim. Ja hovorím o islamskej doktríne. Hovorím o tom, čo má oddaný moslim podľa Mohameda robiť a čo milióny moslimov skutočne robia.

2. Je to praktizujúci moslim alebo moslim iba po mene? Ak je to praktizujúci moslim, jeho povinnosťou je džihád. Ale majte na pamäti, že džihád znamená boj za politický cieľ dominancie islamského práva. Násilie je len jedným z mnohých spôsobov, ako pracovať na tomto politickom cieli. Taktiež, ak je to praktizujúci moslim, podľa Koránu nemôže byť vaším priateľom. Môže sa tváriť že je váš priateľ ak to slúži cieľom islamu, ale ak naozaj voči vám cíti náklonnosť a skutočne vás považuje za priateľa, potom je podľa Koránu odsúdený zhorieť v pekle.

3. To je dobré (že je to skvelý chlapík)! Ale moslimovia riadiaci sa doktrínou napriek tomu musia byť zastavení a jedna veľmi dôležitá vec, ktorá sa musí stať pre ich zastavenie je, aby sa nemoslimovia vzdelávali o tom, čo je v Koráne a hadísoch. Naši nemoslimskí spoluobčania musia byť upovedomení o stratégii hry nepriateľov, zaviazaných zničiť náš spôsob života. Tým, že sa pokúšate zastaviť ľudí ako ja, aby som nevzdelával nemoslimov o islame, v skutočnosti pomáhate islamským šovinistom s ich politickými cieľmi.

4. Možno je zrejmá dobrota tohto moslima len takíja. Ďalšou možnosťou je, že si jednoducho nie je vedomý toho, čo od neho jeho náboženstvo v skutočnosti vyžaduje. Poviem vám čo je v Koráne, ale iba ak mi sľúbite, že mu to nepoviete. Nepotrebujeme žiadnych ďalších moslimov upovedomených o požiadavkách ich viery. Nechajte ho žiť v neškodnej a mierumilovnej nevedomosti.

5. Je to moslim a je vážne milý? To je dobré! Je dosť možné, že sa neriadi celým učením. Platí však svoj zakát (almužnu)? Potom pravdepodobne prispieva islamským šovinistom, ktorí sa riadia celým učením (zakát zvyčajne ide miestnej mešite a väčšinu mešít v USA i inde vlastnia a prevádzkujú oddaní wahábisti). Modlí sa päť krát denne? Drží mesačný pôst počas Ramadánu? Čítal Korán? Ak by si mal vybrať medzi právom šaría a ústavou, čo by si vybral? Máte o tom predstavu? Alebo len hovoríte, že vaša sesternica je vydatá za moslima s veľmi dobrými ľudskými zručnosťami?

6. Existencia milého moslima nevyvracia tvrdenie, že islamské učenie obhajuje intoleranciu a násilie voči nemoslimom. Fakt, že poznáte moslima, ktorý vie, ako vychádzať s nemoslimami, neznamená, že by tiež neobhajoval uvalenie práva šaría na nemoslimov a neznamená to tiež, že aktívne nepracuje na tomto cieli. Fakt, že je naozaj milý neznamená, že zavrhuje šovinistickú povahu islamského učenia. Existencia moslima, ktorý je očarujúci, nediskredituje jedinú vec ktorú som povedal.

7. Je váš priateľ papučový moslim? Ak áno, myslím, že je to skvelé. Ale nehovoril som o ľuďoch, ktorí sa nazývajú moslimami, no neriadia sa doktrínou. Hovorím o skutočnej islamskej doktríne – čo hovorí vo svojich svätých knihách a čo takmer všetky islamské autority nariaďujú uplynulých 1400 rokov – a čím sa veriaci moslimovia riadia všade na svete. Tí, ktorí sa riadia učením Koránu a ktorí sa verne riadia Mohamedovým príkladom sú nebezpečenstvom pre slobodný svet a musia byť zastavení.

8. Mohamed Salah bol tiež veľmi milý muž. Ale bol to tiež vodca celosvetového vojenského krídla Hamasu, brutálnej teroristickej organizácie!

To čo hovoríš je rasistické

Námietka

„To čo hovoríš je rasistické.“ Už som napísal niekoľko príspevkov, aby som pomohol odpovedať na túto námietku, keďže je jednou z najbežnejších.

Hlavný problém s touto námietkou je, že ju ľudia nepovedia priamo. Je to príliš útočné. Otvorene niekoho nazvať rasistom, prinajmenšom v Amerike, je nechutnou nadávkou.

Ale zvyčajne môžete čítať medzi riadkami a uvedomiť si, že osoba s ktorou sa rozprávate dokáže počuť to čo hovoríte len v pojmoch rasizmu – pretože toho vie o islamskom šovinizme tak málo, nevie, ako inak si vysvetliť to čo hovoríte.

Ak máte podozrenie že sa jedná o tento prípad, mali by ste to uviesť prvý. Najlepšie je vyrovnať sa s touto konkrétnou námietkou čo najskôr.

Odpovede

Tu sú nejaké nápady, ktoré vám pomôžu:

1. Mnoho ľudí v hnutí proti džihádu si myslí, že si bude vyžadovať, aby vybuchla špinavá bomba v Chicagu alebo Paríži predtým, než sa svet prebudí. Ale po tragédii alebo veľkom útoku budú ľudia nahnevaní a budú sa obávať, a rozhodnutia za takýchto okolností nie sú vždy najmúdrejšími rozhodnutiami. V takých časoch môžu ľudia reagovať prehnane. V takých časoch robia také veci, ako je umiestnenie všetkých Japoncov do internačných táborov. To bola reakcia založená na strachu a bola fanatická a rasistická. Takémuto druhu prehnanej reakcie sa môžeme vyhnúť, ak budeme o islame rozprávať teraz, v pokojnejších časoch. Inými slovami, rozprávanie o islamskom učení teraz môže pomôcť predísť rasizmu a náboženskému fanatizmu tým, že sa uistíme, že každý pochopil, o čom je islamské učenie, a že každý pochopí, že islam je doktrína a nie rasa.

2. Ak je nazvanie takejto konverzácie „rasistickou“ nesprávnym pomenovaním, tak ako ju nazvať? Je to „kritika náboženskej doktríny“ a tiež „politická kritika“ – dve dokonalo legitímne činnosti v slobodnej krajine.

3. Hovorím o učení, nie osobe, a nemôže to byť akokoľvek rasistické, pretože islam nie je rasa. Na zemi sú moslimovia každej rasy. Ani keby som povedal „Všetci moslimovia sú zlí“ tak by to nebol rasizmus. Bolo by to nadmerné zovšeobecňovanie, ale nie rasizmus. Keby som povedal „Indonézania sú zlí“, to by bol rasizmus. Keby som povedal, že princípy, náborové praktiky a techniky indoktrinácie Ku Klux Klanu sú nebezpečné pre občianske práva v Amerike, nazval by niekto moje vyjadrenie „rasistickým“? Nazvali by to „nenávistným prejavom“? Trpím KuKluxKlanofóbiou?

4. Vyhláste, že ste proti rasizmu a keby ľudia toho pochopili o islame viacej, zabránilo by to rasizmu. Vyhláste, že nekritizujete moslimov, kritizujete politickú a náboženskú doktrínu islamu. A vyhláste, že pokiaľ si váš poslucháč sám neprečíta Korán, tak nevie, čo sa v skutočnosti deje. A ak ste čítali Korán, nezabudnite to využiť na to, aby ste spomenuli relevantné fakty.

Si nábožensky intolerantný?

Námietka

„Si nábožensky intolerantný? Ľudia v tejto krajine majú právo uctievať čo sa im páči. Nie je náboženská tolerancia jedným z našich najdôležitejších princípov?“

Takmer každý v slobodnom svete pevne verí v princíp, že ľudia majú právo uctievať čo chcú. Aj ľudia ktorí sú zarytými ateistami budú brániť tento princíp. Počuť niekoho (napríklad vás) kritizovať akékoľvek náboženstvo uráža útlocit ľudí, ktorí nevedia nič o islame (ale predpokladajú, že je jedným z mnohých podobných náboženstiev).

Negatívna reakcia na vašu kritiku islamu je ešte zreteľnejšia, ak diskutujete s vyznávačom iného náboženstva, pretože ten bude vašu kritiku islamského šovinizmu vnímať ako hrozbu pre slobodu náboženstva a bude brániť islam len z tohto dôvodu.

Odpovede

Tak ako môžete zareagovať na túto námietku? Tu sú nejaké nápady:

1. V skutočnosti bránim náboženskú toleranciu. Čo by sme mali robiť s nábožensky intolerantným náboženstvom? Čo môžete urobiť s náboženstvom, ktoré sa pokúsi zastaviť, oslabiť a dokonca zrušiť všetky ostatné náboženstvá? Ak chcete zachovať náboženskú slobodu, mali by ste agresívne a intolerantné náboženstvo držať nakrátko. Radšej by ste si mali byť vedomí toho, čo robia, a mali by ste im zabrániť, aby sa chopili oprát moci, inak nastane koniec náboženskej tolerancie.

2. Sú dva aspekty islamu. Jeden je náboženský a druhý je politický. Náboženská časť má do činenia s držaním pôstu a modlitbou. Politická časť má do činenia s podrobovaním nemoslimov, prácou na nastolení práva šaría na miestach kde ešte nie je nastolené a utláčaním práv žien. Islamskí šovinisti neveria, že náboženská časť je oddelená od politickej časti, pretože podľa Koránu a príkladu Mohameda nie sú oddelené a v Koráne sa viac ako sedemdesiat krát hovorí, že dobrý moslim musí nasledovať Mohamedov príklad.

Ale niektorí ľudia ktorí si hovoria moslimovia sú úplne ochotní porušovať princípy islamu a oddeľovať tieto dva aspekty od seba. Chcú praktizovať len náboženské aspekty islamu, čo je ich osobná vec a proti tomu nič nemám. Myslím si, že na to majú právo.

Ale na nás, ktorí by sme mohli byť na prijímacom konci ich politických skutkov, by sa patrilo byť si vedomí politických aspektov islamského učenia. To učenie má vplyv na nemoslimov a obmedzuje ľudské práva pre moslimky, a to nie je v poriadku.

Práve teraz si na mnohých miestach sveta moslimky neužívajú plné práva slobody, pretože tie oblasti politicky kontrolujú islamskí šovinisti, ktorí nikdy nepoľavujú zo svojho neúnavného nátlaku na politickú a právnu kontrolu. V Británii, Nemecku a Francúzsku sú oblasti, kde sa zákonne praktizuje šaría. Vlády ustúpili islamskému nátlaku. Toto sa musí zastaviť, pretože nátlak na ďalšie ústupky sa nikdy nezastaví. Je povinnosťou pravého moslima priviesť celý svet pod vládu islamského práva.

V USA islamskí šovinisti ovplyvňujú americké učebnice, čím zavádzajú študentov pokiaľ ide o povahu islamu a históriu násilnej a agresívnej islamskej expanzie. Toto je porušenie odluky cirkvi a štátu, je to príklad neúnavnej politickej agresie islamských šovinistov a tomu nesmieme ustupovať. Toto nie je potlačenie náboženskej slobody. Je to útlak neférových, jednostranných, slobodu popierajúcich politických činností (vykonávaných ako náboženská povinnosť).

3. Po protestantskej reformácii a po mnohých rokoch prenasledovania a vojen Briti zaviedli novú politiku, ktorá je koreňom nášho modelu dnešnej náboženskej tolerancie. Akékoľvek náboženstvo alebo sekta môže uctievať čo chce, bez strachu z prenasledovania vládou alebo kýmkoľvek iným.

Cirkvi, ktoré si kedysi užívali monopol, tejto novej politike vzdorovali. Boli intolerantné voči ostatným náboženstvám. Tak im Británia povedala: Budete tolerantní voči ostatným náboženstvám alebo nebudete v tejto krajine mať povolené fungovať. A ak o tom premýšľate, toto je jediný spôsob, akým môže náboženská tolerancia fungovať. Nemôžete povoliť slobodnú vládu agresívnemu, intolerantnému náboženstvu.

Práve teraz 75 percent mešít v Amerike káže nenávisť voči nemoslimom. Toto je nebezpečná náboženská intolerancia. Nemôžete mať stav, keď každý dovolí každému uctievať čo sa mu zachce, okrem jednej skupiny, ktorá bude tolerovať len svoje vlastné náboženstvo. To je definícia šovinizmu a je hrozbou pre slobodu náboženstva. Každý sa musí riadiť tým princípom, inak to nebude fungovať. Takže kritizovanie islamského šovinizmu a zastavenie jeho neúprosného agresívneho zasahovania je v skutočnosti základným cieľom, ak má sloboda náboženstva prežiť.

To sú tri odpovede na obvinenie, že ste nábožensky intolerantný. Žiadam vás – nie, nalieham na vás, vyzývam vás, aby ste vymysleli ešte lepšiu odpoveď. Prekonávajme sa navzájom s lepšími a lepšími odpoveďami. Taktiež vás vyzývam aby ste pridali svoj názor ohľadom toho, ktorá z nami vymyslených odpovedí je najlepšia.

Názory treba zmeniť a práve tu to môžeme urobiť. Vyzbrojme sa efektívnymi zbraňami v tejto vojne myšlienok. Ukovajme si tu zbrane, ktoré nám pomôžu vyhrať vojnu proti neúprosnému zasahovaniu islamu a ochrániť našu slobodu.

Kresťanstvo je rovnako zlé

Námietka

Keď kritizujete islamský šovinizmus, veľmi bežnou reakciu ktorú dostanete je niečo takéto: „Kresťania robia to isté. Pozri sa na inkvizíciu. Pozri sa na križiacke výpravy. Viacej ľudí bolo zabitých v mene kresťanstva než všetkých ostatných náboženstiev dokopy.“

Úryvok z knihy Islam 101, ktorej autorom je Gregory M. Davis:

Očividnou reakciou na túto otázku je, „No a čo?“ Násilie páchané v mene ostatných náboženstiev logicky nie je spojené s otázkou, či je islam násilný. Ale tým, že boli spomenuté križiacke výpravy, sa nádej islamského apologéta odvráti od islamského násilia a vykreslí náboženstvá všeobecne ako morálne rovnocenné.

Tak na západných univerzitách a médiách ako aj v islamskom svete sa križiacke výpravy považujú za agresívne vojny, v ktorých bojovali hádaví kresťania proti mierumilovným moslimom.

Hoci križiacke výpravy boli určite krvavé, presnejšie ich treba chápať ako oneskorenú reakciu Západu na stáročia džihádu, ktorý bol nevyprovokovaným, jednostranným útokom.

Moslimská vláda vo Svätej zemi začala v druhej polovici 7. storočia počas arabskej vlny džihádu s dobytím Damasku a Jeruzalema, ktoré dobyl druhý „správne vedený kalif“, Umar.

V 11. storočí bola relatívne vľúdna arabská správa Svätej zeme nahradená správou seldžuckých Turkov kvôli občianskej vojne v islamskej ríši.

Turci vo Svätej zemi obnovili džihád, pričom tam a všade v Malej Ázii zle zaobchádzali s kresťanmi, okrádali ich, zotročovali a zabíjali.

Bolo to v tomto kontexte obnoveného džihádu na Strednom Východe, kedy rímsky pápež Urban II. vydal v roku 1095 výzvu pre západných kresťanov, aby prišli na pomoc svojim východným bratancom.

Stojí za to spomenúť, že najhorlivejší križiaci, Frankovia, boli presne tí, ktorí po stáročia čelili džihádu a nájazdom pozdĺž francúzsko-španielskej hranice a poznali lepšie než väčšina ľudí hrôzy, ktorým moslimovia podrobili kresťanov.

V čase prvej križiackej výpravy bolo obyvateľstvo Malej Ázie, Sýrie a Palestíny, hoci mu vládli moslimovia, stále prevažne kresťanské. „Križiacke“ kampane armád západných kresťanov sa v tom čase ospravedlňovali ako vojna za oslobodenie východných kresťanov, ktorých obyvateľstvo, krajiny a kultúra boli po stáročia devastované džihádom a statusom dhimmí. Dobytie územia pre boha na spôsob džihádu bolo kresťanstvu cudzou myšlienkou a nemalo by byť prekvapujúce, že kresťanská svätá vojna nakoniec vyhasla na Západe a nikdy nezískala prevahu na Východe.

Jednoduchý spôsob zodpovedania zvyšku námietky je: „Dnes je viacej ľudí každoročne zabitých v mene islamu než bolo zabitých počas celých 350 rokov španielskej inkvizície.“ Usmernite svojho poslucháča na stránku thereligionofpeace.com aby sa pozrel, koľko ľudí je denne zabitých v mene islamu. Zapamätajte si tú URL adresu, aby ste ju mohli odporučiť. Napíšte mu ju. Je to stránka, ktorá dokumentuje každý overený skutok džihádu vo svete, pri ktorom bola zabitá aspoň jedna osoba.

Ďalšia odpoveď je: „Počas 1400-ročnej histórie islamu bolo zabitých v jeho mene 270 miliónov ľudí. Nijaké iné náboženstvo sa k tomu nepribližuje. Ani komunizmus sa k tomu nepribližuje. Rovnako ako nacizmus. Dôvod, prečo toto napríklad v Amerike nevedia je, že islamskí šovinisti infiltrovali vydávanie učebníc v krajine a masívne pozmenili históriu islamu. Výrazne tiež ovplyvňujú západné médiá.“

A napokon, Mohamed si požičal mnoho myšlienok z judaizmu i kresťanstva, čo je dôvod, prečo nesie vonkajšiu podobnosť so známymi náboženstvami. Ale je fundamentálne odlišný.

Nie všetci moslimovia sú teroristi

Námietka

Keď hovoríte o islamskom šovinizme, ľudia často reagujú ako keby ste urobili nejakú chybu, ako keby ste dali do rovnosti zopár šialených teroristov so všetkými 1,3 miliardami moslimov na svete, pričom „každý vie“, že väčšina z nich sú mierumilovní ľudia.

Odpovede

Na túto námietku sa odpovedá ľahko, ale je to tiež príležitosť dať vášmu poslucháčovi hlbšie vzdelanie o tejto téme. Tu je pár nápadov, ako odpovedať na túto námietku:

1. Terorizmus je len jedným z mnohých spôsobov vedenia džihádu. Je najmenej desať typov džihádu. V islamskom učení je päť pilierov islamu, päť vecí, ktoré by mal robiť každý moslim. Ale podľa Mohameda je džihád dôležitejší než ktorákoľvek z nich. Je náboženskou povinnosťou každého moslima bojovať za nastolenie práva šaría všade na svete. Niektorí to robia bombami. Niektorí to robia imigráciou a plodnosťou. Niektorí to robia vytrvalými politickými činmi (vedú džihád získaním ústupkov). Niektorí to robia „hlavnoprúdovými, umiernenými“ moslimskými organizáciami, ktoré sa pokúšajú oslabiť západné vlády. Takže, inými slovami, úplne s vami súhlasím, že nie všetci moslimovia sú teroristi, ale nesúhlasím s vami, že z tohto nejako vyplýva, že islamský šovinizmus je niečo čo môžeme bezpečne ignorovať. Musíme o ňom vedieť, inak nebudeme mať nijakú možnosť ochrániť sa pred ním.

2. To je pravda: Nie všetci moslimovia sú teroristi, ale väčšina teroristov sú moslimovia a zabíjajú v mene islamu. Viete prečo? Viete o čo im ide? Moslimovia od začiatku vedú expanzívnu vojnu a pokúšajú sa ospravedlniť svoje násilie ako reakciu na krivdy. Tak to robil Mohamed a on je príkladom, ktorého majú všetci moslimovia navždy nasledovať. Chcú len jednu vec: aby sa každý na zemi podriadil islamskému právu. Pre moslimov je boj za tento cieľ náboženskou povinnosťou. A terorizmus je len jedným z mnohých spôsobov vedenia džihádu.

3. To je pravda, ale väčšina moslimov verí, že Mohamed je dobrým príkladom, ktorý treba nasledovať. Veria tomu, pretože v Koráne sa viac než sedemdesiat krát hovorí, že každý moslim musí nasledovať príklad Mohameda. Viete niečo o Mohamedovi? Keď poznáte Mohameda, viete vysvetliť veľa vecí, ktoré sú ohľadom diania vo svete nepochopiteľné. (Tu môžete povedať príbeh o Mohamedovom vzostupe k moci a zmene v koránskych odhaleniach. Povedzte mu, aby si prečítal Korán.)

4. Moslimovia, ktorí sú teroristi, sú schopní robiť to čo robia kvôli obrovskej podpore zo svojej komunity, a tú podporu motivuje islamské učenie. Motivuje ju tiež nádej, že podporovatelia získajú vstup do raja. Mučeník sa môže prihovoriť u Alaha (keď sa dostane do raja) za najviac sedemdesiat svojich príbuzných, aby získali vstupenku do raja. Pre tých, ktorí tomuto veria, je to obrovský popud, aby pomáhali ktorémukoľvek zo svojich príbuzných, ktorý plánuje zabíjať nemoslimov. Pamätáte si to jasanie v celom moslimskom svete, keď boli tisíce nemoslimov zabitých 11. septembra? Urobilo to len 19 únoscov, ale jasne to podporovali milióny. Milióny. Možno stovky miliónov. Prečo? Pretože to je ten druh veci, ktorý majú moslimovia podľa Koránu a „dokonalého“ príkladu Mohameda robiť.

Vyjadrite svoje argumenty čo najjasnejšie a najpokojnejšie. Snažte sa byť ohľadom tejto veci takmer ľahostajný. Nikdy nebuďte vášnivý, ak tomu môžete pomôcť. Vyjadrujte svoje argumenty radšej jemnejšie, než by ste ich mali príliš zdôrazňovať. Hovorte presne. Nikdy nepreháňajte. Musíme úspešne presvedčiť ľudí. Nemôžeme si dovoliť zlyhať. Nech sa vaše konverzácie rátajú.

Nemôžeme ísť do vojny s 1,3 miliardami moslimov!

Námietka

Táto námietka zvyčajne nie je vyslovená nahlas, ale je ústredným strachom číhajúcim za veľkou časťou odporu na ktorý narazíte, keď hovoríte o islame.

Keď hovoríte s ľuďmi, chcete od nich, aby prijali jednoduchý fakt, že islamské učenie je veľmi priamočiare a že vyzýva na intoleranciu a násilie voči nemoslimom a nepoľavujúcu snahu podrobiť nás všetkých právu šaría.

Vytiahnu každú námietku ktorú si vymyslia, pretože nechcú prijať túto jednoduchú premisu. Ak vyjadrili svoj strach, mohlo to znieť asi takto: „Pre Boha, to nemôže byť pravda, pretože by to znamenalo, že musíme ísť do vojny s 1,3 miliardami moslimov, a to nemôžeme urobiť!“ Niektorí ľudia to skutočne povedia nahlas.

Odpovede

Tak ako mnoho námietok, i táto je skvelou príležitosťou vložiť o trochu viac informácií do mozgu, ktorý je takmer úplne prázdny čo sa týka akýchkoľvek faktov o islame. Tu sú niektoré možné reakcie, ktoré môžete uviesť:

1. Našťastie, nemusíme ísť do vojny s nimi všetkými. Väčšina ľudí, ktorí sú teraz moslimami, si to nikdy nevybrala. Ich predkovia boli takmer všetci nútení byť moslimami. Celá krajina bola dobytá a bola zavedená šaría. Šaría vyvíja nátlak na každého, aby bol moslimom, a to nie len po mene. Je proti tomuto právu vynechať päť modlitieb denne alebo vynechať pôst počas Ramadánu alebo vynechať platenie zakátu (almužny pre mešitu). Inými slovami, praktizovanie islamu sa vynucuje zákonom, takže po niekoľkých generáciách by bolo ťažké myslieť inak ako moslim, najmä keď trestom za opustenie viery je smrť.

Ale toto znamená, že mnoho z nich by si zvolilo žiť svoje životy bez neustálej dominancie islamu, keby mali tú možnosť. Takže aj keby došlo k vojne, nemuseli by sme ísť do vojny s 1,3 miliardami.

2. Kvôli čomu by ste išli do vojny? Myslím tým, prečo si myslíte že vojna by bola nevyhnutná?

3. Nepotrebujeme ísť do vojny, potrebujeme len zmeniť niektoré z našich vlastných zákonov a niektoré z našich zahraničných politík. A niekedy by sme ich ani nemuseli zmeniť, potrebovali by sme len to, aby sme ich začali vynucovať. Napríklad, je proti zákonu pokúsiť sa zvrhnúť vládu alebo to čo i len plánovať. Je to štvanie proti vláde. Už to je zákonu.

Džihád znamená „boj za podrobenie každého na zemi právu šaría.“ Je to základný prvok islamu. Je to ústredný princíp. Nie je to nejaké okrajové učenie, ktoré nikoho nezaujíma. Toto je ústredný účel islamu. Ak chceme, aby moslimovia v našej krajine prestali pracovať na oslabení a zvrhnutí našej vlády, budeme musieť urobiť rozlíšenie medzi politickými aspektmi islamu a náboženskými aspektmi islamu a budeme musieť ľudí zastaviť vo štvaní. Nepotrebujeme ísť do vojny. Potrebujeme len vzdelať dostatok nemoslimov, aby viac neboli volení politici neznalí islamu. Jedna vec, ktorá sa musí stať, je vzdelávanie.

4. Problém nie je s moslimami, takže nemusíme ísť s nimi do vojny. Problém nie je dokonca ani s islamskou doktrínou. Naším problémom je žalostná nevedomosť väčšiny nemoslimov. Kvôli tejto nevedomosti Západ upúšťa od svojich slobôd. Dovoľte mi uviesť ilustráciu, aby som ujasnil čo myslím:

V komentároch k článku o sociopatoch je väčšina komentátorov obeťami sociopatov a hovoria svoje príbehy o tom, čo sa im stalo – boli obratí o svoje životné úspory alebo sa zosobášili s niekým, kto zneužíval ich deti alebo jeden z ich rodičov ich zámerne vytáča atď. Ale dvaja z ľudí ktorí komentovali sú sami sociopat