„Biela genocída“ je pojem, ktorý v poslednom čase získal väčšiu pozornosť v médiách a v internetových komunitách, no nie každý chápe jeho význam. Nedávno sme napísali článok, ktorý sa dotýka tejto témy, no tento článok si kladie za cieľ vysvetliť tento pojem podrobnejšie, aby sme poskytli lepšie pochopenie fenoménu bielej genocídy.

Ale kým budeme pokračovať, aby sme definovali bielu genocídu, pozrime sa na skutočnú definíciu genocídy a ako ku nej došlo.

Pojem „genocída“, ktorý dnes mnohí považujú za samozrejmosť, pred rokom 1944 v skutočnosti neexistoval, až kým ho nevymyslel muž menom Raphael Lemkin. Účelom bolo definovať násilné zločiny spáchané proti rôznym skupinám ľudí v našich spoločnostiach so zámerom spôsobiť zranenie tej konkrétnej skupine ľudí, keďže sa zvyšovala potreba sformulovať a definovať ľudské práva po udalostiach druhej svetovej vojny, a stal sa imperatívom na zaistenie práv jednotlivcov a takisto skupín.

Slovo „genocída“ sa odvtedy ustálilo dosť efektívne a dnes si väčšina ľudí myslí, že pozná definíciu „genocídy“. Opýtajte sa človeka, čo to znamená, a on vám s najväčšou pravdepodobnosťou povie, že je to jednoducho skutok zabitia skupiny ľudí za účelom ich zničenia prostriedkami násilného krviprelievania. Avšak, ten pojem je omnoho komplexnejší než takýto výklad, čo bude jasné, keď si skutočne prečítate definíciu, ako je uvedená v medzinárodnom Dohovore OSN o zabránení a trestaní zločinu genocídy.

Čo hovorí konvencia OSN o genocíde?

Ako sa tvrdí v článku číslo dva v konvencii o genocíde:

Článok II: V súčasnom dohovore genocída znamená akýkoľvek z nasledovných skutkov spáchaných s úmyslom zničenia, celého alebo čiastočného, národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny, ako je:

(a) Zabitie členov takej skupiny;

(b) Spôsobenie vážneho telesného alebo duševného ublíženia členom takej skupiny;

(c) Zámerné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočne fyzické zničenie;

(d) Uvalenie opatrení smerujúcich k tomu, aby sa v takej skupine bránilo rodeniu detí;

(e) Násilné prevádzanie detí z jednej skupiny do inej.

Keď si prečítate skutočný článok, bude vám jasné, že existuje niekoľko definícií v rámci pojmu „genocída“. Podľa Raphaela Lemkina, ktorý je zodpovedný za právnu definíciu slova používaného dnes, nezáleží na tom, ako sa pokúšate eliminovať národnú, etnickú, rasovú alebo náboženskú skupinu ľudí, alebo jednotlivcov patriacich do takých skupín, stále sa to považuje za genocídu:

Genocída nevyhnutne neznamená okamžité zničenie národa… Jej zámerom je dať najavo koordinovaný plán rôznych akcií zameraných na zničenie podstatných základov života národných skupín, s cieľom vyhladenia skupín samotných. Cieľmi takého plánu by bola dezintegrácia politických a sociálnych inštitúcií, kultúry, jazyka, národného cítenia, náboženstva a ekonomickej existencie národných skupín, a zničenie osobnej bezpečnosti, slobody, zdravia, dôstojnosti a i životov jednotlivcov patriacich do takých skupín.

A predsa je väčšina ľudí oboznámená len so zabíjaním členov skupiny. Toto je najbežnejšia definícia a je pravdepodobne tou jedinou, s ktorou je väčšina ľudí oboznámená. Ale pozrime sa tiež na iné body v kontexte so súčasnou globálnou politikou.

Ak sa pozrieme na západné krajiny, skutočne môžeme vidieť stopy bodu (b), (d), nehovoriac o (c). Pokiaľ ide o bod (b) v západných bielych krajinách, fenomén kultúrneho marxizmu našim ľuďom bez pochyby spôsobil mentálnu ujmu. Po generácie boli naši ľudia učení, že sme ako bieli ľudia kolektívne vinní, a že sme takým či onakým spôsobom zodpovední za väčšinu problémov sveta. Sme povzbudzovaní k tomu, aby sme sa hanbili za seba a za svoju minulosť a pôvod. My, bieli, sme tí jediní, ktorým sa hovorí, že by sme mali byť potrestaní za historické skutky otroctva alebo dobývania, ako keby sme boli výlučne zodpovední za minulé činy našich predkov, alebo ako keby sme boli výlučne jedinými ľuďmi na Zemi, ktorí v minulosti spáchali také skutky. Systémy presvedčenia, ako je tento, vymyli našim ľuďom mozog, aby boli ľahostajní voči svojmu vyhynutiu, a dnes mnohí z našich ľudí trpia protibelošskou mentalitou.

Pokiaľ ide o bod (d), môžeme tvrdiť, že i tento bod je dnes relevantný, keď berieme do úvahy normu slobodného potratu. Dnes nie je pre západné ženy nezvyčajné využiť potrat ako formu kontroly pôrodnosti. Bez ohľadu na váš názor na túto vec, jej výsledky (rovnako ako ostatné faktory) vedú k veľmi nízkym mieram pôrodnosti medzi belochmi. Namiesto toho, aby sme mali viacej detí, očakávame, že imigranti nahradia našu klesajúcu populáciu a našu zmenšujúcu sa pracovnú silu.

V každom prípade, je to bod (c) Zámerné uvedenie ktorejkoľvek skupiny do takých životných podmienok, ktoré majú privodiť jej úplné alebo čiastočné fyzické zničenie, ktorý je hlavným aspektom „bielej genocídy“.

Ak si všimneme čo sa deje v západnom svete, budeme svedkami, že skutočne existuje politika nepretržitej masívnej imigrácie z Tretieho sveta do všetkých bielych krajín a len bielych krajín. Táto politika otvorených hraníc, ktorá povedie ku bielej menšine v našich vlastných krajinách, v kombinácii s nútenou asimiláciou a právnym nútením bielych oblastí stať sa „diverznejšími“ (čo znamená menej bielych ľudí a zmiešané obyvateľstvo vo všetkých a len bielych krajinách), je to, čo spĺňa definíciu (bielej) genocídy tak, ako je definovaná v Článku II časti (c) Dohovorov OSN o genocíde, pretože táto zámerná politika uvádza našich ľudí do takých životných podmienok, ktoré spôsobia ich úplné alebo čiastočné fyzické zničenie.

Dobre, rozumiem, ale naozaj sa táto politika presadzuje?

Áno. Kládol som si tú istú otázku pred mnohými rokmi, ale keď som sa začal pozerať na mapu sveta s touto novou perspektívou, bolo mi jasné, že toto nie je náhoda. Vidíte, že táto politika sa presadzuje v každej západnej krajiny s prevažne bielym obyvateľstvom. Nazývajú to „diverzita“ a „multikulturalizmus“, ale v skutočnosti sú to len pekne znejúce slová, ktoré hovoria „otvorte hranice“ a „menej bielych ľudí“, keď sa nad tým zamyslíte.

V Číne nevidíme politiku otvorených hraníc.

Nepočujeme, že by niekto požadoval od Saudskej Arábie, aby prijala ľubovoľný počet utečencov, a nepočujeme, že by niekto nazýval Japoncov nacistami za to, že nechcú multikulturalizmus.

Keby Peru alebo Alžírsko zatvorili zajtra svoje hranice, nikto by ich nenazval „rasistami“, ale všetci vieme čo by sa stalo, keby sa tak rozhodlo Nemecko alebo Spojené kráľovstvo. Nemáme dovolené hlasovať o tejto politike, napriek rastúcim obavám v radoch európskeho obyvateľstva. V bielych krajinách musí byť politika otvorených hraníc. Ktokoľvek, kto odporuje tejto politike, je nazvaný „rasista“ alebo „nacista, ktorý chce zabiť šesť miliónov Židov“. Toto všetko je súčasťou protibelošského psychického rozpoloženia.

Presadzuje sa táto politika aj niekde inde, kde sa to považuje za genocídu?

Človek sa len musí pozrieť na Východ, aby uvidel, že veľmi podobná politika prebieha v okupovanej krajine Tibet. Situácia v Tibete je taká, že majú nútenú politiku otvorených hraníc a sú podrobení masovej čínskej imigrácii. Etnickí Tibeťania sú v skutočnosti už menšinou vo svojej vlastnej krajine. Ich kultúra podstupuje hlboké zmeny a obyvateľstvo je nútené asimilovať sa s cudzími migrantmi. Tibeťania nemali v tejto veci na výber, nemajú dovolené hlasovať za, alebo proti tejto politike, ktorá prebieha.

Znie vám to povedome?

Následky tejto politiky povedú k ešte menšej populácii Tibeťanov a ak sa nič nezmení, nakoniec riskujú vyhynutie, ak budú Číňania pokračovať s touto politikou. Inými slovami – genocídou.

Sám Dalajláma sa samozrejme vyjadril proti tejto politike niekoľko krát, ale bezvýsledne. Dokonca spochybňoval podobnú politiku prebiehajúcu v Európe, varujúc pred následkami masívnej imigrácie z Tretieho sveta a fenoménom utečencov.

Tibet je samozrejme len jedným súčasným príkladom skutkov genocídy, sú mnohé historické príklad takýchto skutkov, ktoré tu nebudeme podrobne rozoberať.

Ale otázka, ktorú by sme si po prečítaní tohto všetkého mali všetci položiť je: ak to, čo sa deje v Tibete sa uznáva ako genocída podľa medzinárodného práva a podľa definície, potom prečo ju niektorí ľudia popierajú, keď sa tá istá politika presadzuje v prevažne bielych krajinách?

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: thisiseuropa.net