Fakt, že existuje politika neobmedzenej imigrácie z Tretieho sveta do každej bielej krajiny a len do bielych krajín, jav, ktorý je bielou genocídou, je v týchto dňoch ťažké prehliadnuť a je všeobecne známy. Urobili sme zoznam šiestich vyvrátených výhovoriek a ospravedlnení bežne používaných protibelochmi na ospravedlnenie bielej genocídy.
Protibelosi hovoria, že je morálnou povinnosťou otvoriť naše hranice všetkým ľuďom z Tretieho sveta. Z ich uhla pohľadu je našou výlučnou zodpovednosťou pomôcť čo najväčšiemu počtu z nich, za každú cenu a bez ohľadu na následky.
Táto politika otvorených hraníc je vnucovaná len bielym krajinám. Nikto neočakáva, že Japonsko alebo Čína pomôžu Tretiemu svetu tým, že si ich pustia do svojich krajín. Nepočujeme nikoho, kto by od Saudskej Arábie požadoval prijať ľubovoľný počet moslimských utečencov. Protibelošská mentalita diktuje, že utečenci, nech už utekajú odkiaľkoľvek, musia prísť do bielej krajiny.
Existuje predpoklad, že sú to len belosi, ktorí musia pomôcť imigrantom a utečencom a že sa tu chystajú zostať po zvyšok svojho života. Vojna nie je v celej Afrike alebo na celom Strednom Východe. V Treťom svete je mnoho krajín, v ktorých sa nebojuje a v ktorých môžu žiť. Vojna v Iraku, napríklad, sa už skončila, no nezdá sa, že by niekto očakával, že by sa mali utečenci vrátiť do svojej vlasti.
Ak je cieľom pomáhať ľuďom, je mnoho spôsobov ako im pomôcť bez toho, aby sme sa stali menšinou v našich vlastných krajinách. Napríklad, mohli by sme pomôcť množstvu utečencov v Európe tým, že poskytneme prístrešie, vzdelanie a pracovné zručnosti a potom im všetkým pomôžeme vrátiť sa, keď sa vojna skončí. Napokon, nie je nehumánne, aby Pakistanci žili v Pakistane alebo aby Turci žili v Turecku. To by pomohlo nie len tým, ktorí utiekli, ale aj tým, ktorí zostali. Protibelosi však neprichádzajú s takými návrhmi, pretože ich základnou mentalitou je zbaviť sa nás, belochov, a nie pomáhať iným. Protibelosi si vždy nájdu výhovorky, aby dovolili imigrantom zostať v našich krajinách natrvalo, čím nás nútia stať sa menšinou v našich vlastných krajinách.
Všetci sme tie mantry počuli. „Musíme mať diverzitu“, „diverzita je naša najväčšia sila“, „bez diverzity neprežijeme“ atď. Dlhú dobu existuje štandardný predpoklad, že západný svet musí byť multikultúrny. Nikto sa nepýta, čo je účelom toho všetkého – až doteraz.
Ako bolo spomenuté pred chvíľou, táto politika sa vnucuje len bielym krajinám. Od Senegalu nikto nepožaduje zvýšiť diverzitu, pretože ich krajina je „príliš čierna“. Mexiko nepotrebuje diverzitu, oni už sú diverzní.
O „diverzite“ a „multikulturalizme“ je počuť len v bielych krajinách, lebo o to tu ide. Keby Kongo zajtra zatvorilo svoje hranice, nikto by proti tomu nenamietal. Ale keby Nemecko alebo Francúzsko zatvorili svoje hranice, všetci vieme, aké reakcie by tu boli.
Viac diverzity a multikulturalizmu sú kódové slová pre “menej belochov”.
Európa by mohla byť multikultúrna a na 100 % biela. Ale to nie je to, čo majú protibelosi na mysli keď hovoria o multikulturalizme. Svet je multikultúrny a zostane taký aj keby sme mali segregáciu, ale to je jediná vec, proti ktorej takzvaní multikulturalisti sú.
Keď bola Európa prevažne biela, protibelosi chceli diverzitu. A keď už máme diverzitu, hovoria o (nútenej) integrácii. Ale ak integrujeme a zmiešame, diverzita ktorú požadujú sa zničí. Nestarajú sa o diverzitu ako takú, používajú ju len ako výhovorku pre nebielu imigráciu.
Opäť, „potrebujeme viac diverzity“ a „diverzita je sila“ sú len výhovorky, aby sme mali nepretržitú imigráciu do bielych krajín. Keby protibelosi vážne verili, že diverzita je dobrá vec, potom by tvrdili, že chudobné nebiele krajiny by mali otvoriť svoje hranice a dovoliť, aby sa stali viac zmiešané. Pakistanskí utečenci by mohli ísť do Konga a konžskí utečenci by mohli ísť do Pakistanu.
V protibelošskom psychickom rozpoložení sme závislí na nebelochoch kvôli práci. Hovoria, že ich potrebujeme, aby sme mali v našich krajinách určité potraviny. Podľa protibelochov potrebujeme Číňanov, aby sme mali čínske reštaurácie, bez Pakistancov by neboli taxíky, v našich nemocniciach by neboli doktori a všetky technologické pokroky by sa prestali vyvíjať, keďže bez veľkého prívalu Afričanov by tu neboli žiadni inžinieri alebo raketoví vedci.
Hoci by sa dalo tvrdiť, že potrebujeme viac ľudí napríklad pre zdravotnú starostlivosť, neospravedlňuje to politiku, ktorá nás vedie k tomu aby sme sa stali menšinou. Taktiež, aj keby sme potrebovali doktorov a ostatných vysoko vzdelaných a produktívnych ľudí, Afriky by nemala výhody z toho, keby sme doviezli afrických doktorov. Napokon, Afrika potrebuje doktorov viac ako Európa. Takže tento argument, že by sme mali mať vzdelaných ľudí z Tretieho sveta, ide proti „výhovorke o pomoci“ v bode 1.
Dôvod, prečo niektorí ľudia tvrdia, že potrebujeme afrických doktorov je len ten, že prichádzajú s ďalším argumentom pre viac nebielej imigrácie. To je to, čo vždy robia. Toto tvrdenie, že „sme príliš hlúpi alebo leniví“ odráža protibelošský postoj v tom tvrdení, že bieli ľudia sú príliš leniví alebo príliš hlúpi, aby tie práce robili sami. Toto je niečo, čo by sa považovalo za rasizmus, keby sa to povedalo o nebelochoch.
Ich logika je, že pre ľudí je dnes ľahké migrovať na veľké vzdialenosti, a preto je len prirodzené, že sa ľudia sťahujú do západného sveta.
Ľudia vždy vedeli migrovať na veľké vzdialenosti. Nie je to o tom, že lietadlá a lode boli vynájdené počas posledných 20 rokov a až dovtedy nemali nijaké iné dopravné prostriedky. Rozdiel je v tom, že sme mali obmedzujúcu imigračnú politiku. Jednoducho sme si nepustili kohokoľvek do našich krajín tak, ako sa im páčilo, a určite sme im neponúkali sociálne a ekonomické výhody zdarma, ku ktorým nemali prístup dokonca ani domáci obyvatelia.
Pokiaľ ide o ostatné body, cez ktoré sme prešli, toto je rovnaké v tom zmysle, že je to len ďalšie ospravedlnenie pre viac nebielej imigrácie.
Starnúca populácia nie je problém sám o sebe. Niekedy sa populácia zväčšuje a niekedy sa zmenšuje. Je to prirodzené. Keby to bol naozaj obrovský problém, mohli by sme sa sústrediť na zavedenie politiky, ktorá podporuje vyššiu mieru pôrodnosti našich ľudí. Ale dokazovať niekomu, kto sa identifikuje ako „antirasista“, že by sme mali podporovať viac bielych detí v bielych rodinách, sa nevpíše do jeho protibelošského psychického rozpoloženia. Bude kričať „nacista ktorý chce zabiť šesť miliónov Židov“.
Protibelosi predstavia len jednu možnosť vyrovnania sa so starnúcou populáciou, a tou je viac nebielej imigrácie.
Všimnite si, ako protibelosi v jednom kontexte hovoria o rôznych výhodách imigrácie (viď body 2, 3 a 5), ale kedykoľvek príde na rad téma otroctva alebo kolonizácie, okamžite začnú ospravedlňovať neprestajnú imigráciu do našich krajín tvrdením, že musíme byť potrestaní za naše údajné minulé skutky. Zopár európskych krajín kolonizovalo Afriku pred 200 rokmi a preto afričanom dnes nemôžeme odoprieť vstup do našich krajín.
Protibelosi hovoria o otroctve a kolonizalizme, ako keby to boli skutky čo urobili len belosi. Na tomto mieste protibelosi ignorujú, že Turecko malo jedno z najväčších koloniálnych impérií v histórii ľudstva a fakt, že nikto nehovorí, že Turecko musí kvôli tomu otvoriť svoje hranice.
Nakoniec, všetky argumenty od takzvaných „antirasistov“ majú démonizovať nás, bielych ľudí, a vždy budú viesť ku svetu bez akýchkoľvek bielych ľudí. To preto je „antirasista“ kódovým slovom pre výraz „protibeloch“.
Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: thisiseuropa.net