V oboch apokalyptických svetových vojnách stálo Nemecko na strane porazených. Vďaka tomu získalo povesť európskeho “národa zla”, pravdepodobne najhoršieho národa všetkých čias. Stačí spomenúť slovo “Nemec” a pred vnútorným zrakom sa hneď objaví obraz strnulo pochodujúcich jednotiek pod velením meravých pruských dôstojníkov, pripravených rozsievať smrť a zmar na mierumilovných susedov. Vytrvalá propaganda nám vsugerovala obraz Nemca ako skutočného militaristu, agresívneho, brutálneho, rasistického antisemitu, ktorý má záľubu v slepej poslušnosti voči autoritám. Stovky hollywoodskych filmov, neúnavná Holokaustová propaganda a nespočet kníh a časopisov neustále upevňuje negatívny obraz Nemecka v mysliach verejnosti. Racionálne dôvody pre páchanie nevysvetliteľných hrôz, z ktorých boli Nemci obviňovaní a ktoré mali bežne páchať, nie sú vyžadované. Je to samozrejme ich zlou povahou. Tá vysvetľuje všetko.

Pozrime sa napríklad na film židovského režiséra Stevena Spielberga “Schindlerov zoznam”. Nacistický veliteľ koncentračného tábora (údajne to mal byť tábor Plaszow pri Krakowe, neďaleko Osvienčimu) stojí na balkóne svojho domu, do pol pása vyzlečený. Poľovnícku pušku má preloženú cez holé ramená. Puška je vybavená teleskopom. Vo filme je dom umiestnený na kopci nad táborom a tak môže hľadieť z výšky na dav väzňov pohybujúcich sa táborom. Zodvihne pušku z ramena a cez teleskop si začne náhodne vyberať väzňov. Presúva svoju pozornosť z jedného na druhého. Záber cez teleskop zapĺňa celé plátno. Zámerný kríž náhle zastane na náhodne vybratom väzňovi. Stláča spúšť a väzeň padá mŕtvy. Strih na nacistického veliteľa ukazuje znudenú ľahostajnosť, s ktorou zasúva uzáver pušky, prikladá ju k ramenu, strieľa a ďalší mŕtvy väzeň padá k zemi. Unavený svojím “streleckým cvičením” obracia pozornosť do izby za sebou, na nádhernú nahú ženu ležiacu na posteli. Žena je údajne jednou z jeho židovských posluhovačiek, vybratá z táborových väzenkýň a očividne mu slúži ako sexuálna otrokyňa. Jej tvár vyjadruje pohŕdavý, hoci strojený cynizmus.

Cieľom scény so streľbou do bezmocných väzňov, rovnako ako zobrazenia nahej židovskej posluhovačky, je ukázať nacistického dôstojníka ako totálne skazeného, bez svedomia, morálky alebo pochopenia pre iných ľudí; v krátkosti psychopata. Samozrejme sa predpokladá, že zavraždení väzni boli všetci Židia. Kombinujú sa tu dve populárne židovské témy: nacistické zlo a prenasledovanie Židov.

Táto epizóda je kompletne fiktívna. Zdrojom príbehu je novela austrálskeho autora Thomasa Kenallyho, ktorý navštívil koncentračný tábor iba raz v roku 1980. Udalosti popísané v tomto príbehu neboli nikdy zaznamenané. Napriek tomu prevažná väčšina návštevníkov kín na to skočí a prijíma príbeh ako skutočnú históriu.

Skutočný tábor Plaszow bol umiestnený na opačnej strane kopca, ako stál dom veliteľa tábora. Tábor bol úplne mimo dohľadu z jeho balkóna. Preto bolo nemožné, aby veliteľ strieľal väzňov v tábore tak, ako to bolo zobrazené vo filme. A to aj ak by mal k tomu sklony – čo je vysoko nepravdepodobné. Príbeh bol založený na skutočnej postave veliteľa tábora Plaszow. Amon Goeth žil v dome so svojou snúbenicou Ruth Kalderovou, s ktorou mal dieťa. Podľa Ruth spoločne plánovali svadbu, ktorá sa neuskutočnila kvôli všeobecnému chaosu na konci vojny. Ruth prijala meno Goethová a priezvisko dieťaťa zmenila po vojne na Goeth za pomoci otca Amona Goetha. Amon Goeth bol po vojne obesený poľskou vládou. Hlavným dôvodom popravy bolo jeho členstvo v NSDAP a vo Waffen-SS, nie strieľanie väzňov. Ruth popisovala Amona Goetha ako kultúrneho muža, ktorý krásne spieval. Goeth mal skutočne dve židovské slúžky, ktoré boli vybraté spomedzi táborových väzenkýň. Neexistuje však žiaden dôkaz o nevhodných vzťahoch s nimi. Tento príbeh mal iba trocha prikoreniť celý film.

Podobným príkladom je film “Sofiina voľba” ďalšieho židovského režiséra Alana Pakulu. V príbehu je Sofia s dvoma malými deťmi transportovaná do tábora Osvienčim (Osvienčim je svätým grálom Holokaustovej viery). Hneď po príchode do tábora, počas procesu “Výberu” (“Výber” je jednou z “krížových ciest” Holokaustového náboženstva), oznámi Sofii typický zlý nacistický dôstojník (údajne notoricky známy kat z Osvienčimu Dr. Jozef Mengele), že si môže ponechať iba jedno zo svojich detí, druhé skončí v plynovej komore. Sofia si musí vybrať, ktoré dieťa zachráni a ktoré pošle do plynovej komory – preto “Sofiina voľba”. Zlý nacistický dôstojník neprezradí ani nevysvetlí, prečo jedno dieťa musí ísť do plynovej komory a prečo musí urobiť takéto srdce trhajúce rozhodnutie. Predpokladá sa, že ide o “zlého” nacistu – to ako vysvetlenie úplne stačí. Tento absurdný film bol natočený na motívy príbehu amerického spisovateľa Williama Styrona, ktorý nemal žiadne priame skúsenosti ani znalosti o táboroch. Osvienčim bol kulisou pre príbeh, ktorý bol kompletne výplodom autorovej obrazotvornosti. Nič takého sa v skutočnosti nikdy nestalo. Takéto príbehy sú dlhodobo v Hollywoode žiadanou komoditou. Návštevníci kín sú spracovávaní fiktívnymi nezmyslami, až sa v očiach verejnosti stávajú faktami a sú prijímané bez akejkoľvek skepsy. Nemci sú “zlí” a teda robia “zlé” veci. Ďalšie vysvetlenie netreba.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Poznámka redakcie:

Jedná sa o zaujímavú knihu bývalého amerického dôstojníka. Ak máte záujem o pokračovanie v preklade, dajte mi vedieť buď do komentára, alebo mi pošlite mail na adresu [email protected]