• Vybrat den

    Leden 2025
    Po Út St Čt So Ne


    PODPOŘIT STALOSE BTC ETH LTC

    Ako by nacionalistické hnutie mohlo pritiahnuť omnoho viacej ľudí

    22-9-2016 Proti Prúdu 294 2833 slov zprávy
     

    Čudovali ste sa niekedy, prečo má toľko ľudí problém pochopiť, že súčasná imigračná politika nie je – mierne povedané – ideálna? Prečo nacionalistické hnutie nepritiahlo priaznivcov hlavného prúdu napriek tomu, aká je zlá?


    Keď si prvý krát začnete uvedomovať, o čo v súvislosti s imigráciou na Západ ide, vie to byť veľmi frustrujúci zážitok. Zdá sa, ako by mnoho nacionalistických skupín bolo frustrovaných, čo je pochopiteľné, a keďže sa tak cítia, majú tiež tendenciu predstaviť svoje posolstvo rovnako frustrovaným a nahnevaným spôsobom, čo nie je dobrý spôsob komunikovania s väčšinovým obyvateľstvom.


    Nižšie uvidíte výňatok postoja, ktorý je bežný medzi ľuďmi frustrovanými zo súčasnej situácie:


    „Prečo je pre mnohých ľudí, najmä tých liberálnych ľavičiarov s vymytými mozgami, také ťažké akceptovať, že imigranti z Tretieho sveta páchajú viac zločinov než my, Európania? To je proste fakt! Že sa veci omnoho zhoršili, odkedy sa Tretí svet začal valiť do našich krajín? Že títo imigranti majú tendenciu byť násilnejší, a že sme menej chránení, a že islam je očividne nebezpečný so svojimi hodnotami a svojím názorom na ženy? Že väčšina imigrantov len žije zo sociálnej podpory a neprispieva do spoločnosti, že sa nedajú integrovať do našej spoločnosti kvôli veľkým kultúrnym rozdielom atď., a že toto je úplne LOGICKÉ! Prečo to títo ľavičiari nechápu? Je to len preto, že sú emoční, naivní a neschopní pochopiť skutočnú jednoduchú logiku? Majú totálne vymytý mozog? Sú príliš naivní, tolerantní a milí, že sa to stáva až šialenstvom? Prečo ich nepriťahujú nacionalistické hnutia, ktoré len chcú obnoviť poriadok a zdravý rozum? Prečo aj naďalej chcú viac imigrácie do našich vlastí?“


    Po rokoch štúdia na univerzite a navštevovania marxistického safari, kde som sa každý deň stretával a pozoroval všetky druhy ľavicových akademikov, ktorí horlivo podporovali viac neeurópskej imigrácie do našich vlastí, mám nejakú predstavu, prečo ich nepriťahuje „biele nacionalistické hnutie“ na Západe.


    V prvej časti tohto článku si prejdeme cez niekoľko krokov, PREČO väčšinu Európanov nepriťahovalo nacionalistické hnutie počas uplynulých desaťročí, a potom si prejdeme nejaké návrhy a riešenia, ako by sa to dalo inak, aby sa podarilo pritiahnuť omnoho viac ľudí! Napokon, chceme, aby sa o našu budúcnosť staralo a do praktickej politiky zapájalo viac ľudí, aby sme s tým všetkým niečo urobili.


    Predtým, ako začneme, len chcem dať vedieť, že máme obrovský rešpekt pre všetkých ľudí, ktorí aktívne niečo robia, a ktorí môžu byť traumatizovaní, môžu mať zlomené srdce, môžu byť zranení alebo obeťami takým či onakým spôsobom kvôli následkom protibelošskej politiky. Ak sa cítite byť kritizovaný pri čítaní tohto textu, neberte to osobne. Tieto pohľady sa zakladajú na našom výskume a skúsenostiach z rozprávania s ľavičiarmi, ktorí nám pomohli pochopiť svoj postoj a to, ako reagujú, čo funguje a čo nie. Dúfame, že vám odovzdáme tieto postrehy. Ak ste osobou, ktorá sa naozaj čuduje, prečo staré nacionalistické spôsoby oslovovania ostatných nefungovali naozaj dobre, tu sú nejaké stanoviská:


    Stará nacionalistická rétorika je antisociálna


    Násilné vykrikovanie tvrdých posolstiev, ako „UTEČENCI CHOĎTE DOMOV!“, vyvoláva dojem agresie a nenávisti (ako ste to ľavičiarov často počuli tvrdiť). Tieto typy posolstiev sú dnes bežné medzi mnohými nacionalistami a boli bežné po dlhú dobu. Frázy a posolstvá ako „Vykopnime odpad späť do ich posratých vlastí“ a „Choďte späť do svojej krajiny!!!“.


    Reakcia je často rovnaká. Ľudia kričia a reagujú späť s nenávisťou. Ako hovorí staré ľudové príslovie: Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva. Avšak, mnohí obyčajní ľudia súhlasia s mnohými nacionalistickými myšlienkami, keďže väčšina ľudí je podvedome probelošská. Vieme to na základe bližšieho pohľadu na to, čo ľudia skutočne ROBIA vo svojom živote, a nie podľa toho, čo hovoria. Biely útek je toho očividným príkladom, keďže väčšina zdravých Európanov sa sťahuje do európskych susedstiev a spája sa s ostatnými Európanmi. To je prirodzené. Ale Európanov nepriťahuje rétorika založená na strachu či nenávisti. Považujú ju za zlo a prináša negatívne dojmy.


    Takže to, čo hovoria, v tomto prípade „CHOĎTE DOMOV!“, a ako to hovoria (s agresiou, strachom a nenávisťou), je niečo, čo si ľudia povšimnú, a vyvoláva to zlé vibrácie.


    Posolstvo a rétorika je vylučujúca, a vylučovanie je negatívne. Vyjadruje pocity strachu a spiatočníctva. Výsledok, ako sme videli v minulých desaťročiach, je, že predchádzajúce nacionalistické hnutia zostali nepríťažlivými pre veľkú väčšinu v našej spoločnosti.


    Na úrovni jednotlivca, keď osoba vylučuje iných ľudí v sociálnych situáciách, tú osobu budú ostatní vždy považovať za antisociálnu a nepríjemnú. To isté pravidlo platí pre skupinu ľudí s rovnakým postojom. Naopak, jednotlivec, ktorý má auru začleňovania ľudí, je v sociálnych situáciách ako magnet. Ostatní ľudia sú radi okolo takého jednotlivca, pretože okolo takej osoby sa cítia byť v bezpečí a prijímaní. Pravdepodobne aj vy! Tak, ako sa deťom páči, keď sú pri príjemnom starom otcovi a počúvajú ho keď im rozpráva príbehy bezpečným a vrúcnym hlasom, zdravých dospelých ľudí priťahuje ten vrúcny, dobrý a začleňujúci dojem medzi ostatnými ľuďmi, ktorých spoznajú. Začleňujúca osoba (ktorá sa necíti byť ohrozovaná ostatnými ľuďmi) je bezpečná osoba, a bezpečná osoba je niekým, na koho sa ostatní ľudia môžu spoľahnúť. To isté pravidlo platí pre skupinovú dynamiku.


    Aby sme to zhrnuli:


    Vylučovanie ľudí = zlý dojem.


    Začleňovanie ľudí = dobrý dojem.


    Ľudí vo všeobecnosti priťahujú veci, ktoré sú spravodlivé, radostné a dobré. Nepriťahujú ich veci, ktoré v nich vzbudzujú zločinný, temný alebo zlý dojem.


    Riešenia:


    Rétorika musí byť sociálna, začleňujúca a spravodlivá, aby priťahovala. Ak sme dobrí chlapci, mali by sme to ukázať.


    Tak ako môžeme zvrátiť imigráciu z Tretieho sveta bez vyčleňovania?


    Zvrátenie imigrácie z Tretieho sveta do našich krajín nemusí byť považované za vylúčenie, ak ohľadom neho máme správny postoj. Jestvujú civilizovanejšie spôsoby, ako pomôcť imigrantom z Tretieho sveta vrátiť sa domov do svojich krajín. Okrem toho, nie je nehumánne, aby Číňania žili v Číne, alebo aby Pakistanci žili v Pakistane a tak ďalej.


    Najprv si musíme uvedomiť, že otázka nášho prežitia ako Európanov/belochov nemá sama o sebe nič do činenia s ostatnými skupinami ľudí. Proste sú tu kvôli protibelochom, ktorí ich sem priviedli, čo následne povedie k tomu, že sa naši vlastní ľudia stanú menšinou v našich vlastných krajinách. V tomto zmysle sú imigranti nástrojom pre protibelochov, tehlou v hre. Toto je otázka o nás, našej vôli existovať!


    Ak sa sústredíme na nás a našich vlastných ľudí namiesto ostatných skupín ľudí, naše sústredenie bude správne.


    Pravdepodobne ste počuli citát Mahátmu Gándhího: „Buďte zmenou, ktorú chcete vidieť vo svete“. Toto tiež platí pre skupinu ľudí. Sústreďte sa na vlastnú skupinu, vlastnú rodinu. Fakt, že sme dnes v situácii v akej sme, kde sme na pokraji, aby sme sa stali menšinou v našich vlastných krajinách, nie je chybou ostatných rás, je to chyba našich ľudí že sme dovolili, aby sa to stalo. Je to protibelošská mentalita našich vlastných ľudí, ktorá nás dostala do tejto situácie. Keby sme mali lepšiu národnú jednotu medzi vlastnými ľuďmi, neboli by sme v situácii, v ktorej sme dnes.


    Preto, keď sa o tomto rozprávate s ostatnými Európanmi/belochmi, mali by ste sa sústrediť na odsúdenie ostatných belochov, ktorí horlivo chcú ospravedlniť, aby sme sa stali menšinou v našich krajinách, známych tiež ako protibelosi. Oni sú dôvodom, že sme v tejto situácii. Ak to urobíme, potom dynamika celej tejto diskusie bude niečo celkom iné.


    Mnohí ľudia, ktorí sa definujú ako nacionalisti, majú o sebe zlú mienku


    Mnohí, no zďaleka nie všetci, ktorí si hovoria nacionalisti, majú postoj, že musia byť nevyhnutne zlí, aby obnovili poriadok a pokoj. Niektorí z nich majú v sebe množstvo potlačovaného hnevu, ktorý sa premenil na druh zatrpknutosti a zlej vôle voči spoločnosti a obyčajným ľudom mimo nacionalistického hnutia, z ktorých majú pocit, že opustili spravodlivosť.


    Je to pochopiteľné vzhľadom k tomu, ako hlboko spoločnosť padla a ako individualisticky my, Európania/belosi žijeme dnes, keď máme tendenciu usilovať sa o svoj osobný prospech namiesto starostlivosti o svoju komunitu a svojich ľudí. Tieto hlboké pocity hnevu a zatrpknutosti majú tendenciu vytvárať druh pomstychtivej nálady, ktorá je usmerňovaná voči spoločnosti, ktorá ich nechala dolu, alebo voči imigrantom, ktorí sa správajú zle. Hovoríme tomu „syndróm praktického nevyhnutného zla“.


    Mnohí ľudia, ktorí sa považujú za nacionalistov skutočne veria, že sú egoistickí za to, že si vybrali byť probelošskí namiesto „multikultúrni“. Myšlienkou je, že nacionalisti hovoria, že človek by sa mal starať najprv o svojich vlastných ľudí, a námietkou od multikulturalistov potom je, že by sme sa mali starať o všetkých ľudí z celého sveta, nie len o ľudí v našich vlastných krajinách. Reakcia od nacionalistov je často taká, že hoci môže to najlepšie byť ako multikulturalisti, t.j. starať sa o všetkých ľudí, no krutou realitou je, že to nefunguje.


    Podobne, ako záchranné člny na potápajúcej sa lodi, nacionalistický postoj je typicky taký, že nemôžeme realisticky očakávať, že sa podarí dostať na záchranné člny všetkých ľudí, preto musíme byť „egoistickí“ a zastávať postoj nevyhnutného zla, aby sme si poradili so situáciou. Pričom multikulturalisti veria, že je miesto pre každého.


    Takže byť egoistickejší považujú nacionalisti za nevyhnutné, lebo vidia všetok ten zmätok a sociálne nepokoje, ktoré mnohí imigranti robia na Západe, a praktickými spôsobmi si nemôžeme dovoliť byť „príliš milí“ voči ostatným skupinám ľudí.


    Tento postoj samozrejme z dlhodobého hľadiska odvádza životnú energiu. Nemusia mať pocit, že majú dobré morálne hodnoty, alebo že zo seba majú dobrý pocit, ale cítia, že musia mať taký postoj, aby boli realistickí. Obávajú sa, že ak zanechajú taký prísny a tvrdý postoj, tak riskujú, že sa stanú hlúpejšími, podobne ako liberáli alebo „leniví ľavičiari“, ktorí sú svojím spôsobom „milí ľudia“, no nechápu zodpovednosť a tvrdú realitu.


    Je to zodpovednosť, ktorú nechcú prevziať, no cítia, že ju MUSIA prevziať, pretože to nikto iný neurobí, čo opäť nepriťahuje obyčajných Európanov mimo nacionalistickej komunity. Pocit povinnosti netrvá dlho, pokiaľ je negatívne motivovaný, ale vďaka pocitu radosti v boji jednotlivec bojuje tvrdšie a dlhšie.


    Riešenia:


    Byť nacionalistom ľudia vo všeobecnosti nepovažujú samo o sebe za „zlé“. Je to celý postoj a prístup okolo toho, čo sme vysvetlili vyššie, a súčasný postoj ohľadom toho, na ktorý majú tendenciu reagovať negatívne. Viem to, pretože poznám ľavicových priateľov, ktorí milujú naše tradície v svojej krajine, ktorí milujú svoju vlajku a zvyky, no nepáči sa im vychvaľovanie provokatívnym spôsobom. To, aký spôsob na vyjadrenie alebo oslavu svojho dedičstva si zvolíte, je pre ľudí dôležitým faktorom!


    Ľudia, ktorí sa považujú za nevyhnutné zlo podľa toho aj konajú. To im môže spôsobovať problémy.


    Je mnoho krokov, ktoré sa dajú podniknúť, aby sa zmenil svetonázor a postoj človeka. Pre kohokoľvek, kto sa našiel vo vyššie uvedenom opise to bude proces zavedenia nového, pozitívnejšieho a milujúceho postoja, a s väčším množstvom optimizmu bude jednoduchšie vidieť viac možností.


    Hnutie má postoj donútenia


    Pravdepodobne ste si všimli, že mnoho ľudí, ktorí sa definujú ako nacionalisti, majú často pocit, že „musia“ robiť veci. Vidia, že nikto iný okolo nich nepreberá zodpovednosť a že je im nanútené, aby boli zodpovední, lebo je to prakticky nevyhnutné v situácii, ktorej čelíme. Je to niečo, čo nechcú urobiť, samozrejme, ale cítia, že je to ich povinnosť takým či onakým spôsobom. Ich povinnosť, takpovediac. Tento druh postoja tiež vytvára pripútanosť k určitému výsledku, čo vytvára množstvo úzkosti a strachu.


    Riešenia:


    Prvým krokom je uvedomiť si, že na svete nie je nič, čo musíte robiť. Nie ste nútený robiť nič. Musíte uznať všetko čo je, no zároveň to neprijať. Musíte nechať ísť všetko, straty čoho sa bojíte. Keď zanecháte pripútanosť vo svojom srdci, POTOM sa môžete pozrieť na celú situáciu znova z novej perspektívy. Potom z toho budete mať iný pocit a prijmete morálne posúdenie celej situácie, rozhodnutie oslobodené od pripútanosti.


    Na svete nie je nič čo musíme robiť, ale sú veci, ktoré je morálne, ctihodné a spravodlivé robiť.


    Jedna vec, ktorá je morálne správna, je bojovať za to, aby naši vlastní ľudia mali šancu žiť ďalej aj v budúcnosti! Väčšina Európanov dnes zmýšľa individualisticky. Starajú sa väčšinou o seba. Ak máte v srdci dostatok sily a lásky, aby ste sa skutočne starali o krajanov okolo vás, potom ste nad egoizmom. Dosiahli ste idealizmus.


    Ľavičiari často myslia progresívne, chcú zmenu a reformu. Konzervatívci chcú zachovať veci, ktoré už sú. Zmena môže byť pre niekoho desivá, ale zmena samotná nemusí byť zlá, záleží na tom, o akom druhu zmeny hovoríme. Zmeniť západnú civilizáciu, aby sa stala súčasťou Tretieho sveta je pre našich Európanov deštruktívna zmena. Je to genocída. To čo chcete je konštruktívna zmena, ktorá zahrňuje naše prežitie.


    Európanov priťahujú nové a progresívne veci. Priťahuje ich zmena a tvorivosť. Nepriťahuje ich strach a rigidná rétorika. Môžete niekoho ustrašiť k vášmu spôsobu myslenia, ale nie ste príťažlivý.


    Postoj musí byť „ľavičiarsky“ v takom zmysle, že ste osobou, ktorá sa nezastaví kvôli strachu a nebudete sa pridržiavať čohokoľvek, čo máte, ale prijmete pozitívnu zmenu.


    Namiesto „MUSÍME zachovať bielu rasu“ by ste mali povedať: „Chcem dať svojim ľuďom šancu žiť ďalej do budúcnosti.“


    Toto je psychologický efekt slov:


    Slová ako:


    Zachovať = pridržiavať sa (rétorika založená na strachu, pripútanosť).


    Taktiež, „biela rasa“ je abstraktné. Lepšie je povedať „naši ľudia“. Nech je to osobné.


    Slová ako:


    „Šanca“, „dať“, „žiť“ a „budúcnosť“ = pohyb vpred (rétorika sily, slobody a hojnosti).


    Použite progresívne slová aby ste opísali váš zámer.


    Už ste pravdepodobne počuli pravičiarov hovoriť, že ľavicová rétorika je „príliš milá“ a „príliš idealistická“. Že je to „dobrý nápad, ale nie je dosť realistický, lebo ľudia sú svojou skutočnou povahou sebeckí“. V diskusiách o imigrácii s ostatnými Európanmi/belochmi však chcete, aby vás považovali za „príliš milého“ a „idealistického“ kvôli tomu, že ste taký nacionalista a že sa tak veľmi staráte o svojich ľudí. Potom môžete mať neoblomných ľudí na diskusiu, ktorí ospravedlňujú svoju egoistickú povahu, a vy môžete privodiť vašu lásku a pozitívny dojem a rozprávať vizionársky o tom, aké nádherné by bolo, keby sme sa my, Európania/belosi zišli ako bratia a sestry a znova sa začali starať jeden o druhého! Pracovať spolu na vyšších cieľoch v krajine ako druhovia! Takéto rozprávanie, s odhodlaným postojom, vyjadruje pozitívny, progresívny a idealistický dojem.


    Ktokoľvek, kto s tým nesúhlasí a pokúša sa ospravedlniť viac imigrácie z Tretieho sveta do všetkých a len bielych krajín je protibeloch, a to je morálne zlé.


    Hnutiu chýbajú vízie a morálna výhoda


    Obviňovanie inej skupiny ľudí sa považuje za antisociálne, aj keď tá iná skupina robí zlé veci. Vždy sa považuje za antisociálne, keď sa na nich zameriate negatívne alebo keď viníte ostatných, či už je to jednotlivec, ktorý viní iného jednotlivca, alebo skupina ľudí viniaca inú skupinu. Platí tu to isté sociálne pravidlo.


    Európania/belosi dnes považujú obviňovanie za antisociálne správanie. Ale neveria tomu preto, že by im bol za tým účelom vymytý mozog. Nepekné rozprávanie o druhých ľuďoch, alebo obviňovanie ostatných, sa vždy považovalo za antisociálne. Na druhej strane, priznanie si vlastných chýb a slabostí sa považuje za silu charakteru v človeku. To isté pravidlo platí aj v skupinovej dynamike. Pri rozprávaní v skupinách sa sebakritika zdá byť sociálnejšia než vidieť chyby v druhých ľuďoch.


    Staré nacionalistické hnutie sa dosť zameriava na všetku negativitu okolo imigrantov. Robia to v nádeji, že presvedčia ostatných „neprebudených“ Európanov. Myslia si, že keď raz „neprebudení“ Európania budú súhlasiť, budú tiež súhlasiť s „vykopnutím imigrantov“ z našich krajín. Ale toto sa nedeje. Efektom je, že všetci naši európski bratia a sestry vidia a počujú osobu, alebo skupinu ľudí, ktorí zovšeobecňujú a obviňujú ostatné skupiny ľudí, čo sa opäť považuje za antisociálne a zlé. Mnohí Európania cítia hanbu kvôli svojej skupine keď vidia, že ostatní Európania hovoria nepekne o iných skupinách ľudí.


    Riešenia:


    Poukázanie na problém sa vo všeobecnosti považuje za dobré, pokiaľ máte riešenie a viete ho predstaviť konštruktívne.


    Staré nacionalistické hnutie nie je orientované na riešenia


    Nacionalisti sú veľmi dobrí v poukazovaní na negatívne veci. Väčšina vecí, ktoré počujeme od nacionalistických hnutí, sú sťažnosti, obviňovanie, hnev a frustrácia. To je všetko, a to je to, čo ľudia mimo nacionalistického hnutia počujú.


    Ľudia si vo všeobecnosti myslia: „Dobre, počujem, že si rozčúlený kvôli nejakým veciam, ale čo s nimi treba urobiť?“


    Nikto z nacionalistického hnutia na to verejne nepredstavil nijaké reálne odpovede, okrem „VYKOPNIME IMIGRANTOV!“, čo sa považuje za nenávistné, vylučujúce a antisociálne.


    Riešenia:


    Samozrejme, je prirodzené a legitímne mať pocity hnevu a frustrácie, keď sme nútení stať sa menšinou v našich vlastných krajinách, ale tie pocity treba využiť konštruktívne, aby sme oslovili a pritiahli ďalších ľudí, a urobili čokoľvek konštruktívne ohľadom celej situácie. Ohľadom tej môžete pociťovať hnev alebo smútok. Je to zdravé a prirodzené, ale čo s tým má človek urobiť?


    Nepotláčajte hnev, alebo akékoľvek pocity ktoré pociťujete, ale využite svoj hnev a agresivitu, aby ste tú energiu premenili a boli asertívny. Mentálne však ľudia nikdy nie sú agresívni. Majú kontrolu nad svojimi pocitmi. Keď pociťujú hnev (tak ako všetci ľudia), tá energia sa premieňa na asertivitu a ľudia okolo majú pre nich rešpekt. Nevracajte sa stále, ani sa nesústreďujte na negativitu. To len odvedie vašu životnú energiu. Objektívne viďte to negatívne, ale žite emočne v pozitívnej nálade a optimizme čo najviac. Je to proces a musíte ho praktizovať v priebehu času.


    Pokúste sa realisticky nájsť dlhodobé konštruktívne riešenia na veci, ktoré vidíte a ktoré sú v spoločnosti zlé. Veríme, že je to naša najlepšia šanca zvíťaziť!


    ★ ★ ★

    Odporúčame vám, aby ste chvíľu pouvažovali nad týmto článkom a zanechali vaše komentáre. Uveďte svoje názory, otázky a úvahy!


    Preklad: zet, www.protiprudu.org

    Zdroj: This is Europa


    Zpět Zdroj Vytisknout Zdroj
    Nahoru ↑