Vedci v Rensselaerskom polytechnickom inštitúte objavili, že keď len 10 percent populácie prechováva neotrasiteľné presvedčenie, ich presvedčenie vždy prijme väčšina spoločnosti. Vedci, ktorí sú členmi Akademického výskumného centra sociálno-kognitívnych sietí (SCNARC) v Rensselaeri, využili výpočtové a analytické metódy aby objavili bod zvratu, kde sa menšinové presvedčenie stáva väčšinovým názorom. Zistenie má následky pre štúdium a vplyv spoločenských interakcií siahajúcich od šírenia inovácií po hnutie politických ideálov.

„Keď je počet ľudí verne prechovávajúcich nejaký názor pod 10 percentami, nevidieť nijaký viditeľný pokrok v šírení myšlienok. Doslova by si to vyžiadalo množstvo času porovnateľné s vekom vesmíru, aby skupina takejto veľkosti dosiahla väčšinu,“ povedal riaditeľ SCNARC Boleslaw Szymanski, uznávaný profesor Claire a Roland Schmitt v Rensselaeri. „Keď ten počet narastie nad 10 percent, myšlienka sa šíri ako plameň.“

Podľa Szymanskiho, prebiehajúce udalosti v Tunisku a Egypte (Arabská jar – pozn. prekl.) preukazujú podobný proces. „V tých krajinách diktátori, ktorí boli pri moci po desaťročia, boli nečakane zvrhnutí v priebehu len pár týždňov.“

Zistenia boli zverejnené 22. júla 2011, v skorom internetovom vydaní časopisu Physical Review E v článku s názvom „Sociálny konsenzus prostredníctvom vplyvu verných menšín.“

Dôležitým aspektom zistenia je, že percento ľudí, ktorí verne prechovávajú určitý názor, potrebné pre posun väčšinového názoru, sa významne nemení bez ohľadu na typ siete, v akej ľudia s tým názorom pracujú. Inými slovami, percento ľudí verne prechovávajúcich určitý názor, potrebné na ovplyvnenie spoločnosti zostáva na úrovni približne 10 percent bez ohľadu na to, ako alebo kde sa ten názor začína a šíri v spoločnosti.

Aby dospeli ku svojmu záveru, vedci vyvinuli počítačové modely rôznych typov sociálnych sietí. V jednej sieti bola každá osoba spojená so všetkými ostatnými osobami v sieti. Druhý model zahrňoval určitých jednotlivcov, ktorí boli spojení s veľkým počtom ľudí, čím sa z nich stali centrá alebo vodcovia názorov. Konečný model dal každej osobe v modeli zhruba rovnaký počet spojení. Počiatočný stav každého z modelov bolo more ľudí prechovávajúcich tradičný názor. Každý z týchto jednotlivcov prechovával názor, ale čo je dôležité, mali tiež otvorenú myseľ pre ostatné názory.

Keď boli siete vybudované, vedci potom „rozsypali“ niekoľko pravých veriacich do všetkých častí každej z ostatných sietí. Títo ľudia boli úplne presvedčení o svojich názoroch a pokojní pri pozmeňovaní tých presvedčení. Keď tí praví veriaci začali diskutovať s tými, ktorí prechovávali tradičný systém presvedčení, trendy v myslení sa začali postupne a potom veľmi neočakávane posúvať.

„Vo všeobecnosti ľudia nemajú radi, keď majú nepopulárny názor a vždy sa pokúšajú lokálne dôjsť ku konsenzu. Nastavili sme túto dynamiku v každom z našich modelov,“ povedal výskumný pracovník SCNARC a autor príslušného časopisu Sameet Sreenivasan. Aby to dosiahli, každý z jednotlivcov v modeloch sa „rozprával“ so všetkými ostatnými o ich názore. Ak poslucháč prechovával tie isté názory ako rečník, posilnilo to poslucháčovo presvedčenie. Ak bol ten názor odlišný, poslucháč ho zvážil a presunul sa k diskusii s ďalšou osobou. Ak tá osoba taktiež prechovávala toto nové presvedčenie, poslucháč potom to presvedčenie prijal.

„Keď agenti zmeny začnú presviedčať viac a viac ľudí, situácia sa začína meniť,“ povedal Sreenivasan. „Ľudia začnú najprv spochybňovať svoje vlastné názory a potom úplne prijmú nový názor, aby ho ešte viacej šírili. Keby praví veriaci ovplyvnili len svojich susedov, vo väčšom systéme by to nezmenilo nič, ako sme videli s percentami menšími než 10.“

Výskum má veľké následky pre pochopenie, ako sa šíri názor. „Jasne existujú situácie, v ktorých nám to pomáha vedieť, ako efektívne šíriť nejaký názor alebo ako potlačiť vyvíjajúci sa názor,“ povedal asociovaný profesor fyziky a spoluautor článku Gyorgy Korniss. „Nejakými príkladmi by mohla byť potreba rýchlo presvedčiť mesto, aby sa presťahovalo pred hurikánom, alebo šírenie nových informácií o prevencii choroby vo vidieckej obci.“

Výskumníci teraz hľadajú partnerov v sociálnych vedách a ostatných oblastiach, aby porovnali svoje výpočtové modely s historickými príkladmi. Chcú tiež študovať, ako by sa percentuálny podiel mohol zmeniť, keby vstupnými údajmi v modeli bola spoločnosť polarizovaná. Namiesto prechovávania jedného tradičného názoru by spoločnosť prechovávala dve odporujúce si stanoviská. Príkladom tejto polarizácie by boli demokrati verzus republikáni.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: phys.org