Zoznam námietok v tomto článku:

– Nie je to bigotnosť?

– Šíriš nenávisť? Neverím v propagáciu nenávisti

– Naozaj by si sa mal porozprávať s moslimom

– Ale v Koráne sú aj mierumilovné pasáže

– Ospravedlniť môžeš čokoľvek, ak to vytrhneš z kontextu

– Na Západe žijú milióny moslimov a nevyhadzujú veci do vzduchu

– Moja rodina a komunita sú moslimovia a nikto z nás nie je terorista

– Fundamentalizmus je fundamentalizmus

Nie je to bigotnosť?

Námietka

Keď hovoríte o islamskej doktríne niečo negatívne, jedna z typických reakcií, ktoré dostanete, je záver, že ste bigotný. Ak to niekedy budete počuť, vaša prvá reakcia by mala byť, aby dotyčný definoval výraz „bigotný“. Väčšina ľudí v skutočnosti nevie, čo to znamená. Vedia len, že je to zlá vec a má niečo spoločné s rasizmom.

Bigotný človek „silne nadržiava svojej skupine, náboženstvu, rase alebo politike a je intolerantný voči tým, ktorí sa odlišujú.“

Takže niekto, kto je napríklad kresťan a je intolerantný voči komukoľvek, kto nie je kresťan, je bigotný. Alebo niekto kto je Číňan a je intolerantný voči komukoľvek kto nie je Číňan, je bigotný. Pokiaľ skupina ktorej nadržiavate je vašou rasou, potom je bigotnosť to isté čo rasizmus.

Odpovede

Ak vás obvinia z rasistickej bigotnosti a nie ste rasista, dobré odpovede nájdete v reakcii na námietku „To čo hovoríš je rasistické“. Ak vás obvinia z náboženskej bigotnosti a nie je to pravda, dobré odpovede nájdete v reakcii na námietku „Si nábožensky intolerantný?“.

Určite existujú ľudia, ktorí sa pokúšajú zastaviť neúprosné prenikanie islamu a sú motivovaní bigotnosťou. Ale kritika islamskej doktríny nie je bigotnosťou.

Na námietku o bigotnosti môžete odpovedať veľmi jednoducho. Po prvé, definuj ho. A potom povedzte, „Nadržiavam skupinám, ktoré chcú podporovať pokračujúcu existenciu mojej krajiny. Takže v tomto zmysle som bigotný – nadržiavam skupine a som intolerantný voči podvratníkom. Nechcem, aby našu vládu zvrhol alebo rozvrátil niekto, kto sa chce riadiť šaríou. Som proti akémukoľvek hnutiu pokúšajúcemu sa odňať práva ženám, náboženskú slobodu a slobodu prejavu, čo je presne to, čo islamskí šovinisti robia.“

A môžete pridať i niečo takéto: „Ale ak sa to aj dá definovať ako bigotnosť, dúfam, že aj ty si takýto bigotný človek. Alebo nie?“

Skutočná námietka niekoho, kto sa obáva že ste bigotný je, že ste proti každému, kto nie je vášho náboženstva, vašej rasy alebo politického presvedčenia. A že by ste mohli byť intolerantný voči takým ľuďom len kvôli týmto veciam.

Je to pravda? Veríte, že vaša cesta je tá jediná správa? Ste intolerantný voči všetkým, ktorí nie sú ako vy? Veríte, že ostatní majú právo uctievať čo chcú? Veríte, že ľudia ostatných rás majú rovnaké ľudské práva ako vy?

Ak ste ľavičiar a máte pravicových priateľov, ak ste Žid a máte budhistického, hinduistického alebo kresťanského priateľa, ak ste Anglosas ale máte mexického priateľa, tak nie ste bigotný. A ak to tvrdí niekto, kto vás z toho obviňuje, môžete na tieto veci poukázať a potom sa vrátiť ku skutočnému problému: doktríne islamu, nášmu právu kritizovať ju a nebezpečenstvu, ktoré predstavuje pre slobodný svet.

Šíriš nenávisť? Neverím v propagáciu nenávisti

Námietka

Keď kritizujete islam, dosť ľahko váš môžu obviniť, že ste „hejter“, ako keby to, že ľuďom hovoríte o základných islamských doktrínach znamenalo, že obhajujete nenávisť voči moslimom ako riešenie. A hejtera nikto rád nemá, ani ním nikto nechce byť.

Odpovede

Na túto námietku sa dá odpovedať dosť ľahko. Tu sú tri možné spôsoby reagovania:

1. Nenávisť nie je odpoveď. Keby niečo, som proti nenávisti. To preto sa snažím odhaliť islamské učenie: právo šaría zahrňuje systém právne nariadenej nenávisti. Mohamed je ich vzorom a on vyjadroval nenávisť voči nemoslimom. Ohováral ich, okrádal ich, mučil ich, zabíjal ich, znásilňoval ich a bral si ich ako otrokov. Moslimovia sa majú riadiť jeho príkladom. Hovorí sa to v Koráne viac ako sedemdesiat krát.

2. Hovorím o učení, nie ľuďoch. Niektorí moslimovia sa riadia tým učením, a niektorí sa moslimami iba nazývajú. Ale nemoslimovia musia vedieť o tom učení, pretože mnohé veci z toho najzákladnejšieho islamského učenia sú o tom, ako jednať s nemoslimami. Podľa tohto učenia sa musíme podrobiť islamskému právu. My všetci. Dobrovoľne alebo nasilu. A desiatky miliónov alebo stovky miliónov ľudí, ktorí sa riadia islamskou doktrínou doslovne, aktívne na tomto cieli pracujú. Získali napríklad kontrolu nad tým, ako sa v amerických školách učí o islame. Oddaní stúpenci založili v USA a iných západných demokraciách organizácie s vyhláseným účelom oslabenia týchto demokracií z vnútra. Musíme o týchto veciach vedieť. Už nás to ovplyvňuje.

3. Ak poviem, že učenie komunizmu obhajuje ukončenie ekonomických nerovností, urobí to zo mňa šíriteľa nenávisti? Ak poviem, že budhisti veria v reinkarnáciu, urobí to zo mňa hejtera? Ale ak poviem, že učenie islamu obhajuje úsilie za zavedenie práva šaría na celom svete, tak to zo mňa robí hejtera? To nedáva zmysel. Kde si to nabral?

Keď odpovedáte na nieto otázky, uvažujte o otázke samotnej ako o najúprimnejšej požiadavke na poznanie, aj keď tá otázka prichádza ako obvinenie. Ľudia naozaj nevedia, ako pochopiť to čo robíte, preto používajú jediný model ktorý im zíde na um, aby si vysvetlili vaše skutky: myslia si, že musíte byť rasista alebo náboženský fanatik alebo niečo podobné.

Takže nápomocnou reakciou je dať im lepší model na vysvetľovanie. To čo robíte je omnoho bližšie ku vzdelávaniu než šíreniu nenávisti. Naliehajte na nich, aby si sami prečítali Korán, aby si o tom zistili viacej.

Naozaj by si sa mal porozprávať s moslimom

Námietka

„Naozaj by si sa mal porozprávať s nejakými moslimami. Toto všetko máš z kníh.“

Táto námietka sa zdá byť zmysluplná ak ste nemali čas sa nad ňou zamyslieť, ale je nezmyselná – pokiaľ ste, samozrejme, neurobili hrubú chybu nadmerného zovšeobecňovania (nepovedali niečo ako, „Všetci moslimovia zle zaobchádzajú so svojimi ženami“) – v takom prípade by ste sa okamžite mali opraviť tým, že budete hovoriť o islamskej doktríne než o „moslimoch“.

Odpovede

Za predpokladu, že ste neurobili také hrubé chyby, tu je možná odpoveď na túto námietku:

Rozprával som sa s moslimom. A spoznal som niekoľkých veľmi milých moslimov. Buď ignorujú niektoré veci zo základného islamského učenia hlavného prúdu, alebo využívajú takíju, čo je islamský princíp „náboženského klamania“ alebo klamania v záujme islamu.

Ale dúfajme, že to boli ozaj milí ľudia, ktorí ignorujú niektoré zo svojich základných náboženských princípov. Viete, ak je moslim mojim (nemoslimovým) skutočným priateľom, porušuje dôležitú doktrínu islamu: moslim má zakázané priateliť sa s nemoslimom. Toto som si nevymyslel. Je to v Koráne a je to vyjadrené veľmi jasne. Napríklad, vo verši 4:144 sa píše: „Vy ktorí veríte! Neberte si neveriacich za priateľov namiesto veriacich. Dali by ste Alahovi jasný dôvod potrestať vás?“

Ale tak či tak, nemení to fakt, že islamská doktrína je pre nemoslimov riskantná a mali by sme sa o nej učiť. Šesťdesiatštyri percent Koránu je o tom, ako majú moslimovia jednať s nemoslimami. Milióny moslimov na svete sú oddanými veriacimi v túto doktrínu.

Čo obhajujem sú jednoduché verejné vedomosti o týchto faktoch. Je úžasné, ako málo toho väčšina ľudí vie o islame, najmä vzhľadom k tomu, koľko z jeho učenia ovplyvňuje súčasné udalosti. Tak či onak, prestaňte prosím veriť tomu, čo vám druhí ľudia, vrátane mňa, hovoria, a proste si prečítajte Korán sami.

Ale v Koráne sú aj mierumilovné pasáže

Námietka

„A čo dobré verše? V Koráne sú aj mierumilovné pasáže!“ Táto námietka je ľahká lebo islamský svet už má dobre zavedenú odpoveď na túto otázku.

Každý čitateľ Koránu, odkedy bol napísaný, si všimol protirečiace si posolstvá. A pýtali sa, „Keď si dve pasáže z Koránu protirečia, ktorou by som sa mal riadiť?“

Odpovede

Korán samotný odpovedá na túto otázku. Hovorí, že ak si dve pasáže protirečia, pasáž odhalená neskôr je lepšia než tá čo bola odhalená skorej. Táto politika je známa ako abrogácia.

Keďže poradie, v ktorom boli kapitoly Koránu napísané, bolo starostlivo zaznamenané, každý príklad protirečiacej si pasáže sa dá ľahko vyriešiť. Zlou správou je: Mierumilovné pasáže boli jednými z prvých zapísaných, a intolerantné, násilné pasáže boli takmer všetky zapísané neskôr.

Takže krátka odpoveď je, „Áno, v Koráne sú mierumilovné pasáže. Ale všetky sú abrogované.“

Bill Warner chcel vedieť presne, koľko veršov v Koráne je pozitívnych pre nemoslimov, tak ich spočítal. Odpoveď je 245. To je celkom dobré. To dáva dovedna 4018 slov v Koráne a tvorí 2,6 percenta celkového textu Koránu.

Ale, hovorí Warner, „v každom prípade, po verši nasleduje ďalší verš, ktorý si protirečí s „dobrými“ veršami.“ Navyše, okrem siedmych veršov, je každý „dobrý verš“ abrogovaný neskôr v tej istej kapitole (známej ako „súra“). Tých sedem výnimiek je abrogovaných v neskorších kapitolách.

Inými slovami, každý jeden z veršov v Koráne s pozitívnym posolstvom pre nemoslimov je abrogovaný, čím nenecháva pre nemoslimov nič pozitívne. Ani jeden verš.

Je toho viacej. Warner hovorí, „Médiá zdôrazňujú pozitívne verše islamu o Ľude knihy, Židoch a kresťanoch. Aj toto sa ukazuje byť ilúziou. Kresťania a Židia dostávajú dobrotu islamu len ak súhlasia, že ich posvätné texty sú sfalšované, že Korán je pravdivý, a že Mohamed je prorokom kresťanského a židovského náboženstva.“ Ak to urobia, dostanú požehnania islamu. Samozrejme, ak to urobia, už viac nie sú kresťanmi alebo Židmi; sú moslimami.

Takže v Koráne nie je pre nemoslimov nič pozitívne. A v Koráne je 527 veršov, ktoré sú voči nemoslimom intolerantné, a 109 veršov vyzývajúcich moslimov viesť vojnu proti nemoslimom.

Keď nemoslimovia čítajú Korán a nepáči sa im, niekedy ich obvinia z prechovávania „nepriaznivého pohľadu na islam“ alebo že sú islamofóbovia. Alebo môžu byť jednoducho obvinení z „nenávisti“. Ale, skutočne, čo sa nám na ňom môže páčiť, ak ste nemoslim?

Boli ste niekedy zvedaví, ktorá je posledná kapitola? A čo hovorí? Keďže abrogácia využíva chronologické poradie, posledná kapitola by pravdepodobne nemala obsahovať nijaké abrogované verše (pokiaľ si skorší verš v poslednej kapitole neprotirečí s neskorším veršom v tej istej kapitole). Inak, keby posledná kapitola obsahovala akékoľvek informácie o nemoslimoch, boli by „posledným slovom“ na túto tému.

Ak sa pozriete na chronologické poradie Koránu, vidíte, že posledná kapitola sa volá Nasr. Každá kapitola má názov. V tradičnom poradí je Nasr 110. kapitola. Ale v skutočnosti bola 114.; posledná, ktorá bola „odhalená“ Mohamedovi. Zomrel o 80 dní.

Ale posledná kapitola toho nehovorí veľa. Sú to len tri verše, ktoré v podstate hovoria, „Až víťazná pomoc Alahova príde, až sa úspech dostaví a uvidíš ľudí vstupovať húfne v náboženstvo Alaha, potom oslavuj chválou Pána svojho a pros ho o odpustenie.“ O tom to je.

Ale ak si vyhľadáte predposlednú kapitolu, zvanú Taubah (čo znamená „Pokánie“), zistíte, že toho o nemoslimch hovorí veľa. V tradičnom poradí kapitol je toto kapitola číslo 9.

Ospravedlniť môžeš čokoľvek, ak to vytrhneš kontextu

Námietka

Jedného dňa v blízkej budúcnosti (ak sa to už nestalo) budete niekomu hovoriť, čo je v Koráne, a odpovedia vám na to asi takto: „Nuž, aj Biblia má mnoho násilných pasáží a ľudia môžu tie knihy čítať akokoľvek ich chcú čítať.“

Inými slovami, nie je to o tom, čo sa píše v tých knihách; problémom je, že niektorí ľudia sa snažia ospravedlniť násilie a vyberú si pasáže, ktoré im pomôžu s ospravedlneniami.

Osoba s ktorou hovoríte si pravdepodobne bude myslieť, že jej komentár ukončí vašu líniu zdôvodňovania, pretože niekomu kto toho nevie o islame alebo Koráne veľa, sa tento komentár bude zdať legitímnou námietkou.

Odpovede

Toto je perfektná príležitosť vysvetliť niečo o rozdieloch medzi ostatnými náboženskými doktrínami a islamskou doktrínou. Nie len, že je odlišný obsah, ale aj spôsob jeho napísania. Takže tu je jeden možný spôsob odpovedania:

Korán je od akejkoľvek inej náboženskej knihy odlišný v niekoľkých dôležitých ohľadoch. Vieš, ako bol napísaný?

Tá osoba toho pravdepodobne nevie tak veľa a myslím že je dôležité zistiť – takýmto jemným a neútočným spôsobom – ako veľa toho poslucháč nevie o islame. Pomáha to vytvoriť rámec mysle, ktorý je prospešný načúvaniu novým informáciám.

Takže keď tá osoba povie, „Nie, neviem ako bol napísaný,“ môžete pokračovať:

Celý Korán napísal jeden muž, Mohamed, v priebehu svojho života. Trvalo mu 23 rokov, kým ho napísal. V skutočnosti ho ale nenapísal, recitoval ho, pretože bol negramotný. Nie je plný metafor alebo obskúrnych príbehov. Nie je to zbierka vecí napísaných v priebehu mnohých rokov rôznymi autormi ako niektoré iné náboženské knihy. Sú to predovšetkým obrazové popisy pekla a raja, a priame inštrukcie, ako by sa mal moslim správať, ktoré Mohamedovi nadiktoval priamo Alah (prostredníctvom anjela).

Inými slovami, v skutočnosti ním nemôžeš ospravedlniť nič. To môžeš urobiť s nejakými inými náboženskými knihami, ale Korán hovorí veľmi jasne a priamo, čo moslim musí urobiť, aby sa vyhol peklu a dostal sa do raja. Mimochodom, vieš už o princípe abrogácie?

Osoba s ktorou hovoríte pravdepodobne potrasie hlavou. Takže to môžete vysvetliť:

Nuž, keďže rôzne kapitoly, alebo súry, prišli ako odhalenia periodicky počas Mohamedovho života, a keďže jeho okolnosti sa dosť zmenili, povaha odhalení sa zmenila tiež. Takže v Koráne sú protirečiace si pasáže.

Toto upúta pozornosť vášho poslucháča.

Niektoré pasáže moslimov nabádajú byť tolerantnými voči ostatným náboženstvám, a niektoré pasáže moslimov nabádajú byť intolerantnými a dokonca i násilnými voči neveriacim.

Ale, napodiv, Korán samotný má nejaké pasáže, ktoré vysvetľujú, čo robiť s protirečeniami. Tie pasáže hovoria, že keď si dve pasáže v Koráne navzájom protirečia, tá, ktorá prišla neskôr je lepšia než tá, ktorá prišla skorej. Toto je princíp abrogácie. Nanešťastie, všetky intolerantné a násilné pasáže prišli neskôr a nahrádzajú skoršie, mierumilovné a tolerantné pasáže.

A v tomto bode by som sa pravdepodobne pokúsil presvedčiť tú osobu, aby si sama prečítala Korán.

Iná verzia tejto námietky je niečo takéto, „Aj Biblia je násilná.“ Na to sa dá zareagovať takto:

Po prvé, násilné pasáže v Biblii sú irelevantné vzhľadom k otázke, či je islam násilný.

Po druhé, násilné pasáže v Biblii sa v podstate určite nerovnajú trvalému príkazu páchať násilie proti zvyšku sveta.

Na rozdiel od Koránu je Biblia obrovskou zbierkou dokumentov napísaných rôznymi ľuďmi v rôznych časoch v rôznych súvislostiach, čo umožňuje omnoho väčšiu slobodu v interpretácii.

Na druhej strane, Korán pochádza výlučne z jedného zdroja: Mohameda. Korán treba pochopiť prostredníctvom jeho života, ako to hovorí samotný Korán. Jeho vojny a vraždenia odrážajú zmysel Koránu a informujú o ňom.

Navyše, prísny doslovný výklad Koránu znamená, že niet priestoru na interpretáciu, pokiaľ ide o jeho násilné príkazy. Ako v prípade Krista, „princa mieru“, prostredníctvom ktorého kresťanstvo interpretuje svoje náboženské spisy, tak aj v prípade vojenského vodcu a despotu Mohameda moslimovia chápu Korán.

Na Západe žijú milióny moslimov a nevyhadzujú veci do vzduchu

Námietka

Táto námietka ide k jadru problému. Otázkou je, „Ak je pravda to čo hovoríš o islamskej doktríne – ak je pravda, že násilie proti nemoslimom je hlavnoprúdovým islamom a je to priamo vyjadrené a neodmysliteľné od Koránu, Hadísov a Síry – prečo sa nás nepokúšajú zabiť všetci moslimovia?“

Odpovede

Nižšie sú uvedené štyri možné spôsoby zodpovedania tejto otázky. Všetky z nich sú dobrými príležitosťami rozšíriť u vášho poslucháča pochopenie islamu.

1. Prvoradým rozkazom islamu nie je zabíjať všetkých nemoslimov. Je ním príkaz priviesť všetkých ľudí pod vládu práva šaría. Podľa hlavnoprúdovej a akceptovanej islamskej doktríny – akceptovanej vo všetkých školách islamského právnictva – keď sa nemoslimovia podrobia, má im byť daná jedna z možností: a) konvertovať na islam, b) žiť ako podrobení, druhoradí občania (dhimmí), alebo c) poprava. Ale to až po vojenskom dobytí nemoslimov.

Ale pokiaľ ide o mnohých moslimov žijúcich v západných demokratických krajinách, oni neveria, že sme už v stave otvorenej vojny. Sme v štádiu „pred dobytím“. Mohamed stanovil príklad. Keď nebol mocný – keď boli moslimovia menšinou v Mekke – Mohamed nikoho nezabil. Sústredil sa na získavanie konvertitov. Bolo to až keď mohol konať z pozície sily, keď začal používať násilie. Všetci moslimovia majú nasledovať jeho príklad, ako to tvrdí 91 veršov v Koráne. Len tento samotný fakt dokáže úplne vysvetliť neprítomnosť univerzálneho násilia medzi moslimami voči nemoslimom.

Ale samozrejme, mnohí moslimovia si nie sú vedomí tohto programu. Imámovia si ho plne uvedomujú, ale mnohí obyčajní moslimskí občania nevedia o prvoradom príkaze islamu, a v tejto chvíli ho nepotrebujú vedieť. Pre najvyšší cieľ islamu je najlepšie, keď len nevinne pokračujú vo svojich životoch, majú deti a vychovávajú ich, aby boli oddanými moslimami.

Len málo moslimov čítalo alebo chápe Korán, čiastočne preto, že je ťažké ho pochopiť, a niekedy i preto, že mnohí moslimovia sú moslimami iba po mene, alebo jednoducho sú moslimami od narodenia a nenašli si čas aby si naštudovali, čo majú robiť, a ak áno, nemajú záujem sa tým riadiť.

Nanešťastie, mnohí z týchto papučových moslimov sú nevedomými spiacimi bunkami. Mnohí moslimovia sú tajne heterodoxní. Sú akosi zraniteľní voči náboru a ich deti sú voči náboru zraniteľné ešte viacej, čo vysvetľuje, preto nová štúdia v Británii zistila, že druhá generácia britských moslimov je „radikálnejšia“ než ich imigrantskí rodičia.

Ale pre túto chvíľu sa papučoví moslimovia pokúšajú robiť jednu vec, ktorú moslim nikdy nesmie robiť: ignorovať proroka (Mohameda). Takže môžu byť dokonale milí, mierumilovní ľudia. Poznám troch moslimov a sú jednými z najmilších ľudí, akých som kedy spoznal. Žiaden z nich sa nemodlí päť krát denne a žiaden z nich si neprečítal Korán. Viem toho o islame omnoho viacej než oni.

Ale pointou je, že sú to traja z „miliónov moslimov“, ktorí nevyhadzujú veci do vzduchu. Ale všimnite si, že toto nevypovedá nič o doktríne. Môžu fungovať ako spiace bunky bez toho, aby o tom čo i len vedeli. Ako? Jednoducho tak, že vychovajú každé zo svojich detí aby verilo, že je moslimom. Nemusia praktizovať žiaden z piatich pilierov islamu, ale identifikujú sa ako moslimovia (odpadlíctvo je náročné, nepohodlné a dokonca nebezpečné). Takže postupujú v súlade s programom a hovoria veci ako, „Korán je dokonalé a konečné slovo Alaha,“ pretože to majú hovoriť.

Potom v čase dospievania ich deti možno začnú chodiť do mešity (osem percent v Amerike ich káže džihád), aby trochu preskúmali svoje korene a spoznali tam niekoho, kto si prečítal Korán, študoval ho a verí v neho, a potom im povie, „uvedomujete si, že vaši rodičia sú pokrytci?“ A ktorý mladý, rebelský pubertiak to nie je ochotný počúvať?

Takže náborár im dá výtlačok Koránu a povie im, aby si ho prečítali a povie im, čo sa v ňom skutočne hovorí (že musí nasledovať jeho učenie, inak nebude mať šancu dostať sa do raja a bude mať veľkú šancu že bude naveky horieť v plamenných mukách).

Ejha! Dieťa si prečíta Korán, niečo, o čom mu vždy hovorili, že je priamym slovom Alaha, a tak skončí ako „domáci džihádista“ ako Nidal Hasan, strelec z Fort Hood, Fajsal Šahzad, bombový atentátnik z Times Square, Umar Abdulmutallab, bombový atentátnik skrývajúci výbušninu v spodnom prádle, Mudžahid Mohamed, zabijak z Little Rock, Adam Gadahn, v Amerike narodený vyšší operatívec al-Kájdy, John Walker Lindh, Američan bojujúci na strane Afganistanu, bombový atentátnici z Londýna a tak ďalej.

Takže áno, sú milióny moslimov, ktorí v tejto chvíli nič nevyhadzujú do vzduchu. Ale to neznamená, že nemáme problém a že všetci na to môžeme zabudnúť a pokračovať v našom spôsobe života.

2. Väčšina ľudí má prirodzenú empatiu voči ostatným ľuďom. Druhým najpravdepodobnejším dôvodom, prečo ani oddaní moslimovia nevyhadzujú veci do vzduchu je, že veľká väčšina (pravdepodobne skoro 98 percent) ľudí vcelku nerada ubližuje ostatným ľuďom alebo čo i len zvieratám. Je to prostá ľudskosť.

Takže sa zdá, že i niektorí moslimovia, ktorí vedia o tejto agende, si vyberú, že ju budú ignorovať a dúfajú, že sa jej môžu vyhnúť.

Ale hoci má 98 percent ľudí prirodzenú ľudskú empatiu, omnoho viac než 2 percentá moslimov veria v politické ciele islamu a aktívne pracujú na ich dosiahnutí, aj to aj prostredníctvom násilia. Jednou z vecí, ktoré násilné kultúry vždy robili, aby prevážili túto prirodzenú ľudskú empatiu je, že presvedčili svojich veriacich, že nepriateľ nie je človek. Mohamed nazval Židov, napríklad, „opicami a prasatami“. Naprieč Koránom sú nemoslimovia vykresľovaní hrozne. Táto indoktrinácia, samozrejme, môže prevážiť prirodzenú ľudskú empatiu.

Ale u ľudí, ktorí neboli vychovávaní v madrasách, alebo ktorí mali za rodičov papučových moslimov a nemali prístup do mešity, a ktorí nečítali Korán, nič z takej indoktrinácie nenastalo a ich prirodzená ľudská empatia je dominantná.

3. Džihád znamená „bojovať na ceste Alaha“ a ten boj sa dá robiť mnohými spôsobmi. Vyhadzovanie vecí do vzduchu je len jedným z mnohých spôsobov dosiahnutia primárneho cieľa islamu.

Mnohé moslimské organizácie hlavného prúdu v západných demokraciách sa rozhodli, že takticky – v niektorých krajinách a za určitých podmienok – sa džihád najlepšie bude viesť nenásilne, aspoň dovtedy, kým percentuálny podiel moslimov v populácii nebude vyšší. Je to taktické rozhodnutie, nie morálne. Džihád a základná, šovinistická povaha islamského učenia pritom nie je zamietnutá; násilie len bolo odložené zo strategických dôvodov. Stratégiou je vybudovať počty, politickú moc, usilovať sa o ústupky a vyhovenia islamu, a čo je najdôležitejšie, vyradiť slobodu prejavu (aby bolo zločinom vzdelávať nemoslimov o islame).

Toto nie je dohad. Ich ciele a stratégie boli odhalené počas razií FBI a podpovrchovej infiltrácie kľúčovej islamskej organizácie (CAIR).

4. Použite štandardné vyhlásenie Roberta Spencera. Ďalším možným spôsobom reagovania na túto námietku je použiť rovnaké vyhlásenie, aké Spencer používa v takmer každom svojom prejave: „V islame, tak ako vo všetkých ostatných náboženstvách, jestvuje spektrum viery, znalostí a zápalu.“ To čo sa hovorí v doktríne nemusí nevyhnutne korelovať s tým, čo ktorýkoľvek konkrétny jednotlivec bude robiť. Doktrínu nasleduje dostatok moslimov, takže ju nemôžeme ignorovať, ale to neznamená, že každá jedna osoba ktorá si hovorí moslim robí to, čo Alah nariadil.

Dobre, teraz máte štyri možné spôsoby reagovania na túto námietku. Pri odpovedaní majte na mysli, že väčšina ľudí je za krivkou džihádu. Stále si myslia, že musíme „zastaviť teroristov“. To je len časť omnoho väčšej a omnoho zákernejšej hrozby: konečného vyhladenia civilizácií, ako sa to udialo veľmi úspešne v prvých dvoch džihádoch.

Ale nepredpokladám, že poviete ľuďom o vyhladení civilizácií kým im neposkytnete nejaké základné informácie o islame. Ak vo vzdelávacom procese zájdete priďaleko a prirýchlo, mentálne vás zaradia do kategórie „úplný blázon“ a prestanú počúvať. Najskôr hovorte o základoch. Nech úplné následky prídu neskôr.

Moja rodina a komunita sú moslimovia a nikto z nás nie je terorista

Námietka

Niekedy budete kritizovať islam a moslim vám povie niečo takéto, „Moja rodina a komunita sú moslimovia a nikto z nás nie je terorista.“ Skôr než vyskočíte a zvoláte „takíja!“ je najlepším prístupom brať jeho vyjadrenie ako úprimnú a i nevinnú a legitímnu námietku, ako vec politiky.

Raz som túto námietku dostal od mladej ženy, o ktorej som vedel, že je promiskuitná a často flámuje (vrátanie pitia alkoholu, o čom islamská doktrína hovorí, že je tabu). Moja reakcia bola, „Ja kritizujem islamské učenie. Vy toto učenie nenasledujete, tak proti čomu namietate?“ Efektívne ju to zastavilo v jej trikoch. Myslím, že sa obávala, že by to zistil niekto z jej rodiny a nechcela mi nič viac povedať.

Ale vo všeobecnosti sa vyhýbam tomu, aby som moslimom povedal o doktríne islamu. Ak nevedia, bol by som radšej, keby zostali v nevedomosti, až kým nebudem mať pocit, že by som z nich mohol urobiť odpadlíkov. A ak už poznajú doktrínu, je nepravdepodobné, že by som vytlačil ich presvedčenie, takže je to mrhanie času.

Ale príležitostne sa budete musieť zapliesť s moslimami. Poväčšine môžete povedať jednoducho, „Som rád, že vy a vaša rodina a komunita nie sú teroristi.“ Ale ak máte publikum – ak je to verejný rozhovor, alebo ak je to komentár na Facebooku, na blogu alebo na YouTube, a ostatní čakajú aby uvideli, ako zareagujete, musíte dať adekvátnu odpoveď na to, čo ten druhý naznačuje.

Odpovede:

Takto môžete odpovedať na námietku:

Terorizmus je taktika. Cieľom je priniesť „svetlo islamu“ svetu. To je jednou z primárnych náboženských povinností moslimov. Je to známe ako džihád. Účelom džihádu nie je vyhadzovať veci do vzduchu. Účelom je priniesť svetu islamské právo; vytvoriť nakoniec podmienky, v ktorých všetci ľudia na zemi budú pod právnou vládou práva šaría.

Jedným spôsobom splnenia tohto cieľa je zastrašovanie. Ak môžete vystrašiť ľudí s vašou ochotou robiť násilie pokiaľ sa nepodriadia, ak máte dostatočnú moc spôsobovať násilie, tak táto taktika môže byť efektívna. Na miestach ako India, kde je veľká menšina moslimov, je tá taktika účinná.

Ale na miestach ako Spojené štáty, kde je moslimská populácia len jednopercentná, je omnoho menej efektívna. Tak sa tam používajú iné taktiky. Moslimské bratstvo – najväčšia moslimská organizácia na svete – založila mnoho zdanlivo hlavnoprúdových a umiernených organizácií, fungujúcich legálne v Spojených štátoch a ostatných západných demokraciách, aby dosiahli cieľ a donútili nemoslimov riadiť sa právnymi pravidlami islamského práva. Napríklad, je proti právu šaría kritizovať islam alebo Mohameda, a tieto organizácie tvrdo pracujú na tom, aby sa Američania riadili týmto pravidlom. Takže organizácie ako CAIR budú žalovať ľudí, alebo zapoja médiá do konfliktov, takže niekoho vyhodia, a využijú mnoho iných zákonných prostriedkov, ktoré môžu použiť na potlačenie slobody vyjadrenia, garantovanou našou ústavou, no nelegálnej podľa šaríe, a často sú úspešní. Jedným príkladom ich úspechu boli nepokoje kvôli karikatúram Mohameda. Len jedny noviny v Spojených štátoch tie karikatúry znovu vydali. Všetky ostatné noviny, v podstate, sa riadili právom šaría.

Skupiny ako CAIR a ISNA sú čiastočne financované z príspevkov od moslimov. A mnohé iné politicky orientované moslimské projekty sú financované mešitami po celej krajine. Takže ak moslim, ktorý má rodinu a komunitu, ktorú netvoria teroristi, platí svoj zakát, dosť ľahko môžu financovať tento prebiehajúci nenásilný džihád bez toho, aby o tom vedeli. Ak sú členmi akejkoľvek náboženskej organizácie, ako Asociácia moslimských študentov, ISNA, alebo akejkoľvek inej, môžu podporovať agendu bez toho, aby robili čokoľvek považované za „terorizmus“.

Mojím všeobecným cieľom pri odpovedaní na námietku je využiť námietku ako príležitosť na to, aby som druhému človeku poskytol viacej dobrých informácií. Nie aby som sa hádal, ale aby som vzdelával.

V tomto prípade odpovedáte moslimovi, ale účelom nie je vzdelať moslima. Pokúste sa vzdelať kohokoľvek, kto počúva. Neodporúčam aby ste sa kedykoľvek hádali s moslimami. Máte na starosti omnoho dôležitejšie veci. Zamerajte svoju pozornosť na vzdelávanie ostatných nemoslimov. Ale ak nadíde situácia a v publiku sa ocitne moslim, tak využite svoj rozhovor s moslimom, aby ste pomohli vzdelať ostatných nemoslimov. Poskytnite im nejaké dôležité základné fakty.

Fundamentalizmus je fundamentalizmus

Námietka

Počul som túto námietku ako narážku, ale aj vyslovenú nahlas: Fundamentalizmus je fundamentalizmus. Inými slovami, nebezpečnou vecou je fundamentalizmus samotný, a nie je vhodné vyčleniť akékoľvek náboženstvo, pretože všetky majú svojich extrémistov.

Odpovede

Odpoveďou na toto, ako vždy, je základné vzdelanie o islame. Základom pre toto vyhlásenie je jeden veľký predpoklad, ktorý je nesprávny – že ústredné učenia všetkých náboženstiev sú rovnaké. Keď objasníte toto nedorozumenie, argument, že „fundamentalizmus je fundamentalizmus“ stratí svoj základ.

Pravdou je, že nie všetky náboženstvá sú rovnaké. Islam má vo svojom ústrednom učení niekoľko pravidiel napísaných vo svojej najsvätejšej knihe, Koráne (ktorý ste si už snáď prečítali stranu za stranou), ktoré sú odlišné od všetkých ostatných náboženstiev.

Napríklad, v Koráne sa hovorí, že je povinnosťou moslima odmietnuť priateliť sa s nemoslimom, podviesť ho, ak to pomôže veci islamu, bojovať za podrobenie nemoslimov politicky, a ak vzdorujú, viesť vojnu proti neveriacim a masakrovať ich. Korán toto nenaznačuje. Nevyžaduje si to nijaký výklad alebo čítanie medzi riadkami. Hovorí sa to tam dosť jasne. Takže „fundamentalista“ ktorý nasleduje islam bude (a ako vidíte vo svete, JE) o trochu ochotnejší zabíjať ľudí len preto, že sú nemoslimovia, než, povedzme, fundamentalistický budhista alebo hinduista.

Ďalšou vecou, ktorou sa islam veľmi odlišuje, je, že ho napísal ako dosť priamočiaru prózu jeden muž. Väčšina nemoslimov nevie o islame ani toto. Korán nie je zbierka spisov z mnohých rôznych zdrojov. Nie je metaforický. Nie sú v ňom porozhadzované alegórie otvorené výkladu.

Ak ste čítali Korán, môžete o tomto hovoriť s autoritou. Osoba, ktorá hovorí že „fundamentalizmus je fundamentalizmus“ je buď moslim praktizujúci takíju, alebo (pravdepodobne dobre mieniaci) nemoslim, ktorý nikdy nečítal Korán. Váš najlepší prístup je pravdepodobne presvedčiť ich, že nemôžu vedieť, čo je pravdy na islame, až kým si tiež sami neprečítajú Korán.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: wikiislam.net