Boľševici preberajú moc

V októbri 1917 zvrhli boľševici Dočasnú vládu a tým zavŕšili židovský coup d’état ruskej vlády. Kerenský chcel postupne implementovať miernu formu socializmu v demokratickom strihu, ale bol príliš mierny a príliš pomalý, aby bol po chuti boľševikom. Lenin a Trockij chceli úplne prebudovať ruskú spoločnosť a vedeli, že je to možné iba násilím. Títo muži boli jakobíni a to čo chceli bolo v štýle Francúzskej revolúcie – vládu teroru. Jedným z prvých činov týchto židovských boľševikov po prevzatí moci bolo prijatie zákona zakazujúceho antisemitizmus. Jeho porušenie sa trestalo smrťou.

Židia a ruská revolúcia

Skutočnosť, že Židia tvorili väčšinu vo vedení boľševikov pri ruskej revolúcii v roku 1917, rovnako ako aj v celom rade boľševických revolúcií, ktoré prepukli po celej Európe, je dnes starostlivo potláčaná. Výsledkom je, že židovská angažovanosť v týchto udalostiach bola do značnej miery vymazaná z modernej akademickej historiografie. Súčasní historici sú dnes prakticky nútení pod hrozbou odborného zruinovania podporovať názor, že Židia nehrali v boľševizme žiadnu zvláštnu úlohu, ale boli dokonca jeho obeťami. To je samozrejme iba zásterka v rozpore so skutočnými faktami. Štátnici a novinári tej doby si boli dobre vedomí židovského charakteru ruskej revolúcie, a že revolúcia je židovský puč voči ruskému štátu. Bolo tiež dobre známe, že boľševický režim, ktorý sa dostal k moci vďaka revolúcii, bol prevažne tvorený Židmi. Okrem toho aj komunistické revolúcie po celej Európe, ktoré čoskoro nasledovali ruskú revolúciu, boli pod taktovkou Židov. Ich cieľom bolo urobiť to isté v európskych krajinách, čo sa im podarilo v Rusku – to znamená zvrhnúť existujúce režimy a nahradiť ich sovietskymi socialistickými republikami pod kontrolou Židov. Je príznačné, že v každom jednom prípade, keď sa komunistom podarilo dočasne prevziať moc nad časťami európskych krajín, jedným z ich prvých počinov bolo postavenie antisemitizmu mimo zákon a zrušenie všetkých obmedzení na Židov. Jediný spôsob, ako získať reálnu predstavu o veci, je čítanie novín, časopisov a kníh napísaných v tej dobe. Mnoho z nich je dnes dostupných na internete.

Prebehli dva pokusy medzinárodného židovstva o prevzatie moci v Rusku; prvý v roku 1905 neuspel, druhému v roku 1917 sa to podarilo. Oba pokusy o prevrat boli naplánované a uskutočnené židovskými revolucionármi – ako z Ruska, tak aj mimo neho. Oba pokusy boli financované zahraničnými židovskými bankovými domami. Dnes je prísne tabu spájať Židov s ruskou revolúciou. Ale ak chceme pochopiť, čo sa skutočne v Rusku stalo počas revolúcie a po nej, a ak chceme pochopiť dopad revolúcie na iné národy v tej dobe, je dôležité porozumieť, akú úlohu Židia hrali – či už v revolúcii a následne v ruskej vláde, a taktiež v boľševických revolúciách po celej Európe, ktoré nasledovali po ruskej revolúcii. Tiež je nevyhnutné pochopiť podstatu vzájomného nepriateľstva, ktoré dlho existovalo medzi cárskou vládou v Rusku a ruským židovstvom. Je nevyhnutné pochopiť aj to, čo voči sebe cítili Židia a obyčajní ruskí ľudia. A nakoniec je potrebné pochopiť pomstychtivé nepriateľstvo Židov po celom svete voči cárskemu režimu v Rusku a ich neúnavné odhodlanie ho jedného dňa zvrhnúť.

Pôvod východoeurópskych Židov

Na konci 19. storočia žila väčšina svetovej židovskej populácie vo východnej Európe v oblasti označovanej ako “pásmo židovského osídlenia”. Oblasť pozostávala z Poľska, Bieloruska, Ukrajiny a Litvy, všetko súčastí ruskej ríše, ale nie samotného Ruska. Zaujímavou otázkou je, ako sa tam dostali. Odpoveďou je, že tam vždy boli. Neprisťahovali sa z inakade, bola to ich prirodzená vlasť.

Títo Židia neboli tí istí, ako biblickí Židia zo Svätej zeme. Boli to potomkovia Chazarov, ktorí od staroveku žili v oblasti medzi Čiernym morom a Kaspickým morom, ktorá je dnes prevažne časťou Gruzínska. Chazari hromadne konvertovali na judaizmus koncom ôsmeho storočia. Neexistuje žiadne biologické spojenie medzi týmito chazarskými Židmi hovoriacimi jidiš, a starovekými semitskými Židmi zo Svätej zeme. Potomkovia Chazarov sa dnes označujú ako aškenázski Židia. 85 % svetovej židovskej populácie a 90 % židovskej populácie v USA sú aškenázski Židia. Jidiš je druh zmiešaného jazyka, ktorí si Chazari vyvinuli a používali pri obchodoch v strednej Európe. Niektorí hovoria, že jidiš je nemecký dialekt, ale nie je to celkom tak. Gramatická štruktúra sa líši od nemčiny, aj keď asi polovica slovnej zásoby jidiš sú nemecké slová. Mnoho slov v jidiš je chazarského pôvodu. Napríklad bežné židovské priezvisko Kagan je chazarské označenie “kráľa”. Židovské priezvisko “Kazan”, ako napr. Elia Kazan, je chazarské meno.

Chazari sa pohybovali po šírych stepiach medzi Čiernym a Kaspickým morom a severne od ukrajinského mesta Kyjev. Bola to zmes dvoch etnických typov. Podľa Arthura Koestlera v knihe Trinásty kmeň (1976), boli južní Chazari skôr hnedí, turecko-mongolského typu, zatiaľ čo severní Chazari bližšie ku Kyjevu boli skôr blondýni s modrými očami, alebo európskeho vzhľadu. Tieto dva typy možno vidieť u aškenázskych Židov dodnes.

Chazari prijali judaizmus za svoje náboženstvo približne v rovnakej dobe, ako Rusi prijali grécku ortodoxnú vieru. V oboch prípadoch išlo o masovú konverziu, ktorá prebiehala približne rovnako. Rusi priviedli z Konštantinopolu mnoho pravoslávnych kňazov, aby im pomáhali stavať kostoly a učiť ruský ľud novému náboženstvu. Chazari podobne priviedli mnohých rabínov, aby učili ľud judaizmu a pomohli im budovať synagógy. Chazarskí Židia prijali Talmud, ústredný text judaizmu, ktorý zahŕňa židovské právo, etiku, filozofiu, zvyky a históriu Židov, a prijal ho za svoj. Tiež prevzali všetky židovské sviatky, všetky tradičné židovské rituály a obrady. Inak povedané, prijali judaizmus ako celok, vrátane židovského zvyku rasovej čistoty a zákazu manželstiev mimo vieru.

Tento kedysi bojovný národ ovládal celý región, ale nakoniec stratil moc a usadil sa ako náboženská a etnická menšina medzi vikingskými Rusmi a Slovanmi východnej Európy. Židia v 19. a 20. storočí vo východnej a strednej Európe boli všetko potomkovia Chazarov. Títo chazarskí Židia, alebo aškenázski Židia, tvorili najväčšiu etnickú menšinu Ruskej ríše. Podľa sčítania ľudu z roku 1897 ich bolo 5,2 milióna. Takmer všetci Židia v Európe prišli z Chazarie na východe, nie z Palestíny alebo od Stredozemného mora.

Hoci sa Židia sústreďovali najmä vo východnej Európe, putovali aj ďalej do Európy a tvorili malé menšiny v mestách a centrách hostiteľských krajín. Tvorili akýsi vzťah “parazita a hostiteľa” s väčšinovou kresťanskou populáciou. Mali tendenciu usádzať sa v “parazitných” profesiách, ako obchodník, sprostredkovateľ, požičiavateľ peňazí a vyhýbali sa práci v poľnohospodárstve alebo miestam, kde bolo treba veľa manuálne pracovať. Mali sklony izolovať sa v uzavretých komunitách, ktoré sa stali známe ako “getá” a neženili sa mimo svojej rasy. Títo aškenázski Židia sa vyznačovali vysokou inteligenciou a veľkou súdržnosťou, úzkou spoluprácou a vzájomnou podporou, obvykle na úkor miestnej nežidovskej “hostiteľskej” populácie.

Židia mali tiež svoje vlastné zákony a etický kódex, ktorým riadili svoj život. Talmud umožňuje Židom jednať s nežidmi inak, než so Židmi. Učia sa byť čestní a úprimní navzájom, ale nemusia tak jednať s “neveriacimi”. Dôsledkom toho si vybudovali neblahú reputáciu za podvodné praktiky a zneužívanie dobromyseľných, nenáročných gójov. Všade, kde žili Židia, vždy boli označení za “parazitov”, ktorí nič vlastné nevybudovali, ale využívali pracovitosť hostiteľského národa.

Príčiny ruských pogromov na Židov

Na prelome 19. a 20. storočia žila väčšina Židov v oblastiach, ktoré boli pod vládou Ruského impéria. V imperiálnom Rusku tej doby existovalo okolo 650 protižidovských zákonov; boli považované za nevyhnutné, aby chránili ruský ľud pred židovskou chamtivosťou. V žiadnej inej krajine na svete nebol antisemitizmus tak hlboko zakorenený – od najnižších úradníkov a obyčajných ruských vojakov, ktorí tvorili cisársku armádu, cez ruskú pravoslávnu cirkev, až po vládu a samotného cára. Všetci títo ľudia, ktorí riadili životy miliónov obyvateľov, boli takmer zhodne voči Židom podozrievaví, obávali sa ich a bezpochyby ich nenávideli. Židia mali povesť spurných rebelantov, hrabivých a agresívnych vykorisťovateľov hostiteľskej kresťanskej populácie.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti