Zoznam námietok v tomto článku:

– Mešity, synagógy a kostoly stáli na Východe vedľa seba tisíce rokov

– Vyberáš verše Koránu z kontextu

– Ale džihád je vnútorný boj

– Kritika islamskej doktríny premení umiernených moslimov na extrémistov

– Selektívne si vyberáš verše z Koránu

– Si xenofób?

– Väčšina moslimov sú mierumilovní ľudia

– Nebolo by lepšie podporovať mierumilovných moslimov?

Mešity, synagógy a kostoly stáli na Východe vedľa seba tisíce rokov

Námietka

Túto námietku počujete od ľudí, ktorí toho vedia málo o Strednom Východe: „Nestáli mešity, kostoly a synagógy na Strednom Východe vedľa seba tisíce rokov?“

Záverom je, samozrejme, že ak všetko čo hovoríte o islame je pravda, potom by všetci kresťania a Židia žijúci v islamských krajinách boli už pred stáročiami vyhubení alebo by konvertovali. Ale stále sú tam a nie len že tam stále sú, ale ich chrámy tam stále stoja, potvrdzujúc tak toleranciu islamu, jasné?

Odpovede

Odpoveď na túto námietku je, „Áno, mešity, kostoly a synagógy stoja na Strednom Východe vedľa seba (okrem Saudskej Arábie).“ Ale chýbajúcou informáciou sú zákony dhimma. Takže zvyšok odpovede je, „Islam dovoľuje Židom a kresťanom (ale nie budhistom, hinduistom alebo ateistom) pokračovať v praktizovaní svojich náboženstiev dovtedy, kým dodržujú dhimmu.“

Potom, samozrejme, môžete vysvetliť, čo je status dhimmí a ako funguje. Dhimmí musia platiť daň, zvyčajne 25 až 50 percent svojho príjmu. Moslimovia neplatia túto daň. Sú to „ochranné peniaze,“ čo nie je klebeta – tak o tom uvažujú samotní moslimovia. Kým dhimmí platia tieto peniaze a prijímajú iné zmluvné ustanovenia a poníženia vyžadované od dhimmí, majú dovolené žiť. Ak porušia zmluvu dhimma, ich životy sú stratené.

Iných zmluvných ustanovení je mnoho. Dhimmí nemajú dovolené opravovať svoje kostoly alebo synagógy a ich náboženské budovy nesmú byť vyššie ako mešity. Židia a kresťania nemajú dovolené zobrazovať akékoľvek symboly svojho náboženstva tam, kde by ich moslimovia mohli vidieť. Nemajú dovolené vydávať akékoľvek nábožensky orientované zvuky (ako spievanie hymny, napríklad, alebo hlasné modlenie) tam, kde by ich moslimovia mohli počuť. Nemajú dovolené rozprávať sa s moslimom o svojom náboženstve. Zoznam pokračuje ďalej a ďalej.

Ak dhimmí poruší ktorékoľvek z týchto pravidiel, trestom je smrť. Ak dodržujú tieto pravidlá, potom áno, potom môžu mať svoje kostoly a synagógy, a preto ich vidíme naprieč Stredným Východom a severnou Afrikou, keďže pred moslimským dobytím Stredného Východu to boli prevažne kresťania a Židia, kto obýval tieto krajiny. Ich počty sa v priebehu uplynulých 1400 rokov zmenšili nadol, keďže ušli, konvertovali alebo boli zabití, ale v tých oblastiach sa stále nachádzajú nejaké zvyšky kresťanov a Židov.

Islamské právo pokrýva každý aspekt života a keď sa uplatní, islam v podstate eliminuje ostatné kultúry, až kým nezostane nič okrem islamu. Počty Židov a kresťanov v moslimských krajinách sa naďalej zmenšujú.

Keď vysvetlíte ako je možné, že v moslimských krajinách sa dajú nájsť synagógy a kostoly, vysvetlite, že toto je základné právo šaría, a odporučte dotyčnému knihu Šaría pre nemoslimov. Tento tenký zväzok poskytuje veľký prehľad tejto fascinujúcej témy a ľuďom môže skutočne otvoriť oči.

Vyberáš verše Koránu z kontextu

V reakcii na jeden môj článok som dostal komentár, ktorý som už počul mnoho krát:

„Som moslimom po celý svoj život. Západniari vo všeobecnosti milujú, keď vyberajú verše Koránu, vytrhávajú ich z historického kontextu a len slepo obviňujú islam a Korán z násilia. Pre vašu informáciu, mnohé „násilné“ verše boli odhalené prorokovi Mohamedovi (pokoj s ním) keď bol v stave vojny s pohanmi z Mekky. Takže čítajte dôvod odhalenia veľmi pozorne. Potom pochopíte, čo mali tie verše znamenať.“

Odpovede

Dostal som mnoho komentárov ako tento. Zverejnil som niekoľko konkrétnych reakcií a myslím, že by vám mohli poskytnúť nejaké dobré nápady, ako pristupovať k tejto námietke. Tu je časť mojej reakcie:

1. Podľa islamu hlavného prúdu od čias Mohameda, Korán je dokonalé, nemenné, večné slovo Alláha.

2. V Koráne sa 91 krát hovorí, že moslim musí nasledovať príklad Mohameda.

3. Mohamed bol intolerantný a násilný voči nemoslimom, opakovane a stále, len čo mal na to moc. Nariadil zavraždenie ľudí, ktorí urazili jeho alebo islam. Nariadil a osobne dohliadal na sťatie svojich politických väzňov. Robil nájazdy, plienil a dobýval po dobu posledných desiatich rokov svojho života. Toto nie je história vyrozprávaná jeho nepriateľmi, ale história vyrozprávaná v Síre a hadísoch, napísaných oddanými moslimskými veriacimi.

4. V Koráne nie je veľa mierumilovných veršov, ale tých zopár čo existuje bolo abrogovaných intolerantnejšími a ešte násilnejšími veršami odhalenými Mohamedovi neskôr počas jeho prorockej kariéry.

5. Moja ďalšia reakcia cituje z vynikajúceho článku s názvom Sú judaizmus a kresťanstvo rovnako násilné ako islam?: „(Hoci) pôvodní nepriatelia islamu boli… historickí (napr. kresťanskí Byzantínci a zoroastrijskí Peržania), Korán iba zriedkavo vyčleňuje ich správnymi menami. Namiesto toho, moslimovia mali (a majú) nariadené bojovať proti ľuďom knihy – „kým nezaplatia príspevok svojou rukou a nie sú ponížení“ a „zabíjať modlárov kdekoľvek ich nájdete“.

„Dve arabské spojky, „kým“ (hata) a kdekoľvek (haythu) demonštrujú neprestajnú a všadeprítomnú povahu týchto rozkazov: Stále existujú „ľudia knihy“, ktorí ešte len majú byť „nanajvýš ponížení“ (najmä v Amerikách, Európe a Izraeli) a „modlári“, ktorí majú byť zabití „kdekoľvek“ sa človek pozrie (najmä v Ázii a subsaharskej Afrike). Fakticky, charakteristickým rysom takmer všetkých násilných príkazov v islamských spisoch je ich otvorený koniec a generická povaha: „Bojujte proti nim (nemoslimom) až kým nebude prenasledovania a náboženstvo bude len pre Alláha.“ Taktiež, v dobre dosvedčenej tradícii, ktorá sa objavuje v zbierkach hadísov, Mohamed vyhlasuje:

„Bol som poverený viesť vojnu proti ľudstvu dovtedy, kým neuzná, že niet iného boha okrem Alláha a že Mohamed je prorokom Božím; a kým nezavedú modlitbu pokorenia a nezaplatia svoju almužnu (t.j. nekonvertujú na islam). Ak to urobia, ich krv a majetok budú ochránené.“

6. A napokon, či už veríte, že Korán vám nariaďuje byť intolerantný voči nemoslimom, mnohí moslimovia tomu očividne veria, a využívajú Korán na ospravedlnenie svoj násilia proti nemoslimom po celom svete, a to už 1400 rokov.

Je to taká dôsledná téma, že istá webstránka sleduje všetko násilie spáchané v mene islamu vo svete, a to už od 11. septembra. Ku dnešnému dňu (30.10.2016 – pozn. prekl.) bolo od 11. septembra boli na nemoslimoch spáchaných 29 572 útokov, a väčšina z týchto útokov zabila a zranila mnohých ľudí.

Ale džihád je vnútorný boj

Námietka

Keď spomeniete džihád, mnoho ľudí povie, že „džihád znamená boj.“ Hovoria (alebo naznačujú), že vzhľadom k tomu, že islam je náboženstvo mieru, potom džihád je duchovný boj na vlastné zdokonalenie, a teroristi ho vyberajú z kontextu alebo prekrúcajú a skresľujú dokonalo mierumilovné učenie islamu na niečo násilné.

Odpovede

Táto námietka sa dá ľahko vybaviť. Bill Warner urobil zručnú prácu a spočítal každú zmienku o džiháde v Bucharího hadísoch. Wikipédia hovorí, „Väčšina moslimov ju považuje (Bucharího zbierku) za svoju najdôveryhodnejšiu zbierku hadísov a považuje sa za najautentickejšiu knihu po Koráne.“

Pri čítaní Bucharího zbierky hadísov Warner zistil toto:

Hadísy Bucharího poskytujú všetky taktické detaily o džiháde. Metóda jednoduchého počítania ukazuje, že 3 % hadísov sú o vnútornom boji, kým 97 % hadísov je o džiháde ako vojne. Takže, je džihád vnútorný boj? Áno, z 3 %. Je džihád vojna proti káfirom? Áno, z 97 %.

To je skvelá odpoveď. Použil som ju mnoho krát a úplne odpovedá na túto námietku, vďaka čomu sa ňou už nemusíme zaoberať.

A ide ďalej než je len odpoveď na túto námietku. Poukazuje na fundamentálny mylný názor, ktorý mnohí ľudia prechovávajú o islamských teroristoch: Že ich výklad je okrajový prvok. Pravdou je, že neúprosné násilie proti nemoslimom (a ich podrobovanie) je islam hlavného prúdu. Teroristi „nevykradli“ náboženstvo mieru. Tento druh intolerancie voči nemoslimom je základným kameňom islamu hlavného prúdu po dobu 1400 rokov.

Námietka ako táto je príležitosťou. Ak študujete odpovede na námietky, mali by ste v skutočnosti hľadieť za námietky, pretože vám dávajú skvelé príležitosti na vzdelanie a prebudenie ďalšieho možného spojenca v tomto boji.

Kritika islamskej doktríny premení umiernených moslimov na extrémistov

Námietka

V článku pomenovanom Bojovanie proti islamu Andrew Anthony píše:

Nespôsobí suchý prednes (Ayaan Hirsí Alí) ešte väčšie odcudzenie moslimov, donútiac ich držať sa tradičných hodnôt? Hirsí Alí je až príliš nešikovná a pokojná, aby sa nahnevala, ale očividne je to obvinenie, ktoré považuje za iritujúce. „Tarík Ramadan je plný pohŕdania voči moslimom, lebo verí, že nemajú žiadne rozumové schopnosti,“ odpovedá zvodne priateľským tónom, ako keby poznamenala, že má vynikajúci vkus pre košele. „Ak poviem že terorizmus sa vytvára v mene islamu, tak sa nečakane dajú na terorizmus? Dáva mi omnoho viac sily než mám. Prečo moje poznámky nespôsobia, že sa obráti na terorizmus?“

Toto je dosť bežný argument – že vzdelávaním nemoslimov o islame riskujem možnosť, že inak mierumilovní moslimovia pozdvihnú zbrane a zapoja sa do tretieho džihádu.

Odpovede

Tento argument nemá veľkú váhu, ak nad ním na desať minút zamyslíte. Robert Spencer to povedal v podstate takto: Vážne si myslíte, že oddaní moslimovia alebo i heterodoxní moslimovia budú ovplyvnení učením nemoslima? To je smiešne.

Spencer komentoval nové obmedzenia uvalené na americké bezpečnostné agentúry, aby sa vyhli takým pojmom ako „islamskí teroristi“, pretože by to mohlo spôsobiť, že „umiernení moslimovia“ budú vyhadzovať veci do vzduchu. Položil si otázku, ako si niekto môže myslieť, že veriaci moslim využije americkú vládu ako dôveryhodný zdroj učenia islamu? Dobrá otázka.

Moslim, samozrejme, bude omnoho silnejšie ovplyvnený svojím vlastným osobným (zvyčajne životným) pochopením islamu, svojím vlastným čítaním, svojím vlastným imámom, učeniami svojej vlastnej sekty a svojimi vlastnými rodičmi, atď. Veriť tomu, že nemoslim poukazujúci na šovinistické učenie islamu spôsobí, že moslim sa vzdá svojho vlastného pochopenia svojej viery a stane sa džihádistom sa zdá, jemne povedané, vysoko nepravdepodobné.

Pozrime sa na toto inak. Podľa definície musí „umiernený moslim“ odmietnuť niektoré zo základných islamských princípov. Samozrejme, pre niekoho, kto toho vie o islame málo, toto nebude až také zjavné. Ale keď sa poučia o islame, toľko im už jasné bude.

Dáva nejaký zmysel, že „umiernený moslim“, ktorý odmietne niektoré zo základných učení islamu, sa stane fundamentalistom preto, že ja vzdelávam nemoslimov o tých odmietnutých učeniach? Spôsobia moje vzdelávacie snahy to, že umiernený moslim prijme to, čo odmietol, a stane sa „extrémistom“?

K jednému z mojich článkov som dostal takýto komentár:

Umiernenosť je nepriateľom akéhokoľvek extrémistu. Darí sa im v čierno-bielom svete. Tento príspevok súhlasí s víziou extrémistických moslimov: buď si moslim alebo si nemoslim. Tento príspevok vyhlasuje, že dobrý moslim nie je relevantný, pretože to nezapadá do jeho čierno-bieleho sveta.

Nie dobrý moslim, ale Občiansky bojovník pomáha extrémistickému islamu rásť.

Tým že poviete, že nie extrémisti, ale islam samotný je problém, vytvárate západnú verziu džihádu. „Takže vy, moslimovia, chcete džihád? Fajn, aj my to môžeme robiť! Sám sa prehlásim za bojovníka.“

Veľa šťastia.

Mike

Toto bola moja reakcia:

Mike,

Myslieť si, že to, čo nemoslim povie o islame zmení svetonázor veriaceho moslima, je absurdné.

Predstavte si Ahmeda, mierumilovného „papučového moslima“, ktorý si myslí, že islam znamená mier. Je to milý chlapík. Nikdy si neprečítal Korán, ale jeho rodičia boli moslimovia, takže sa považuje za moslima.

A potom si prečíta nejakého nemoslimského blogera hovoriaceho, že „praví“ moslimovia sú intolerantní voči nemoslimom. Stane sa teraz Ahmed intolerantným voči nemoslimom?

Nezadržuj dych. Poznám dosť moslimov, ktorí sú papučovými moslimami a viem, že ich neovplyvní nič čo poviem. Myslia si, že len ničomu nerozumiem. A oddaní moslimovia by boli ešte menej ovplyvnení nemoslimským blogerom.

Ak si kresťan, ovplyvnilo by ťa, keby ti moslim povedal, v čo kresťania veria? Alebo keby ti povedal čo sa píše v Biblii? Alebo ako byť dobrým kresťanom?

Mike, tvoja kritika hovorí, že to čo píšem ovplyvní moslimov, ktorí sú proti násiliu, aby sa stali násilnými.

Nie len, že nemám na presvedčenia moslimov takmer nijaký vplyv pretože som nemoslim, ale mojimi čitateľmi sú takmer výlučne nemoslimovia. Mojou prácou je varovať stovky miliónov nemoslimov žijúcich v slobodných krajinách pred základnými a často prekvapujúcimi učeniami islamu hlavného prúdu. Moslimovia, ktorí si skutočne prečítali Korán, tieto učenia aktívne skrývajú, pretože politický plán funguje najlepšie, keď o ňom nemoslimovia nemajú ani poňatia.

Takže to o čo ma žiadaš je, aby som bol ticho kvôli malej šanci, že niečo čo poviem ovplyvní moslima, aby sa stal intolerantným, pričom zároveň mám zanechať všetkých nemoslimov, ktorých by som v temnote mohol zastihnúť.

Hm. Uvidím…

Ech, nemyslím si.

Pri objavení intolerancie a násilia, ktoré ich doktrína skutočne učí, bude väčšina dobrosrdečných, mierumilovných moslimov náchylnejšia opustiť svoju vieru, než sa stať oddanejšími. A ak sa aj nejakí stali oddanejšími kvôli niečomu čo som povedal, pre slobodný svet by bolo stále lepšie, keby primárny rozkaz islamu bol široko známy.

Práve teraz, kvôli rozšírenej nevedomosti islamu, iniciatívy politicky aktívnych moslimských organizácií postupujú takmer úplne bez prekážok. Ortodoxní moslimovia, ktorí nasledujú plán vysvetlený Moslimským bratstvom, úspešne infiltrovali Hollywood, noviny, televízne spravodajstvo, učebnice, národné bezpečnostné agentúry, prezidentov a dokonca i komikov. Ako môžu uniknúť trestu, keď len veľmi málo nemoslimov vie niečo o islame? A čo mnoho nemoslimov vie o islame je celé zle, pretože všetky tieto metódy verejného vzdelávania už ustúpili kompromisom.

Myslím, že tento argument bol pôvodne vytvorený politicky aktívnymi moslimami, aby umlčali nemoslimov pokúšajúcich sa vzdelávať ostatných nemoslimov o islame. Tento argument sa potom široko rozšíril a prevzali ho oddaní multikulturalisti, lebo slúžil ich vlastnej agende, a teraz sa stal široko rozšíreným.

Ale nech sa to už stalo akokoľvek, ten argument je patetický. Vedieť, čo sa skutočne píše v islamských doktrínach má lepšie dlhodobé vyhliadky než predstierať, že sa tam tie veci nepíšu a umlčovať kohokoľvek, kto sa o nich pokúša vzdelávať nemoslimov.

Selektívne si vyberáš verše z Koránu

Námietka

„Selektívne si vyberáš verše z Koránu.“ V skutočnosti som nikdy nikoho nepočul povedať to počas rozhovoru, ale počul som to mnoho krát pri písaní. Osoba, ktorá to hovorí, si zvyčajne myslí, že toho vie dosť o islame, ale nevie, a táto námietka je skvelou príležitosťou dať jej o islame nejaké dobré informácie.

Odpovede

Moslimovia považujú Korán za najsvätejšiu knihu islamu. Šesťdesiat štyri percent Koránu je o nemoslimoch. Spisy o tom, čo moslimovia majú robiť, sú náboženské. Spisy o tom, čo by mali robiť nemoslimovia alebo ako by moslimovia mali jednať s nemoslimami sú politické. Preto, vzhľadom ku najsvätejšej knihe islamu, islam je viac politický (64 %) než náboženský (36 %).

V Koráne je 245 veršov, ktoré by sa dali považovať za „pozitívne verše“ o nemoslimoch. Každý jeden z týchto veršov bol neskôr zrušený (abrogovaný) neskoršími, negatívnymi veršami o nemoslimoch. Nezostal ani jeden pozitívny verš o nemoslimoch.

V porovnaní s tým je tam 527 veršov o intolerancii voči nemoslimom a 109 veršov, ktoré konkrétne obhajujú násilie voči nemoslimom. Ani jeden z týchto veršov zrušený nebol.

Aj keď úplne odignorujete Korán a pozriete sa len na to, čo moslimovia skutočne robia v moslimskom svete, záver je rovnaký. Kdekoľvek moslimovia dosiahnu dostatočne veľkú menšinu, aby sa chopili oprát moci a vnútili svoju vôľu, jednajú s nemoslimami strašne, a nakoniec nemoslimov vyženú alebo si ich podrobia, alebo zavedú podmienky, kvôli ktorým nemoslimovia konvertujú na islam, len aby sa zbavili bremena statusu dhimmí.

Konečným výsledkom je 56 krajín vo svete, ktoré sa považujú za islamské (sú členmi OIC, najväčšieho volebného bloku v OSN) a ktoré majú neustále klesajúci percentuálny podiel nemoslimov vo svojich krajinách, pretože nemoslimovia utekajú, sú zabíjaní, alebo konvertujú, aby sa zbavili bremena statusu dhimmí.

Takže ak ja „selektívne vyberám“ verše z Koránu, podľa všetkého moslimovia všade v dnešnom svete a moslimovia v priebehu islamskej histórie si ich selektívne vyberali rovnako.

Faktom je, že Alláh prikazuje každému moslimovi nasledovať príklad Mohameda, príklad, ktorý je popísaný do veľkých detailov. Hadísy sú obrovským písaným záznamom o tom, čo Mohamed povedal a urobil. Sú dve verzie hadísov, ktoré sú veľmi podobné a ktoré islamskí učenci a moslimský svet vo svojej histórii považujú za najautentickejšie, jedna je Sahíh Bucharí a druhá Sahíh Muslim.

Ak spočítate všetky odkazy na džihád v Bucharího objemnom zázname Mohamedovho života, 97 percent pasáží odkazuje na džihád ako krviprelievanie a vojnu proti nemoslimom. Tri percentá odkazov sú o džiháde ako vnútornom boji. Takže ak moslimovia aj úplne odignorujú Korán a jednoducho sa budú riadiť Mohamedovým príkladom, stále budú násilní, agresívni a intolerantní, nasledujúc rovnakú cestu, aký opisujú „selektívne vybrané verše“ z Koránu.

Si xenofób

Námietka

„Si xenofób“. Slepí multikulturalisti toto obvinenie často vrhajú na kritikov islamu.

Odpovede

Toto zverejnil Roland Shirk na Jihad Watch:

Jedna z najhlúpejších a predsa najneodbytnejších taktík, ktoré som počul použiť na odmietnutie argumentov civilizačných patriotov (alebo antidžihádistov alebo islamorealistov – vyberte si) je dať nás dokopy s nejakou ideológiou – prednostne takou, ktorá je široko zdiskreditovaná. Niektorí ľudia predpokladajú, že my všetci sme radikálne protináboženskí, alebo bieli šovinisti, alebo bezohľadné zelené mozgy, ktoré slepo opovrhujú každou kultúrou okrem svojej vlastnej. Veríme, že „cudzina je krvavá a cudzinci sú zloduchovia“. Tieto obvinenia sú neodbytné a my musíme tráviť slušné množstvo času ich vyvracaním.

Jednou užitočnou taktikou, navrhujem, je obrátiť ich na hlavu. Ak vás niekto obviní že ste xenofób, opýtajte sa, čo je jeho opakom. S najväčšou pravdepodobnosťou vám váš kritik povie niečo ako: „Tolerantná osoba“, alebo „liberál“. V tom bode ho môžete opraviť: „Nie, náprotivkom niekoho, kto je bezducho nepriateľský voči cudzím ľuďom a veciam je niekto, kto ich svojvoľne prijíma, kto ich snobsky uprednostňuje pred vecami domácimi. Ak si myslíš, že som xenofób, naznačujem, že by si sa nechctiac mohol stať xenomaniakom. Čo by teraz bol zlatý stred medzi týmito dvoma extrémami?“

Pri tých, ktorí sú prístupní racionálnej argumentácii by taký trik mohol fungovať. S tými, ktorí nie sú, by ste nemali strácať čas. Nezaoberám sa takými ľuďmi, ale radšej ich zosmiešnim (najprv jemne, potom úroveň zosmiešnenia zvyšujem, ako u variacich sa žiab), až kým neprestanú vydávať ružové mraky nezmyslov z každého telesného otvoru. Ak niečo také nehrozí, aspoň sa uistím, že nevinné tretie strany, ktoré započujú alebo čítajú tú výmenu budú mať viacej rozumu, než aby prisúdili týmto hlupákom nejakú hodnovernosť.

Človek môže skúsiť také rečnícke džudo s takmer akýmkoľvek epitetom, ktorý na neho niekto hodí – hoci si nemyslím, že by to fungovalo v prípade „bieleho šovinistu“, keďže účastník vášho dialógu pravdepodobne prizná, že chce vidieť belochov premožených každou ostatnou rasou, aj keď len v záujme historickej spravodlivosti. Ak okamžite nesúhlasíte s tým návrhom, pošpiní váš ako rasistu a tým zanikne priestor pre akúkoľvek diskusiu. Potom opäť, vážne stojí za to vôbec hovoriť s niekým, kto si myslí, že islam je rasa? Takých ľudí by nemali brať vážne – alebo, napokon, by nemali mať dovolené narábať s predmetmi ostrejšími než príborové nože.

Väčšina moslimov sú mierumilovní ľudia

Námietka

Jedna z najčastejších reakcií ktoré dostávame keď spomíname niečo negatívne o islame je, „Ale väčšina moslimov sú mierumilovní ľudia.“ Toto sa zdá byť takým konečným, rozhodným, nevyvrátiteľným, samozrejmým záverom, že robí všetko vaše kázanie o islame úplne bezpredmetným. Alebo sa to tak zdá osobe, ktorá to hovorí.

Odpovede

Odteraz, keď sa niekto pokúsi vzdorovať vašim vzdelávacím snahám s tým, že „väčšina moslimov je mierumilovná“, poučte ich o nasledovnom článku, ktorý napísal Paul na stránke Celestial Junk. Pôvodne som ho čítal keď ho niekto zverejnil ako komentár na mojej facebookovej stránke. Tu je:

Tak ako „oddaný“ kresťan je niekto, kto sa skutočne riadi Bibliou, tak je „oddaný“ moslim niekto, kto sa skutočne riadi Koránom. A tak ako „oddaný“ kresťan je niekto, kto skutočne nasleduje Ježiša, tak je „oddaný“ moslim niekto, kto skutočne nasleduje Mohameda.

Muž, ktorého rodina bola pred druhou svetovou vojnou nemeckou aristokraciou, vlastnil niekoľko veľkých odvetví a majetkov. Keď sa ho pýtali, koľko Nemcov sú praví nacisti, odpovedal, „Len veľmi málo ľudí sú praví nacisti, ale mnohých teší návrat nemeckej hrdosti, a omnoho viacej je ich príliš zaneprázdnených, aby ich to zaujímalo. Bol som jedným z tých, ktorí si mysleli, že nacisti sú banda bláznov. Takže väčšina si len sadla a dovolila, aby sa všetko stalo. Potom, skorej ako sme to zistili, sa nás zmocnili a my sme stratili kontrolu, a prišiel koniec sveta. Moja rodina stratila všetko. Skončil som v koncentračnom tábore a Spojenci zničili moje továrne.“

Znova a znova nám hovoria, že islam je náboženstvom mieru a že väčšina moslimov chce žiť v mieri. Aj keby toto nekompetentné tvrdenie bolo pravdivé, je to úplne irelevantné. Je to nezmyselný chumáčik, ktorý v nás má navodiť lepší pocit, a ktorý má nejako zmenšilo prízrak horlivých moslimov besniacich po svete v mene islamu.

Faktom je, že oddaní, horliví nasledovníci Mohameda… „praví moslimovia“… riadia islam v tejto chvíli v histórii. Niektorí im hovoria „fanatici“ alebo „extrémisti“. Sú to títo horliví nasledovníci Koránu, ktorí pochodujú. Sú to fanatickí, verní, horliví, doslovní stúpenci Mohameda, ktorí vedú ktorúkoľvek z 50 vojen na svete, v ktorých sa strieľa. Sú to oddaní moslimovia, ktorí systematicky masakrujú kresťanov alebo kmeňové skupiny naprieč Afrikou a ktorí postupne preberajú kontrolu nad celým kontinentom v islamskej vlne. Sú to fanatickí stúpenci Koránu, ktorí odpaľujú bomby, stínajú, vraždia alebo zabíjajú zo cti. Sú to fanatickí stúpenci Mohameda, ktorí preberajú kontrolu v mešite za mešitou. Sú to fanatickí, oddaní moslimovia, ktorí horlivo šíria kameňovanie a vešanie obetí znásilnenia a homosexuálov. Sú to fanatickí moslimovia, tí, ktorí berú Korán a učenie Mohameda veľmi vážne a doslovne, ktorí učia svojich mladých zabíjať a stať sa samovražednými bombovými útočníkmi.

Tvrdým, kvantifikovateľným faktom je, že mierumilovní moslimovia, „tichá väčšina“, (AK sú skutočne vo väčšine), sú zastrašení a pre túto vec vedľajší.

Komunistické Rusko sa skladalo z Rusov, ktorí chceli žiť v mieri, a predsa sú ruskí komunisti zodpovední za zabitie asi 20 miliónov ľudí. Mierumilovná väčšina bola irelevantná. Obrovská populácia Číny bola tiež mierumilovná, ale čínskym komunistom sa podarilo zabiť závratných 70 miliónov ľudí.

Priemerný Japonec pred druhou svetovou vojnou nebol sadistickým vojnovým štváčom. A predsa Japonsko zavraždilo a zmasakrovalo na svojej ceste cez Juhovýchodnú Áziu počas orgie zabíjania, ktorá zahrňovala systematické zavraždenie 12 miliónov čínskych civilistov; väčšina bola zabitá mečom, lopatou a bajonetom.

A kto môže zabudnúť na Rwandu, ktorá sa prepadla do jatiek? Nedalo by sa povedať, že väčšina Rwanďanov je „mierumilovná“?

Historické lekcie sú často neuveriteľne jednoduché a priame, a predsa napriek všetkým našim rozumovým schopnostiam, často prehliadame najzákladnejšie a prosté myšlienky:

1. Mierumilovní moslimovia sú kvôli svojmu mlčaniu irelevantní.

2. Mierumilovní moslimovia sa stanú naším nepriateľom, ak sa neozvú, pretože, ako hore uvedený nemecký aristokrat, sa jedného dňa prebudia a zistia, že sa ich zmocnili fanatici, a začne sa koniec sveta.

3. Mierumilovní Nemci, Japonci, Číňania, Rusi, Rwanďania, Srbi, Afganci, Iračania, Palestínčania, Somálčania, Nigérijčania, Alžírčania a mnohí ďalší zomreli preto, lebo mierumilovná väčšina sa neozvala, až kým už nebolo neskoro.

Pokiaľ ide o nás, ktorí sledujeme, ako sa to celé vyvíja, musíme venovať pozornosť len jedinej skupine, ktorá sa ráta; fanatikom, ktorí ohrozujú náš spôsob života.

Nebolo by lepšie podporovať mierumilovných moslimov?

Námietka

Námietka, na ktorú budete narážať častejšie je „Nebolo by lepšie podporovať mierumilovných moslimov (než kritizovať tých násilných)?“

Odpovede

Aj keď je počet moslimov, ktorí veria v základný politický cieľ islamu a sú ochotní voliť tým smerom (a podniknúť iné akcie) len taký malý, ako ľudia dúfajú že je – táto malá menšina je, podľa definície, politicky aktívnejšia a oddanejšia než „mierumilovná väčšina moslimov.“

Ak väčšina je prevažne tichá a politicky neaktívna, potom v skutočnosti nezáleží na tom, čo si myslia. Nemajú vplyv na verejnú sféru.

Inými slovami, myšlienka zastavenia islamizácie Západu prostredníctvom posilňovania, povzbudzovania a podporovania politicky apatických moslimov je bláznovstvo. Tento prístup neurobí nič. Nezastaví politicky aktívnych moslimov a bude mať len veľmi malý vplyv na apatických moslimov, keďže oni sa v skutočnosti veľmi nezaujímajú o politiku alebo náboženstvo a chcú len žiť normálny život v mieri.

Pravdupovediac, podporovanie politicky apatických moslimov môže ešte posilniť náborové snahy džihádistov, pretože tí to budú správne považovať za „útok na islam“, keďže islam prísne zakazuje apatiu a nariaďuje aktívnu politickú účasť každého moslima.

Zdá sa to byť veľmi povzbudzujúce, keď ľudia hovoria, „Veľká väčšina moslimov nie sú fanatici pokiaľ ide o politické ciele ich náboženstva“ (čo je tvrdenie, ktoré štatistika vyvrátila). Ale myslím si, že autor článku „Prečo je mierumilovná väčšina irelevantná“ sa presvedčivo trafil, keď napísal, že totalitné ideológie nepotrebujú väčšinu na to, aby prevzali moc, a nikdy ju potrebovať nebudú. Malý počet oddaných fanatikov môže ľahko ovládnuť omnoho väčší počet ľudí, ktorí si len chcú žiť svoje životy v mieri.

Takže pokúsme sa zodpovedať túto otázku: Aký prístup by fungoval lepšie? Možnosť číslo jeden: Vzdelávanie nemoslimov o primárnom príkaze islamu, aby dostatočný počet z nás mal dostatok vedomostí, aby volili politiku, ktorá zastaví islamizáciu Západu. Alebo, možnosť číslo dva: Sústrediť sa na podporovanie mierumilovných moslimov.

Tak či onak, ako by sme mohli „podporiť mierumilovných moslimov“? Dať im viacej hlasu v novinách, rozhlasu a v televízii? To môže našu situáciu vlastne zhoršiť, pretože takmer nijakí mierumilovní moslimovia nie sú na verejnosti úprimní (alebo sú neznalí) ohľadom islamskej doktríny. Takže ak svoje názory vyjadria v médiách slobodnejšie, ešte viacej ľudí si bude myslieť, že islam je skutočne mierumilovný a milujúci, a títo ľudia by boli s väčšou pravdepodobnosťou oklamaní politicky aktívnymi ortodoxnými moslimami, a teda náchylnejší pokračovať v ústupkoch neúprosnému prenikaniu islamu, dávajúc ústupky týmto „mierumilovným“ ľuďom.

Nie, podporovanie mierumilovných moslimov nevyrieši problém. Odpoveďou je vzdelávať nemoslimov o islame, aby vedeli, čo sa deje a aby už neboli podvedení a oklamaní, a aby tak pomohli zastaviť zničenie slobodného sveta ortodoxným islamom.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: wikiislam