Demokratická strana Slovenska pred vojnou na Slovensku neexistovala, na rozdiel od Komunistickej strany Slovenska. Demokratická strana vznikla, keď sa ľavicovo orientovaní agrárnici rozhodli zachrániť svoje majetky a politickú prestíž na úkor slovenského národa. Boli si dobre vedomí skutočnosti, že zastupovali iba zanedbateľné množstvo voličov na Slovensku a teda nemohli byť zvolení do zákonodarných orgánov Slovenska v akýchkoľvek slobodných voľbách. Komunisti na predvojnovom Slovensku boli v podobnej pozícii; nestálo za nimi ani 10 % voličov. Na konci roka 1943 však boli vo výhodnejšom postavení; v tej dobe bolo úplne zrejmé, že ZSSR bude mať čo povedať o režime, ktorý bude vládnuť po vojne v Československu. Dr. Edvard Beneš, “odstúpený, ale stále vládnuci prezident” Československa, uzavrel “Československo-Sovietsku dohodu” 12. decembra 1943, ktorou formálne zapredal nešťastnú krajinu ZSSR. Lettrichovi “demokrati” si boli plne vedomí situácie v tej dobe.

Lettrichovi “demokrati” sa mohli dostať k moci v povojnovom Slovensku iba s pomocou komunistov, takže sa s nimi spojili, aby zničili Slovenskú republiku a založili “nové” Česko-Slovensko – “ľudovú” demokraciu – pod vedením ZSSR. Uzavreli s komunistami niekoľko dohôd, ktoré sú občas spomenuté niektorými autormi. Tu ich uvádzame vcelku:

“Vianočná” dohoda z roku 1943

Ideové smery na Slovensku, ktoré i po 6. októbri 1938 zotrvali na zásadách protifašistickej demokracie a viedli dodnes aktívny odpor proti politickému, hospodárskemu a kultúrnemu znásilňovaniu slovenského ľudu a ktoré dnes reprezentujú skutočné zmýšľanie všetkých vrstiev slovenského ľudu, dohodli sa na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude SLOVENSKÁ NÁRODNÁ RADA ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma.

I. Úlohou a cieľom Slovenskej národnej rady je:

1. Jednotne a centrálne viesť boj slovenského národa za odstránenie nacisticko-nemeckého diktátu, vykonávaného i domácimi uzurpátormi politickej moci.

2. V prvej príhodnej chvíli prevziať všetku politickú, zákonodarnú, vojenskú i administratívno-výkonnú moc na Slovensku a vykonávať ju podľa vôle ľudu až do tej doby, kým slobodne zvolení zástupcovia ľudu nebudú môcť všetku moc prevziať.

3. Po prevzatí moci, len čo to bude možné, Slovenská národná rada sa postará, aby slovenský ľud si voľne a slobodne určil svojich zástupcov, ktorým SNR všetku moc odovzdá.

4. SNR bude vo svojej činnosti postupovať v dorozumení s česko-slovenskou vládou a celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a ju podporuje.

II. Tu združené smery a zložky dohodli sa na týchto zásadách:

1. Želáme si, aby národ slovenský a národ český ako najpríbuznejšie slovanské národy utvárali ďalšie svoje osudy v novej Česko-Slovenskej republike, spoločnom to štáte Slovákov a Čechov, a na podklade princípu rovný s rovným.

2. Želáme si úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi, menovite so ZSSR, v ktorom vidíme záštitu slobodného života a všestranného rozmachu malých národov vôbec a slovanských zvlášť.

3. Budúca Česko-Slovenská republika má viesť svoju zahraničnú politiku v duchu týchto zásad, a preto sa má na poli zahraničnopolitickom a vojenskopolitickom opierať o ZSSR.

4. Vnútorné usporiadanie budúcej Česko-Slovenskej republiky má byť demokratické, majú sa vykoreniť všetky tendencie fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami. V tomto duchu má byť vnútorný politický režim pevne vedený, pritom však demokratický. Je potrebné vystríhať sa omylov a chýb minulosti.

5. Myšlienku demokracie je treba preniesť a prehĺbiť i na pole hospodárske a sociálne tak, aby rozdelenie národného dôchodku medzi všetko obyvateľstvo bolo čo najrovnomernejšie a aby život každého občana bol ľudský a dôstojný.

6. Kultúra, školstvo a výchova majú byť vedené spomenutými zásadami. Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má však byť vliv cirkvi na smer a vedenie štátu.

7. O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.

V Bratislave, Vianoce 1943

Dohoda z 26. júna 1945

1. Žiadna zo strán Národného frontu nemá iný cieľ, než zjednotenú, nedeliteľnú a demokratickú Česko-Slovenskú republiku postavenú na rovnoprávnom zväzku slovenského a českého národa. V zahraničných otázkach sa bude politika Slovenska odvíjať od Sovietskeho zväzu a bude udržiavať bratské vzťahy so všetkými slovanskými štátmi a národmi, zachovávajúc tradične dobré vzťahy so západnými spojencami.

2. Obe strany Národného frontu na Slovensku – Demokratická strana a Komunistická strana – sú si vedomí skutočnosti, že úspešné napĺňanie cieľov v prospech jednej triedy alebo jednej politickej strany nie je postačujúce, ale je nevyhnutná harmonická spolupráca všetkých pracujúcich vrstiev národa, a to aj oboch našich politických strán, ktoré reprezentujú vôľu národa.

3. Je našou nemennou vôľou zachovať a upevniť Národný front, ktorý je predovšetkým postavený na spolupráci Demokratickej strany a Komunistickej strany Slovenska, tak, aby mohla byť naplnená jeho veľká úloha konsolidácie a obnovy.

V duchu bratského priateľstva slovenského a českého národa chceme udržať priateľskú spoluprácu medzi Komunistickou stranou Slovenska a Demokratickou stranou, spojenými v Národnom fronte, s politickými stranami v českých zemiach, najmä s blokom pracujúceho ľudu miest a okolia, ktoré tvoria jadro politickej reprezentácie českého národa.

4. Rovnako, ako sme spolu bojovali počas národného povstania proti nemeckým okupantom a ich maďarským pomocníkom, chceme aj spolu očistiť Slovensko od nemeckých nacistov a maďarských fašistov, a dosiahnuť výmenu zvyškov maďarského obyvateľstva za Slovákov z Maďarska a tak prispieť k naplneniu vládneho programu o vybudovaní Česko-Slovenskej republiky ako štátu Čechov a Slovákov.

5. Vzájomnou spoluprácou chceme neúprosne a nekompromisne pokračovať v odhaľovaní a zneškodnení všetkých fašistických, kolaborantských a vykorisťovateľských prvkov.

6. Ako si vážime veľmi čestných, svedomitých a kvalifikovaných občanov, aj keď nie sú prívržencami politických strán, rovnako sa postavíme proti bezcharakterným konjukturalistom, chameleónom a oportunistom – aj ak by mali byť zamaskovaní v našich stranách.

7. Medzi Komunistickou stranou Slovenska a Demokratickou stranou vládne úplná zhoda v tom, že miestne a okresné národné výbory, rovnako ako aj hospodárske, priemyselné, sociálne, zdravotné, kultúrne a iné inštitúcie, ktoré majú národnú povahu, sa nestanú majetkom jednej politickej strany, ale budú budované tak, aby dostatočne zastupovali všetky demokratické a robotnícke skupiny našich občanov.

8. Demokratická strana a Komunistická strana Slovenska sú zajedno v rešpektovaní a ochrane práva na náboženské vyznanie, a tiež v tom, že všetci slovenskí občania sú bez ohľadu na vierovyznanie rovnoprávnymi občanmi nášho štátu. Na druhej strane očakávame, že cirkev neposkytne azyl fašistickým vinníkom a nestane sa nástrojom akéhokoľvek druhu politickej agitácie.

9. Demokratická strana, rovnako ako Komunistická strana Slovenska, sa snaží o rozsiahle sociálne reformy s cieľom zvýšiť životnú a kultúrnu úroveň pracujúceho ľudu. Na druhú stranu, Komunistická strana Slovenska, rovnako ako Demokratická strana, rozhodne rešpektuje súkromný majetok roľníkov, živnostníkov, obchodníkov, malých a stredných podnikateľov a úradníkov.

10. Vzhľadom k tomu, že existuje zhoda vo všetkých dôležitých otázkach medzi Demokratickou stranou a Komunistickou stranou Slovenska, obe strany budú pokračovať v duchu spolupráce z čias odboja a povstania, metódou čestnej, otvorenej, úprimnej a lojálnej spolupráce, ktorá bude ukotvená vo všetkých organizáciách a skupinách strany.

26. jún 1945

Za Komunistickú stranu Slovenska:

Karol Šmidke, Dr. Gustáv Husák, Laco Novomeský, Dr. E. Frisch, Karol Bacílek

Za Demokratickú stranu:

Dr. Jozef Lettrich, Dr. Fedor Hodža, Dr. Matej Josko, Dr. Jozef Kyselý, Milan Polák

Je zrejmé, že Lettrichovi “demokrati” vedome a dobrovoľne spolupracovali s komunistami a ZSSR proti národným záujmom svojich vlastných ľudí. Chceli žiť pospolu a spoločne aj vládnuť s červenými, ale zabudli, že červení mali iné plány, svoje vlastné plány, založené na plánoch Moskvy. Po tom, ako červení využili Lettrichovich “demokratov” na dosiahnutie svojich cieľov v Česko-Slovensku, odsunuli ich na politické smetisko. Slovenský národ, ktorý zradili, túži po tom, aby tam aj zostali. Prečo by sa naše ministerstvo (USA – pozn. prekl.), spravodajská agentúra (Hlas Ameriky), výbor pre slobodnú Európu (Rádio Slobodná Európa) a ďalšie americké inštitúcie mali pokúšať o ich záchranu? Prečo trvajú na tom, že títo “politickí hlupáci” predstavujú politickú vôľu slovenského národa? Nikdy ju nezastupovali a nikdy nebudú!

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Publikované Ligou amerických Slovákov, Filip A. Hrobák, USA, december 1954