Na horeuvedenej vzácnej mape Uhorska I. Lazara, vyhotovenej údajne (ohľadne datácie arabskými číslicami pozri bližšie našu štúdiu „Praha na obraze van Eycka“ na nwoo.org – aut.) krátko po bitke pri Moháči (kterážto udalosť je na mape aj vyznačená, odporúčam povšimnúť si zaujímavú symboliku tureckého a uhorského vojska – pozn. aut.) vidíme, že tieto dve stredoeurópske metropoly sú označené Ofen a Griechisch Weissenburg, t.j. „Grécky Belehrad“. Belehrad, ktoré v našej novochronologickej rekonštrukcii „uhorských“ dejín zodpovedá „staroegyptskému mestu“ Memphis, je na spomínanej mape označené taktiež ako „Alba Graeca“ (grécka Alba alebo grécky-žrecký-kňažský Rím… pozn. aut.) a  Taurunum (t.j. Meno-fer – pozn.aut.).

Zatiaľ čo v Thébach slávili kult „Bieleho“ Boha – Ammon-Ra (viď t.j. kult sv. Hieronyma ~ HOR+AMONa ~ Andreja I. Bieleho alias Ježiša Krista; pozri toponym Amantes na francúzskej mape Pannónie– aut.) – aka dynastický kult „Svätej Rodiny“, v dolnoegyptskom Memphise vyznávali boha Ptah-a, ktorý bol ochrancom umelcov, remeselníkov a murárov (t.j. aj slobodomurárov – aut.). V egyptských a assýrskych prameňoch Pta-h figuruje taktiež pod menom Bess. Bol to boh, ktorý protežoval pre našich predkov magické tajomstvo tvorenia, čiže schopnosť generovať materiálny aj duchovný život, nepominuteľné hodnoty. Odtiaľ je aj jasné, prečo bol vybraný za patróna plodnosti (vrátane pohlavných konotácií) a inšpirácie. Mimochodom, „Pta-h“ má podobné znenie, ako slovanské „pták“ alebo rusky kohút – петух („petuch“), ktorý je ako taký veľmi častým symbolom aj v kresťanskom umení.

Kohút je zároveň symbol Gallie. Kohút je vták, ktorý veští červeno-ružové  ranné zore, a taktiež prebúdza pracujúci ľud do nového dňa, plného starostí, červenej krvi, potu a mozolí.

Kohút po-latinsky znie gallus. Po turecky „červený“ znie „gules“, zatiaľ čo v ruštine volali golosovikami spevavé vtáky, vrátane kohúta. Ako sme písali v „Cyril a Metod: medzi mýtom a skutočnosťou, č.2“ na HS, je kohút symbolom Gallie – Božej Zeme – Judey (GALL – ALLAG/H – aut.). Všetko spolu vzaté to znamená, že kohút alebo vták je sprostredkujúcim (druhotným) symbolom, prítomnosť ktorého na erboch európskych miest, dynastií alebo krajín pravdepodobne naznačuje istú formu väzieb, resp. závislosti na „červenom“ staroegyptskom klane žrecov. Na rozdiel od iných, ktorí si za taký sprostredkujúci symbol zvolili leva, pretože LEV, rovnako ako VTáK, sa viaže na konkrétnu farbu, totiž – BIELU (LV – LB – alba – biely – BL…. aut.)

V aplikácii na staroegyptské reálie sa nám rysuje nasledovný obraz: bohovia Ptah, Amon a Ra sú v mnohom navzájom previazané božstvá. Boh Ra – je svetovládca, Slnko na nebesiach.

Amon je jeho syn, zostúpivší na Zem „skrytý Boh nebies“, zatiaľ čo Ptah pravdepodobne predstavuje kolektívny obraz zbožšťovaných egyptských faraónov (FRN) – byzantských cisárov, Trójanov (TRN).

* …. Latinské „PTAH“, resp. biblický PUT sa v ruštine vyslovuje ako „RTAN“ ~ „TRAN“ alebo RUT  ~ TUR, t.j. Trójan… Trója sa v historickej rekonštrukcii „Novej Chronológie“ stotožňuje s územím okolo Bosporu a Konštantínopolu, dnešného Istanbulu, a taktiež evanjelským Jeruzalemom, pozri viac tu: Taktiež je známe, že územie okolo Bosporu sa predtým nazývalo Trácia alebo Troas, ako dosvedčuje táto Orteliova mapa „Agronautica“.

Od assýrskeho a ugaritského (t.j. v našom ponímaní ruského a uhorského – aut.) názvu Ptaha „Bess“ (BS – VS… aut.) a „egyptského“ pojmu WAS, pravdepodobne pochádzajú pojmy Sáva, Savaof, ba možno i titul byzantských cisárov – Was- Ilij (Boh Was – aut.) a „slávny“ – sebastos. Taktiež by som nevylučoval možnosť, že pojem „Bess“ je to isté, čo rusky бес, t.j. „diabol“. Konotácie v svetle „vtáka“ a pohlavného aspektu vcelku jasné. Dokonca sa núka otázka, akým jazykom rozprávali „starovekí“ Egypťania, Ugariti-Uhri a Assýrčania-Rusi??

Ptah mal tri hlavné atribúty moci:

- dŕžava „Was“

- ankh

- stĺp djed

Ako sme už ukázali vyššie , môže egyptský „Was“ (palica Piláta – aut.) pravdepodobne predstavovať egyptskú alternatívu byzantského kresťanského Posochu, t.j. v skutku polmesiaca. Dodnes tento symbol pravidelne demonštruje ideologický dedič carihradských patriarchov – hlava Ruskej Pravoslávnej Cirkvi Cyril. Príbuznosť egyptského ankha, skrze  koptský kríž, s kresťanskou symbolikou je podľa nás taktiež zrejmá. O stĺpe djed, symbolizujúcom stabilitu, oficiálna história hovorí nasledovné: štyri vodorovné „stupne“ symbolizujú rovnováhu štyroch staroegyptských živlov v mužskej a ženskej podobizni, a volá sa to celé – ogdoada. Údajne z gréckeho „oktos“ – osem. No pojem ogdoada má turkické znenie, a môže predikovať slovné spojenie „Boh Dávid“, keďže „Dávid“ v turečtine znie „Daud“(DD). A ako všetci vieme, Ježiš pochádzal práve z Dávidovho kolena.

Opýtate sa, kde sú stopy po prítomnosti týchto staroegyptských kultov? Je ich viac, než si myslíme, len sa treba pozornejšie pozerať. Neďaleko od Belehradu sa nachádza mesto Futog, na rieke Dráve leží jedno najstarších slovenských miest Ptuj. V názve „Karpaty“ sa črtá pojem „Cár Pta(h)“. No a rieku Sávu snáď ani netreba komentovať. V strednej a juhovýchdnej Európe je v skutočnosti dostatok indícií a topologických ukazovateľov, svedčiacich v prospech našej hypotézy. Od koreňa „Ra“ môžeme odvodiť názvy Orava, rieka Raaba a mesto Gyor (Raab). V slove „Rába“ alebo „Ráva“ je dôležité chápať, že sa jedná o spojenie „staroegyptského“ RA so slovanským suffixom -va, podobne ako srbské -ovo. V Bielorusku, napríklad, existuje mesto Ravva Russkaja.

Jednou z najvýpovednejších indícií v prospech našej hypotézy je aj skutočnosť, že prvé tri ranokresťanské monastické centrá pre mníchov-pustovníkov v „antickom“ Egypte, pôsobiská prvých veľkých koptských a ariánskych teozofov (napr. sv. Amun a sv. Ammonius, ktorých všetky encyklopédie nástojčivo odporučujú nepliesť s egyptským Amonom – aut.), sa nazývali: Nitria, Kellia (taktiež Kelia, Cellia – aut.) a Scetis. V najšej rekonštrukcii tomu zodpovedajú tri stredoeurópske, resp. uhorské lokality:

- Nitra…  „Slovenský Sion“ sa v minulosti nazýval aj Neutra.

- Celje…..jedno z najstarších miest v Slovinsku

- Spiš…….Spiš sa po latinsky zapisoval Scepus, t.j. Scetis, ak uvážime fonetický prechod P-T.

A skutočne, prečo by Karpatská kotlina nemohla byť „krajinou Stredu“, Mizraimom ~ MEZO-Rímom, Chanaánom? Medziriečie Dunaja, Tiszy, Drávy a Sávy bolo vždy považované za jeden z najbohatších a najúrodnejších kútov Európy. Naviac, málokto si dnes predstavuje, akým vodnatým bolo Uhorsko (Horný Egypt) v stredoveku. Na doleuvedených obrázkoch Vám ponúkame celostný topografickú mapu Karpatskej kotliny a celého dolného toku Dunaja, a na druhom obrázku je zachytené to isté územie v období stredoveku.

V prílohe na konci štúdie uvádzame celú sériu citátov z Biblie, ktoré bezprostredne rozprávajú o Uhorskom kráľovstve, a mnohé z nami spomínaných toponymov (napríklad, „starozákonní“ Amoniti, Moábiti, Ferezeji, Benjamínovci, Šeba a Dedan sa dajú nájsť na tejto nenahraditeľnej mape A. Ortelia, zobrazujúcej Pannóniu ako „rímsku“ provinciu. (ortelius pannonia illyria.jpg) Osobne sa čitateľom zdôverím, že som za ňu zaplatil 150 EUR jednej moskovskej firme www.grafika.ru. A neľutujem. Na rozdiel od našich „eliťákov“ viem, do čoho investovať moje skromné finančné zdroje. Pretože skutočne hodnotné veci niečo stoja. Okrem tejto mapy, vysokokvalitnej fotokópie z Orteliovho geografického atlasu „Typus Orbis Terrarum“, som si zadovážil právo na publikáciu sprievodného textu z opačnej strany atlasového listu, v ktorom sú obsiahnuté vedomosti o Pannónii a Illýrii vtedajšieho obdobia. Tieto krajiny sa tam priamo nazývajú „Illyria, haec Regnum Ptolemeo…“ alebo „Pannonia, Ptolemaeus inter Danubium et Savus flumina…“ Čiže Pannónia sa tam nazýva Ptolemajovým kráľovstvom. No Ptolemaios bol predsa jeden z vojvodcov Alexandra Veľkého, ktorý po smrti Alexandra dostal do údelu Egypt!!! Navyše Ptolemaiovia = Pta(h) + Romaiovia.

Navyše, egyptská symbolika v rôznych – aj „zakamuflovaných“ – podobách je prítomná aj v širšej európskej heraldike. Častokrát môžeme naďabiť na egyptský kríž v kombinácii s polmesiacom, ktoré sú na erboch spojené do podoby kotvy, ako napríklad tu:

Zároveň prikladáme mimoriadne zaujímavý erb nemeckého Wuppertalu, na ktorom vidíme LEVA držať mreže, ktoré sa nápadne ponášajú na „staroegyptský“ symbol stability – djed, t.j. Dávidov stĺp, na vrcholci ktorého je „egyptský“ kríž.

Kresťania a „pohania.

Skúsme sa ešte raz pozastaviť a porozmýšľať nad významovým nábojom červeno-bieleho heraldického štítu Pannónie a Uhorska v kontexte „starovekého“ Egypta. Už sme vyššie spomínali, že v Uhorsku dlho koexistovali tzv. „Bieli“ Uhri a „Čierni Uhri“, pričom poslední sa tvrdošijne bránili christianizácii. Nie je snáď logické pohľadať za červeno-bielou farebnou symbolikou náboženské pozadie?

Náš predpoklad je nasledovný – pojem „biely“ pravdepodobne signalizoval skutočnosť, že jeho nositeľ sa hlásil ku kresťanskej viere resp. monarchickej tradícii pôvodnej „Svätej Rodiny“. Už sme hovoril o etymologickom koreni GUZ, KAZ, resp. SAK  (~ Skýti). Nuž, podľa niektorých historikov môže byť pojem „Slovan“ odvodený z gréckeho Sklabenoi alebo arabského Saqaliba, čo môže znamenať doslova „Bieli SAK-ovia“. Opakom „bielych SAK-ov/Slovanov“ boli Pohania, resp. „čierni SAK-ovia“. Viď, napríklad, časté slovenské priezvisko Kresák (C-R + SAK).

Podobný fenomén pozorujeme napríklad pri čítaní antických opisov Sarmatov a Skýtov, o ktorých je známe, že sa delili na Skýtov-kočovníkov (zrejme pohanov – aut.)a Skýtov-roľníkov (zrejme kresťanov – aut.).

legenda: Všimnite si názvy Chuni a Burgiones na tejto zaujímavej mape „Europa Celtica“ A. Ortelia, ktoré zrejme zodpovedajú Hunom a Vargom-Varjagom. Príbuznosť týchto dvoch historických entít je podaná v uhorskej legende o Hunorovi a Magorovi, a v gréckej mytológii ako príbeh o Belovi, otcovi Egypta, a jeho bratovi Agenorovi.)

Zatiaľ čo pokrstených „Uhrov“ volali „Bielymi“, pohanov nazývali „Čiernymi“. V starej ruštine sa predtým písalo nie „černyj“, ale „čerMnyj“. Ak napíšeme latinsky „CRMN“ a zohľadníme prechod M – W, dostávame „CRWN“, t.j. „červený“. Rovnaká logika je použiteľná aj pri hľadaní odpovede na otázku, cez aké „Červené more“ previedol Mojžiš Izraelský ľud… Pričom v danom prípade sú spomínané závery vlastne ani nie moje, ale autorského kolektívu „Novej Chronológie“. To pre prípad, že na mňa budú útočiť obrancovia filológie s invektívami typu – „Čo si to ten chalan s písmenkami fantazíruje…?“.

Čiastočné potvrdenie našej hypotézy môžeme nájsť, ak sa obrátime k stredovekým mapám Uhorska. Je známe, že územie, obývané Rusínmi „gréckej viery“, sa predtým volalo „Červená Rus“, zatiaľ čo na mapách je označované niekedy ako Russia Nigra, t.j. „Čierna Rus“. Navyše aj wikipedia v zodpovedajúcom článku o  „Čiernej Rusi“ tvrdí, že tento pojem sa často zamieňal s pojmom „Červená Rus“ a bol považovaný za jeho alternatívu.

Rozprávajúc o Červenej či Haličsko-Volyňskej Rusi nemôžeme nespomenúť jeden zaujímavý fenomén z heraldickej praktiky rusínskych aristokratických rodín Haliče (napr. Ostrogskí, Četveryňskí, Čajkovskí – aut.) a stredovekej Litvy (t.j. „Bielej Rusi“ – aut.), tzv. „Pahoniu“. Vidíme, že Pahonie haličských Rusínov obsahujú červený grécky kríž na bielom štíte; naopak Pahonie rodín Četveryňských a Ostrogských obsahujú čudné vyobrazenie polmesiaca s krížom, podobajúcim sa na známy astrologický symbol mužského počiatku. V tomto zmysle môže polmesiac – kalich, pravdepodobne, označovať jeho ženský protiklad. Uprostred je zachytené zrodenie nového života skrze zjednotenie ženského a mužského počiatku. Čiže dané Pahonie šľachticov Červenej Rusi je možné vnímať ako pohanské. Pričom súčasný litovský kríž Pahonia aleby Vytis sa zjavil len po pokrstení Litvy roku 1386 (ako priamy následok Kulikovskej bitky – aut.).

Začíname chápať, že zatiaľ čo „bieli SAK-ovia“ ~ Slovania boli v dnešnom ponímaní kresťania, čierni-červení SAK-ovia boli v dnešnom ponímaní „pohania“. Dtto „čierni“ Uhri a bieli „Uhri“, „kočovní“ VS „usadlí“ Skýti. Zvykli sme si z ľahkej ruky stotožňovať pohanov z jazyčníkmi a bezvercami. Ukázalo sa však, že to vôbec nie je tak. Zacitujeme v tejto súvislosti autora staroruskej kroniky „Zadonščina“, známu aj ako „Skazanie o Mamaevom poboišče“, opisujúcej jednu z najdôležitejších kapitol ruských a kresťanských dejín – najväčšiu bitku stredoveku na Kulikovom poli…

„Sťa kára Božia za hriechy naše pozdvihol sa cár východnej krajiny menom Mamaj, vierou „helén“, modloslužobník a ikonoborec, zlý trýzniteľ kresťanstva…“

„Mamaj, vierou helén“ znamená, že veliteľ mohutnej Zlatej Hordy vyznával grécku, helénsku vieru. Táto viera podľa Skazania… však zároveň bola v ostrom protiklade s ruským kresťanstvom toho času, pretože „Tatáro-Mongolov“ autor letopisu v priebehu celého naratívu nazýva „poganymi“, t.j. pohanmi. Začíname chápať, prečo sa metropola „Dolného“, červeného Egyptu (~ Uhorska – aut.) – Memphis, v našej rekonštrukcii stotožňuje s Belehradom, t.j. Gréckym Belehradom.

Podľa „Novej Chronológie“ Kulikovská bitka, ktorá sa koncom XIV. stor.n.l. odohrala na mieste, kde je v súčasnosti centrum Moskvy, bola bitkou o prijatie „apoštolského“ kresťanstva v celej obrovskej Rímskej, t.j. Mongolskej ríši. Moskovský knieža Dmitrij Donskoj  v nej zvíťazil nad profesionálnou armádou „Mongolskej“ ríše pod vedením istého Mamaja, známeho aj ako Ivan Veňjaminov. Znamená to asi toľko ako Ivan z Benjamínovcov. Už sme vyššie naznačili, že koleno Benjamína zaujímalo centrálnu časť Chanaánu, a pochádzali z neho apoštol Pavol a Mária Magdaléna. V skutočnosti „Benjamín“, kterýžto termín sa v Biblii stretáva aj vo forme „Ben-Ammi“, môže značiť to isté, čo syn Amona alebo Javana, pretože AMON ~ YAWAN majú príbuznú spoluhláskovú kostru. V aplikácii na Uhorsko to môže znamenať, že Ammoniti a Benjamínovci sú jednoducho potomkami Ammona ~ Krista a Javana ~ sv. Jána Krstiteľa ~ sv. Štefana.  T.j. je možné, že veliteľ „Zlatej Hordy“, pochádzal z Uhorska a predstavoval tzv. „rodové kresťanstvo“ – jednu z dvoch vetiev pôvodného kresťanstva, ktoré si dnes stotožňujeme s pohanstvom, resp. všetkým pred – kresťanským. Poukazuje to na skutočnosť, že v stredoveku, pomimo apoštolského ľudového kresťanstva existovalo aj tzv. „pohanské“, helénske (grécke) rodové protokresťanstvo, s prvkami fallicko-venerického kultu (červení, „diablovi“ žreci – aut.) a panteónu rímsko-gréckych bohov. Toto „náboženstvo privilegovanej elity“ predstavovalo a oslavovalo predovšetkým členov a potomkov cisárskej rodiny Byzancie-Romey, z ktorej pochádzal aj Ježiš Kristus. Poznáme to aj ako „zbožšťovanie“ egyptských faraónov, ktorí boli považovaní za pozemské stelesnenia Boha Ra, cezarobapizmus byzantských cisárov a obdobie principátu a dominátu v „antickej“ Rímskej ríši. Ako je známe, raní kresťania v svojich kostoloch a svätostánkoch mali adoračné zobrazenia tak Krista, ako aj rímskych cisárov (Daj Bohu, čo je božie, a cisárovi, čo je cisárovo… aut.)

Spojenie fallických a venerických symbolov na erboch mohlo znamenať uctievanie Rodiny a Potomstva Krista (kríža – aut.) a Márie Magdalény/Márie Bohorodičky (polmesiac), ktorí sa na východný spôsob považovali za žijúcich bohov a po smrti vchádzali do olympijského panteóna spríbuznených „helénskych“ božstiev. Emblémou „pohanskej Rusi“ slúžila Pogoňa ruska – sv. Juraj s rovnoramenným gréckym krížom na štíte (ako u katarov, templárov a rosenkreuzerov, vrátane erbu mesta Ptuj – aut.).

Apoštolské „biele“ kresťanstvo, ktoré uznávalo pôvodné a výlučné učenie Krista, sa začalo živelne šíriť po Kristovej smrti niektoré obdobie koexistovalo spolu s „červeným“ kultom egyptských veľkňazov – žrecov – Grékov, ktorý spočíval na neustálom zbožšťovaní ostatných členov rodiny Ježiša Krista – žijúcich Bohov, faraónov, Trójanov. Nie nadarmo k titulu konštantinopolských cisárov dopĺňali prímenie „Porfyrogennetos“, t.j. „narodený v purpure“, v červenom. Kulikovská bitka roku 1382 bola tým pádom bitkou za prijatie apoštolského kresťanstva na Rusi, t.j. v celej Rímskej-Mongolskej ríši. Aby nebolo nedorozumenia na margo používania termínu „Mongolská“ ríša… Všetky „ríše“ známe z dejín, ako sa ukazuje, sú odvodené od jedného a toho istého „historického originálu“ – Rímskej, resp. Veľkej = Mongolskej (megalé – veľký, gréc… aut.) ríše stredoveku. Mongol (MGL) znamená to isté, čo „Maďar“ (MGR), rovnako aj Varjagovia – Vagri – Uhri (VGR – WGR – MGR). Viac o totožnosti Varjagi – Vargovia – Uhri – Rimania (WAR [var – mesto, maď.] ~ RAM – aut.) čítajte tu:

V dejinách „Rímskej ríše“ je táto udalosť zobrazená ako bitka medzi cisárom Konštantínom Veľkým a jeho protivn&ia