To, že ľudia, ktorí sa sami nazývajú „antirasisti“ sú v skutočnosti protibelošskí je niečo, čo sme už zdôraznili predtým. Napokon, je to len jedno z mnohých protirečení v protibelošskom postoji.

Je tu však omnoho viac protirečení, o ktorých sme ešte do hĺbky nediskutovali a chceli by sme preskúmať aj niečo viac ohľadom ich hodnôt a vyjadrení aby sme zistili, či skutočne žijú v súlade s tým, čo tvrdia a v čo údajne veria. Ďalej sa nachádza zoznam niektorých bežných vyjadrení a presvedčení (bez konkrétneho poradia) – sú to protirečenia, pri ktorých sa zdá, že si ich nie sú vedomí.

„Antirasisti sú proti nenávisti a diskriminácii“

Dnes často počujeme, že je tu problém s „rasistickými pravicovými skupinami“ a že musíme proti takým skupinám bojovať. Ich tvrdením je, že také skupiny nenávidia imigrantov, pretože sa nimi cítia byť ohrození, lebo sú iní. Počujeme tiež, že nebelosi sú vo väčšine prípadov obeťami diskriminácie kvôli svojej cudzej etnicite.

Hoci hovoria, že je zlé spájať etnickú skupinu s negatívnou charakteristikou, oni sami nemajú problém spájať belochov s rasizmom (ako to, keď švédski novinári a politici nálepkujú celú dánsku populáciu ako rasistickú za to, že majú/chcú prísnejšiu imigračnú politiku).

Tým, že to robia, posudzujú a zovšeobecňujú celú skupinu/rasu ľudí.

Keď hovoria o „rasistických skupinách“, zovšeobecňujú a posudzujú ľudí, ktorých nepoznajú a ktorých nikdy nespoznali, čo je presne tá istá vec, z ktorej obviňujú „rasistov“. Nie sú tolerantní a nezaujímajú sa o pochopenie ľudí s odlišným názorom.

Hovoria, že sú proti nenávisti, ale táto skupina sú ľudia, ktorí obhajujú nenávisť a diskrimináciu najviac zo všetkých. Zdá sa, že v ich očiach sa to neráta, keďže je namierená na bielych ľudí.

Oni sú tými, ktorí chcú presadiť diskriminačné zákony a nazývajú ich peknými slovami, ako je „pozitívna diskriminácia“, čo znamená, že nebelosi musia byť zamestnaní kdekoľvek je priveľa belochov len preto, že nie sú bieli.

Oni sú tými, kto preukazuje najviac nenávisti kedykoľvek hovoria o tom, ako by sme mali „bojovať proti rasizmu“, t.j. ľuďom, ktorí nesúhlasia s tým, že naši ľudia by sa mali stať menšinou v našich krajinách.

Príkladom tohto je celkom nedávny výjav vo Švédsku, kde generálna tajomníčka Švédskej advokátskej komory Cecilia Hagen zverejnila v jedných z najväčších novín v krajine, že by chcela doslova vyhubiť „ľudské hnedé potkany“ jedom, čím samozrejme myslela ľudí, ktorí nesúhlasia so súčasnou imigračnou politikou otvorených hraníc (v orechovej škrupinke, bieli sú utláčateľmi a my musíme nebelochom pomôcť, aby každý mal rovnaké výhody).

Hovoria, že sú proti nenávisti, ale všetko čo robia je, že nenávidia ľudí odporujúcich ich politike.

„Antirasisti“ nie sú proti nenávisti, sú za nenávisť proti belochom.

„Antirasisti MILIJÚ diverzitu“

Toto je niečo, s čím nás bombardovali mnoho desaťročí. Všetci oslavujú diverzitu, musíme mať diverzitu. Toto považujeme za naozajstnú iróniu. Ľudia, ktorí tvrdia, že milujú diverzitu sú v skutočnosti ľuďmi, ktorí svojimi skutkami ukazujú, že diverzitu milujú najmenej.

Vo svete už máme diverzitu, s rôznymi ľuďmi a kultúrami po celom svete. Cestovanie v skutočnosti znamenalo spoznávanie nových kultúr a ľudí. V súčasnosti je každá západná krajina na nerozoznanie kvôli svojim otvoreným hraniciam a zdegenerovanými „kultúrami McDonalds“. Očakáva sa od nás, že budeme konzumovať rovnaké veci, hovoria nám, že sme „všetci rovnakí“ a že predovšetkým nemáme nič unikátne a hodnotné. Sme „multikultúrnymi spoločnosťami“, t.j. konzumnými spoločnosťami bez koreňov.

„Diverzita“ nie je to, čo chcú, to čo chcú je každého zmiešať v taviacom kotlíku vo všetkých bielych krajinách.

„Antirasistov nezaujíma farba kože“

Snáď najväčší vtip/protirečenie zo všetkých.

Ľudia, ktorí si hovoria „antirasisti“ (t.j. protibelosi) radi hovoria, že na rode a farbe kože nezáleží, ale v skutočnosti si protirečia tak ako zvyčajne.

Dajme bokom očividnú iróniu týkajúcu sa presadzovania zákonov o pozitívnej diskriminácii tam, kde je príliš veľa belochov (nikdy nepočujete, že by školy, susedstvá alebo pracoviská boli „príliš čierne“ alebo „príliš ázijské“), je tu strohá otázka, ktorú, zdá sa, nikto nezdôrazní ani na ňu nie je schopný odpovedať:

Ak na farbe kože nezáleží, prečo je potom rasová diverzita (vo všetkých a len bielych krajinách) taká dôležitá?

A prečo musí byť presadená?

„Antirasisti len chcú pomáhať ľuďom“

Toto je niečo, čo im nikdy nezhltnem. Isteže, vážne verím, že mnohí obyčajní ľudia, ktorí majú protibelošský postoj majú zámer pomáhať ostatným, napokon, všetkých presvedčili aby verili, že to, čo robia a podporujú je niečo dobré.

V skutočnosti je však mnoho spôsobov, ako pomôcť ľuďom bez otvorenia hraníc a privedenia každého sem na náš úkor (kým sa nestaneme menšinou vo vlastných krajinách).

MOHLI by sme, napríklad, pomôcť ľuďom v Treťom svete opäť vybudovať svoje krajiny tak, že im poskytneme vzdelanie a pomoc tam, kde je najpotrebnejšia. Nehovorím, že je to naša zodpovednosť, len naznačujem, že je mnoho spôsobov ako pomôcť iným ľuďom bez toho, aby sme sa stali menšinou vo vlastných krajinách. Ale to je všetko, čo ich zaujíma. Napokon, oni sú protibelochmi z nejakého dôvodu. A v protibelošskom postoji čierna je biela a biela je čierna.

Okrem toho, oni nepomáhajú nikomu, ani nám ani ľuďom z Tretieho sveta tým, že sem privádzajú ich najlepších a najšikovnejších.

„Antirasisti tvrdia, že nikto by nemal byť posudzovaný na základe svojej rasy“

Biela vina – to nepotrebuje komentár.

V protibelošskom postoji je toľko protirečení, že je ťažké vybrať si tie, ktoré by sme zdôraznili.

Nakoniec, protibelosi sú vždy opakom toho, čo tvrdia, že sú.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: This is Europa