Pravá tvár humanizmu alebo je pápež humanista a Václav Havel bol „posol Boží“?

Redakce AE News přináší ke konci roku duchovně laděné zamyšlení ze Slovenska na téma humanismu a idealismu „humanitárního bombardéra“ Václava Havla, papeže a Dominika Duky.

S termínom humanizmus sa často stretávame v dnešných médiách. Globalistický politici podporujú svoje politické tézy odvolávaním sa na humanizmus. Mnohí politici, prezidenti, novinári a ďalšie verejne činné osoby hrdo prehlasujú, že sú humanisti a chcú tým vzbudiť dojem, že sú na strane dobra, pravdy, svetla a ušľachtilých hodnôt. Pod výrazom humanista si väčšina ľudí predstaví, že dotyčný je nejaký ľudomil. Čo je však šokujúce je to, že si ani neuvedomujú ako sami vo svojej nevedomosti odhaľujú svoju pravú tvár. Aby sme pochopili pravú tvár humanizmu a urobili si predstavu, čo pod pojmom humanizmus rozumieme, na ozrejmenie  použijeme definíciu, ktorú poskytuje napr. Wikipedia [1]: „Humanizmus je filozoficko-etické stanovisko, ktorým sa ústredné miesto prisudzuje človeku, jeho blahu, potrebám a záujmom, a ktoré spravidla odmieta náboženstvo a zdôrazňuje racionalizmus. Je to aktívny prístup k životu sústreďujúci sa na ľudské riešenia pre ľudské otázky cez racionálne argumenty bez utiekania sa k Bohovi, bohom, svätým textom alebo náboženskej viere.“

Anglické slovníky definujú humanizmus takto:

„… obracanie sa na rozum, a nie na zjavenie či náboženskú autoritu, ako prostriedok poznávania prírodného sveta a osudu človeka, ako aj vytvorenia základov morálnosti. Humanistická etika sa odlišuje tým, že cieľ morálnej akcie vidí skôr v blahu ľudstva ako v naplnení Božej vôle.“ (Oxford Companion to Philosophy)

Takže keď to zhrnieme je to jednoznačné zaprenie Boha a postavenie života na rozume pričom stredobodom sa stáva uspokojovanie potrieb človeka.  O čom to však vypovedá? Čo to vlastne humanisti odmietli a k čomu sa pripútali? Odmietli Boha teda to čo považujeme za dokonalosť.

 Áno Boh je dokonalý, je Najvyšším Svetlom, je Láskou, je Spravedlnosťou, nekonečnou Múdrosťou, nevyčerpateľnou najvyššou Silou, je Zákonom, je Stvoriteľom, je zdrojom všetkého Bytia,  je všemocný, je všadeprítomný, je najvyšším Dobrom a Čistotou. Jeho sila, Božia sila je v každučkej veci na svete, vo vode, vo vzduchu, v kameni, v každom pohybe atómu, v každom lístočku na strome, v zvierati či človeku. Jej prejav pozorujeme pri raste a pri hojení rán a chorôb a v prejavoch každého života vo vesmíre. I keď sám Boh je pre nás neviditeľný a nedosiahnuteľný jeho pôsobenie je pre nás každodennou realitou. Spojenie s Bohom môže človek dosiahnuť jedine v cite.

Humanisti sa však obmedzili a za vrchol vývoja človeka považujú rozum. Obmedzený rozum pripútaný na hmotu a tým obmedzený na priestor a čas. Avšak  Boh stojí nad priestorom a časom kam obmedzený rozum nemôže, tam môže dosiahnuť jedine cit. Ale keďže humanista nastolil vládu rozumu nad citom, tak samozrejme nemôže nikdy poznať Boha, ktorý je nad priestorom a časom. Len rozumom pripútaným na hmotu sa snaží vysvetliť svet a zmysel života človeka. Pokiaľ bude človek sa snažiť vysvetliť svet len na základe rozumu, tak nikdy správne neposúdi čo je dobro a čo zlo.

Len cit, ktorý stojí nad hmotou, priestorom a časom dokáže na 100% určiť čo je dobro a čo zlo. Pozor! Cit a nie pocit. Pocit je spojený hmotným telom a s rozumom. Obmedzený rozum sa pri posudzovaní toho čo je dobro a čo zlo môže ocitnúť v omyloch, čo je aj dôkazom u humanistov, ktorí sa spoliehajú na rozum a odmietajú Boha, ktorý jediný je najvyššou dokonalosťou a Dobrom a plne existujúcou realitou. Božou Vôľou je najvyššie dobro človeka , aby sa človek odtrhol od hmoty a duchovne po smrti na zemi vystúpal nahor do blízkosti Boha – Zdroja – Svetla, do Božieho Kráľovstva, Raja,  kde jedine je možný večný život. O tochto nás chcú humanisti odtrhnúť?

Humanisti sa nás snažia presvedčiť, že zmyslom života človeka je uspokojovať svoje potreby a záujmy. Ústredné miesto pripisujú človeku. Tieto myšlienky nie sú nové a neobjavili sa prvýkrát až v novoveku v západnej filozofii. Prvý krát sa tieto myšlienky v trochu inej forme objavili na Blízkom Východe u uctievačov kultu Baala pred niekoľkými tisíc rokmi pred Kristom. Objavili sa vo forme kultu telesnej lásky a myšlienkach uspokojovania vlastných ľudských potrieb. Keď na tieto myšlienky narazili vtedajší duchovný vodcovia ešte neskazeného ľudstva ostali v šoku. Bolo to niečo, čo úplne odporovalo duchovným tradíciám, ktoré dovtedy v ľudstvu existovali.

Oni dovtedy učili aby ľudia v nesebeckej službe obracali svoj zrak do nebies a k bohom resp. niekde už k poznanému jedinému Bohu. Zameriavali život ľudí tak aby bol v čistote a taký aby sa po smrti dostali do radostných nebeských ríší. Teraz však uctievači Baala zvádzali ľudí na pôžitkárstvo a upriamili pozornosť ľudí len na seba na hmotný pozemský život na Zemi. Strhli človeka do hmoty a odstrihovali ľudí od spojenia s vyšším duchovnom, ktoré už nedokázali vidieť svojím jemnohmotným jasnovidným zrakom.  Ľudia, ktorí sa pridali k týmto uctievačom kultu Baala nosili duchovne na svojich čelách temný pokrivený znak kríža v tvare písmena X. U koľkých vyznávačov humanizmu by sme dnes tento pokrivený znak kríža v tvare písmena X našli dnes? Sú to len reinkarnované duše uctievačov Baala z dôb tisíce rokov dozadu?

Nesobecká služba Bohu teda dobru to je Božia Vôľa. V nesústredení sa len na seba a v neuspokojovaní len vlastných pôžitkárskych potrieb spočíva skutočná sloboda človeka. Zmysel života človeka na zemi spočíva v oslobodení sa od vlastného otroctva na sebe teda tým, čim sa človek spútava – vlastnými prianiami a tz. „túžbami“ a nikdy neukojiteľnými žiadosťami . V živote človeka by mala existovať len jedna túžba – túžba po Svetle. V prísnej zákonitosti, že len v dávaní, v tvorení je možné aj brať, spočíva neochvejná Božia spravedlnosť, rovnováha a harmónia. Je to podľa humanistov nechcené?

Že nejasnosti v chápaní toho čo vlastne je humanizmus majú aj vysoko vzdelaní ľudia dokazujú aj český vysoko postavený činovníci arcibiskup Duka a prezident Zeman.  Duka o Václavovi Havlovi na zádušnej omši v decembri 2016 povedal:

    „Láska a pravda zvítězí nad lží a nenávistí, to není fráze. To jsou slova, která převzal z Ježíšova poselství, poselství svatého Pavla, svatého Cyrila a Metoděje, svatého Václava a chcete-li od mistra Jana Husa či Jiřího z Poděbrad,“ uvedl Duka [2].

Podľa prezidenta Zemana je zase pápež v neľahkej dobe statočným nositeľom „světla humanismu” [3].

Katolického pápeža, ktorý je falošne prehlasovaný za zástupca Boha na Zemi nazýva prezident Zeman nositeľom „světla humanismu”, teda toho kto popiera Boha a najväčšieho českého humanistu a popierača Boha, Václava Havla,  pražský arcibiskup kardinál Dominik Duka v zádušnej omši prirovná k nositeľovi Božích idei?

Majú nás títo takzvaní „myslitelia“ za totálnych blbcov? Alebo sú tými blbcami títo „myslitelia“? Alebo je to skrývanie sa pod maskou a zároveň odkrývanie pravej tváre?

Ježiš Kristus pred 2000 rokmi volal k ľuďom „A nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale dušu nemôžu zabiť; bojte sa skôr Toho, ktorý aj dušu aj telo môže zahubiť v pekle.“. Áno, dušu v pekle možno zahubiť prijatím nesprávnych myšlienok a presvedčení. Preto aj myšlienkový smer humanizmu je výplodom tých, ktorí vedú ľudstvo do pekiel. Ľudstvo je však už natoľko zmetené a podriadené omylnému rozumu, že ani nevníma za zlo, keď niekto sa blýska byť označený ako humanista.

Ani humanizmus novoveku nedokázal zastaviť zlo, ktoré sa rozbujnelo v 20. storočí a začiatkom 21. storočia.  Rozumový obmedzenci, korupčníci, chamtivci, po moci bažiaci sociopati sa chopili vlády nad ľudstvom a začali formovať myšlienkové prúdy a kultúru ľudí na západe a tým sa snažia ovládnuť dušu ľudí na celej zemi. Áno, zlo na zemi nemôže byť vyhubené pokiaľ nebude porazená ideová báza na ktorej je postavené. Len vtedy keď sa každému ujasní čo je dobro a čo zlo, že dobro a Svetlo je Boh a Jeho hľadanie, môže ľudstvo dúfať v svoj pozitívny rozvoj. Len kultúra, ktorá prekoná nadvládu omylného rozumu a vráti sa k vedúcej úlohe citu v živote človeka môže dúfať v rozkvet a nájdenie šťastia. Keď sa každý sám skutočne započúva do seba v hľadaní Boha a v cite objaví cestu, ktorou sa má ľudstvo dať. Spozná, že dokonalý Boh nie je v človeku ale je vysoko v nebesiach do ktorých on ako duchovný človek má prísť. Týmto poznaním zmení aj svoj život na zemi.

– Ondrej Janíčko –