Židia neustále vytvárali problémy toho či onoho druhu po celom Rusku. Ako som už písal vyššie, vraždili vysokých ruských úradníkov, vyvolávali robotnícke nepokoje a stavali ich proti zamestnávateľom, organizovali demonštrácie a opakovane sa pokúšali rozdúchať revolúciu. S ohľadom na ich revolučnú aktivitu zahájila vláda politiku represií voči Židom v roku 1882, ktorá pokračovala až do ruskej revolúcie v roku 1917. V roku 1888 cár Alexander III začal vytláčať Židov z Ruska späť do pásma židovského osídlenia. Židom bolo zakázané nakupovať alebo prenajímať nehnuteľnosti v Rusku. Nemohli pracovať v štátnej správe a mali zakázané obchodovať v nedeľu a počas kresťanských sviatkov. Po Alexandrovi III nastúpil v roku 1894 Mikuláš II, ktorý nasledoval prísne kroky svojho otca proti Židom. Chápal, že na ochranu ruského ľudu pred špekulovaním a intrigami Židov, ako aj na ochranu verejného poriadku, sú potrebné represívne zákony. Ale nebol schopný zastaviť pogromy proti Židom, ktoré vychádzali z obyčajného ruského ľudu. Pogromy prichádzali spontánne a v ich základom bola nenávisť a nepriateľstvo voči Židom. Nebolo možné predpovedať kedy a kde nepokoje vypuknú.

Židia opúšťajú Rusko a smerujú do Ameriky

Židia odmietali prijať akúkoľvek zodpovednosť za svoje činy, namiesto toho to ako obvykle pokladali za ďalšie neodôvodnené „prenasledovanie“ nevinných Židov nepriateľskými nežidmi. Vďaka tomuto nepriateľstvu a nenávisti Židia nazerali na ruské impérium ako na nehostinnú a nebezpečnú krajinu. Nepriaznivý stav sa ešte viac zhoršil explozívnym populačným rastom, vyšším než rast akéhokoľvek iného etnika v Európe, čo ďalej obmedzilo ich ekonomické možnosti. V Rusku bolo príliš veľa Židov a príliš málo príležitostí pre nich. Koncom 19. storočia sa rozhodli masovo opustiť Rusko a odísť do „Nového sveta“, to znamená do Spojených štátov amerických. V rokoch 1881 až 1924 emigrovalo do Spojených štátov až dva milióny ruských a východoeurópskych Židov – bola to najväčšia masová migrácia Židov v histórii. Veľké množstvo Židov sa rozšírilo aj po západnej Európe. Sionizmus a komunizmus – dve veľké židovské hnutia – sa rozvinuli a žili práve v pásme židovského osídlenia. Keď Židia emigrovali do USA, obe hnutia prišli s nimi. Komunizmus bol v Amerike po prvý krát predstavený práve týmito židovskými imigrantami.

V Spojených štátoch sa im dostalo všetkého, v čo dúfali. Ukázalo sa, že je to pre Židov krajina príležitostí, bez akýchkoľvek obmedzení či zákazov. Americký ľud nemal takmer žiadne skúsenosti so Židmi, a preto nemal voči nim žiadne negatívne postoje. Hneď ako sa usadili v Novom svete – hlavne v New Yorku – začali rýchlo plniť univerzity; vyhľadávali pozície v bankovníctve a financiách, zakladali noviny. Pred nimi prišli do Spojených štátov nemeckí Židia, ktorí už získali silné postavenie vo všetkých týchto pozíciách. Podali pomocnú ruku svojim súkmeňovcom z Ruska. Začali svojimi obvyklými metódami intenzívne budovať medzi sebou siete, spolupracovať a vzájomne sa podporovať. Takto začali noví židovskí prisťahovalci stúpať a získavať dominanciu v Amerike.

Nadväzne na to, podľa svojho obvyklého vzorca, keď sa Žid pevne usadil na mieste s mocou, vždy pomáhal ďalšiemu Židovi, až kým ten postupne nepreskočil všetkých nežidov. Vďaka týmto metódam čoskoro ovládli žurnalistiku, akadémie, ale najmä bankovníctvo a financie.

Títo novodobí „americkí“ židovskí zbohatlíci stále zostali neoddeliteľnou súčasťou medzinárodného židovského národa. Boli viac než ochotní použiť nadobudnuté bohatstvo na podporu a hájenie záujmov medzinárodného židovstva. Ich pudová nenávisť k Rusku zostala časťou židovskej psychiky a bola neustále živená šialenými príbehmi o pokračujúcich represiách voči židovským bratom, ktorí zostali v Rusku. Ako ich moc a vplyv v Amerike rástli, začali uvažovať a hľadať cesty, ako by mohli využiť svoju moc a zničiť vládu cára. Židovskí bankári v Európe aj Amerike boli ochotní poskytnúť akékoľvek financie potrebné na privodenie pádu cára a jeho režimu. Ruskí úradníci si boli dobre vedomí tohto židovského intrigovania proti Rusku. Často komentovali skutočnosť, že židovská moc a vplyv v západných krajinách smeruje k podkopávaniu základov Ruska a cárskeho režimu.

Nemecký Žid Jacob Schiff bol jedným z najbohatších bankárov sveta, patrila mu medzinárodná banka Kuhn Loeb & Co. so sídlom v New Yorku. Tento bankár obzvlášť prudko nenávidel Rusko a bol odhodlaný urobiť čokoľvek, aby zvrhol cára. V roku 1905 bolo Rusko a Japonsko vo vojne kvôli ovládnutiu Mandžuska a severnej Číny. Schiff cez svoju banku Kuhn Loeb poskytol Japonsku obrovský vojnový úver, zatiaľ čo v rovnakom čase využil svoj medzinárodný bankový vplyv na zablokovanie finančnej podpory pre Rusko. Výsledkom bolo šokujúce víťazstvo Japonska. Japonsko porazilo ruskú armádu v Port Arthur v Mandžusku, a potom potopilo ruskú flotilu v bitke pri Cušime. Bolo to po prvýkrát, keď bola európska veľmoc porazená neeurópskou krajinou. Nebolo by to možné bez podpory medzinárodného židovstva.

Pokus o rozpútanie revolúcie v Rusku v roku 1905 bol naplánovaný židovskými revolucionármi, financovaný židovskými bankami a zrežírovaný tak, aby aby prebehol počas vojny s Japonskom. Oficiálny register židovskej obce New Yorku z roku 1917-1918 priniesol nasledovné vyhlásenie:

„Firma Kuhn Loeb & Co. [banka Jacoba Schiffa] poskytla Japonsku veľké vojnové pôžičky počas rokov 1904 a 1905, čo umožnilo japonské víťazstvo nad Ruskom. … Pán Schiff vždy používal svoj vplyv a bohatstvo v najlepšom záujme svojho ľudu [Židov]. Financoval nepriateľov autokratického Ruska a využil svoj vplyv, aby udržal Rusko mimo peňažných trhov Spojených štátov.“

Financovanie revolúcie v roku 1917

Na financovaní ruskej revolúcie sa podieľali dva veľké bloky židovských bankárov; v Londýne a Paríži to boli Rothschildovci, v Nemecku a Amerike to boli banky pod kontrolou Jacoba Schiffa. Schiff bol nemecký Žid a medzinárodný bankár z Wall Street, úzko spojený s ďalšími nemeckými a americkými židovskými bankármi, vrátane (pôvodom z Nemecka) Warburgovcov z New Yorku a Hamburgu, Guggenhaimovcov, Hanauersov, Kahnov a ďalších. Nemeckí aj americkí Warburgovci boli spriaznení s Jacobom Schiffom. Jeden bol jeho švagrom, druhý zaťom. Ďalší medzinárodní židovskí finančníci sa spojili s Jacobom Schiffom a bankou Kuhn Loeb vrátane Westfálsko-Rýnskeho syndikátu; bratov Lazarových z Paríža; Ginzburgovcov z Petrohradu, Tokia a Paríža; Seyera and Company z Londýna, New Yorku a Frankfurtu nad Mohanom; a Nya Banken zo Štokholmu pod vedením švédskeho Žida Olofa Aschberga. Tieto bankové bloky boli „medzinárodné“ v pravom zmysle slova. Boli vlastnené a prevádzkované medzinárodnými Židmi, ktorí neboli lojálni k žiadnemu národu okrem medzinárodného židovstva.

V snahe zvrhnúť cára oba bankové bloky spolufinancovali propagandistickú kampaň proti cárskemu Rusku, ktorá mala za následok – ako bolo zamýšľané – vytvorenie celosvetového nepriateľstva voči ruskému impériu. Táto propagandistická kampaň proti cárovi bola šírená a vytrubovaná všetkými hlavnými novinami po celej Európe a Amerike, ako aj prostredníctvom ďalších informačných médií, ktoré boli takmer všetky pod židovskou kontrolou. (Rovnaká propagandistická kampaň, iba v omnoho väčšom meradle, bola rozpútaná proti Nemecku po tom, ako sa stal Adolf Hitler kancelárom.)

Ako bolo spomenuté vyššie, Jacob Schiff nenávidel cárske Rusko a obzvlášť aktívne sa snažil podkopať cársku vládu. Ale boli to nakoniec Rothschildovci, ktorí stáli za zvrhnutím cára Mikuláša II v roku 1917 a nastolením „Dočasnej vlády“, ktorej premiérom bol princ Georgij Ľvov. Tento bol zanedlho nahradený Židom Alexandrom Kerenským (jeho matka sa volala Nadežda Adlerová). Jedným z prvých činov Dočasnej vlády pod vedením Kerenského (16. marca 1917) bolo zrušenie všetkých obmedzení na Židov.

Až do tej doby boli Židia vylúčení z pozícií vo vládnych úradoch. Zrazu im bolo umožnené nastúpiť do akéhokoľvek vládneho úradu v Rusku. Keď boli voči nim odstránené všetky obmedzenia, Židia sa rýchlo aktivizovali vo všetkých aspektoch revolúcie a získali vedúce pozície vo viacerých politických stranách. Židia postrehli nové príležitosti, ktoré sa im naskytli a začali vo veľkých počtoch zaplavovať Petrohrad a Moskvu. Prichádzali zo štetlov z pásma židovského osídlenia, z Európy, aj z Ameriky. (Štetl je slovo z jidiš a znamená „mesto.“ Život v štetl bol predstavený vo filme „Fidlikant na streche.“) Tieto vidiecke židovské mestá – štetl – boli rozosiate po celom pásme židovského osídlenia. To znamená po Poľsku, Ukrajine, Bielorusku, Moldavsku a Litve.

Teraz, keď bol cár preč, Lenin a ďalších 32 boľševikov, takmer všetko Židov, bolo vyslaných do Petrohradu vlakom zo Švajčiarska na pokyn nemeckého generálneho štábu. Cieľom bolo destabilizovať ruskú vládu a dostať Rusko z vojny. Lenin sa od počiatku staval proti vstupu Ruska do vojny, dokonca vyzýval obyčajných vojakov, aby obrátili svoje zbrane proti dôstojníkom.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti