Ruská revolúcia znamenala otras pre celý svet. V takom rozsahu nedošlo k ničomu podobnému od čias francúzskej revolúcie, s ktorou mala ruská revolúcia mnoho podobných čŕt. Revolučný boj sa neobmedzil iba na Rusko, ale čoskoro sa začal šíriť po celej Európe. Následkom Prvej svetovej vojny stála veľká časť Európy na pokraji ekonomického a politického kolapsu, a revolučné myšlienky začali vyvierať na povrch po celej Európe. Stará vláda monarchie a aristokracie bola preč, niečo iné ich malo nahradiť; čo to malo byť – tým si nebol nikto istý. Pravdepodobnými nástupcami mohla byť buď určitá forma zastupiteľskej demokracie, alebo niektorá forma socializmu, ktorého extrémnym prípadom bol boľševický komunizmus, ktorý práve prevzal moc nad Ruskom. Nižšie triedy v Európe boli fascinované myšlienkami komunizmu, ktorý im sľuboval nevídanú silu a moc, ale zároveň zasial strach do sŕdc horných a stredných tried. Tieto boli rozhodnuté komunizmus potlačiť a zabrániť jeho šíreniu po Európe.

Aj napriek tomu, že boľševici pod vedením Lenina a Trockého mali v Rusku moc plne vo svojich rukách, stále nemali pocit bezpečia. Verili, že ak sa boľševická revolúcia nepreženie Európou, môže byť zvrátená a rozdrvená vojenskou silou svetového kapitalizmu. Za týmto účelom bola založená „Komunistická internacionála“ alebo Kominterna, korú financovala ruská vláda a podporovali ju židovské banky v Amerike a Európe. Účelom Kominterny bolo rozdúchavanie komunistických revolúcií po celej Európe, zvrhnutie starých režimov a ich nahradenie sovietskymi socialistickými republikami.

Najväčšia komunistická strana a hlavný člen Kominterny mimo Ruska bolo Nemecko. Medzi členmi nemeckej komunistickej strany výrazne prevyšovali Židia – bolo ich 78 %. Sieť komunistických strán bola založená v krajinách po celej Európe, sídlo bolo v Moskve. Ich cieľom bolo prevzatie moci nad Európou a potom nad celým svetom.

V každej z týchto komunistických strán dominovali Židia, tvorili väčšinu a hlásili sa k židoboľševikom, ktorí ovládali Rusko. Proti sebe sa postavili dve kultúry v gigantickom boji o sociálno-ekonomickú a kultúrnu budúcnosť Európy: židovská pod vlajkou komunizmu a tradičná západná kresťanská kultúra.

Židia v maďarskej revolúcii

Prvou krajinou mimo Ruska, ktorá spadla komunistom do pazúrov, bolo Maďarsko. Vďaka výsledku Prvej svetovej vojny sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo na niekoľko častí, pričom mnoho z nich upadlo do totálneho zmätku. Židoboľševici financovaní a riadení Moskovskou Kominternou využili zmätok v Maďarsku. Vďaka spolupráci so židovským obyvateľstvom Maďarska, z ktorých boli takmer všetci komunisti alebo ich sympatizanti, v marci 1919 zvrhli vládu. Potom v Maďarsku zahájili teror pod vedením Žida Bélu Kuna (skutočným menom Moritz Cohen), maďarského rodáka a Leninovho agenta, ktorý trval až do 12. augusta 1919. Kun bol počas vojny maďarským vojakom a padol do ruského zajatia. Potom, ako boľševici prevzali moc v Rusku, bol Kun vďaka svojmu židovskému pôvodu prepustený z väzenia a stal sa príslušníkom Čeky. Bpl vyslaný na Ukrajinu, kde sa podieľal na vraždách desiatok tisícov kresťanských Ukrajincov. Kun potom absolvoval výcvik, a ako boľševický agent sa vrátil späť do Maďarska.

Nový boľševický režim, ktorý riadil Maďarsko pod vedením Kuna bol židovský; bol to ďalší židovský prevrat v suverénnom štáte. Medzi novými židovskými vládcami Maďarska boli Otto Korvín (Kline), Bela Szántó, Tibor Szamuely, Jeno Varga, Jozseph Pogany (Joseph Swartz), Jeno Landler, Georg Lukacs a Jeno Hamburger.

Maďarsko bolo rozdelené do okresov a za komisárov pre okresy boli menovaní Židia. Mnohí z týchto Židov boli suroví hrdlorezi najnižšieho typu. Z vrátnika v synagóge sa stal komisár okresu. (Niečo ako guvernér štátu v USA.) Boli zostavené teroristické oddiely a „červený teror“ mohol naplno začať – podobne ako v Rusku v tej istej dobe. Všetok súkromný majetok bol znárodnený, všetok priemysel bol znárodnený, obilie bolo násilím vyvlastnené a roľníci boli nahnaní do kolchozov. Armáda a polícia boli rozpustené a nahradené novými boľševickými teroristickými komandami. Títo židoboľševici ihneď zahájili teror proti kresťanskému kléru, vypaľovali kostoly, vraždili kňazov a pastorov po celom Maďarsku. Vlastníci pôdy, buržoázia a ich rodiny boli po tisícoch zvážaní a vraždení. Znásilňovanie bolo bežné. Vojaci Červenej armády obchádzali súkromné domy vyšších tried a násilím brali najkrajšie dievčatá a mladé ženy, jedno či vydaté alebo slobodné, odvliekli ich do kasární, kde ich držali niekoľko týždňov. V kasárňach sa na nich striedali všetci vojaci, až kým ich neprestali baviť. Vzápätí boli nahradené obeťami nových záťahov na sexuálne otrokyne. Každý odpor bol potrestaný smrťou. Mnoho žien radšej spáchalo samovraždu, ako by sa malo vrátiť späť k rodinám.

Plný rozsah boľševického teroru v Maďarsku dobre ilustruje nasledujúci rozkaz jedného z komisárov (všetci komisári boli Židia):

„Neprestávajte prelievať krv, pretože bez nej sa nedá získať nič cenného. Bez krvi nemôže existovať žiaden teror a bez teroru nemôže existovať žiadna diktatúra proletariátu.“

Citát pochádza z knihy bývalého maďarského premiéra grófa Paula Teleki „Vývoj v Maďarsku a jeho miesto v európskej histórii“. Boľševici zrušili právo na súd a právo na obhajobu. Obvinenie z „kontrarevolúcie“ malo za následok okamžitú popravu bez ohľadu na to, či bolo pravdivé. Židovská tyrania spustila strašnú pomstu proti kresťanskému Maďarsku. Kun sa uchýlil k zvyčajným boľševickým propagandistickým metódam, aby rozvrátil posvätnosť náboženstva, vlastenectvo a morálku a oslabil maďarskú kultúru. Konzervatívna, kresťanská morálka maďarského národa bola zosmiešňovaná, zatiaľ čo zhýralosť a pornografia mala voľné pole pôsobnosti.

Miklós Horthy zachraňuje Maďarsko

Maďarský kontraadmirál Miklós Horthy vytvoril národnú armádu pre boj proti boľševikom, ktorí sa roztiahli po celej krajine. Ako odpoveď na „červený teror“ Bélu Kuna spustil proti boľševikom „biely teror.“ Za pomoci rumunskej armády sa Horthymu podarilo 1. augusta 1919 zvrhnúť Kuna a boľševizmus, a vytvoriť novú vládu na čele so sociálno-demokratickou stranou a Horthym. Kunovi sa podarilo utiecť do Ruska. „Červený teror“ skončil a kresťania opäť prevzali moc nad svojou krajinou spod nadvlády židoboľševikov. Počas krátkej doby, čo boli Židia pri moci, však krajina musela zaplatiť hroznú daň.

Brutalita Židov voči maďarskému ľudu zdvihla po celej zemi zlostnú vlnu antisemitizmu. Po celom Maďarsku sa hneď potom, ako boli Židia odstavení od moci, spustili veľké masakre Židov. Židia tvorili 5 % obyvateľstva Maďarska, ale v obchodnom sektore a bankovníctve bolo ich zastúpenie okolo 50 %. Úplne dominovali divadelnej a filmovej produkcii a mali pod kontrolou väčšinu novín. V roku 1939 prijala maďarská vláda protižidovský zákon, ktorý obmedzoval židovské zastúpenie v obchode a priemysle na 12 % a iba na 6 % v profesijných zamestnaniach (právnici, lekári a pod. – pozn. prekl.). Židom bolo zakázané zastávať verejné funkcie a vedúce miesta v publicistike, divadle alebo vo filme.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti