Švédski daňoví poplatníci budú pravdepodobne svedkami prudkého rastu daňových odvodov, aby štát zvládol náklady na európsku migračnú krízu.

Pokiaľ by sa daňové reformy nepodarilo zaviesť, osoby, ktoré sú závislé na štátnej sociálnej podpore, sa zrejme dočkajú jej znižovania.

Politici zareagovali na správu, podľa ktorej až polovici migrantov trvá v priemere deväť rokov, kým si v krajine nájdu prácu. Teraz poslanci Riksdagu hovoria, že súčasný systém nefunguje a že zákonodarný zbor štátu musí zakročiť, aby zmenil status quo.

Politik umiernenej strany Niklas Wykman (35), ktorý zastupuje okres Štokholm a bol do parlamentu zvolený v roku 2014, hovorí, že migrantky sú nedostatkom pracovných miest zasiahnuté najhoršie.

V úvodníku zverejnenom spolu s kancelárom Alexandrom Abeniusom politici hovoria, že v ich krajine integrácia nefunguje. Požadujú ďalšie kroky proti narastajúcej zločinnosti, pretože Švédsko má vážne problémy.

Obaja politici dostali priestor na vyjadrenie svojho postoja v novinách Goteborgs-Posten. V rozhovore tvrdia, že musí dôjsť ku radikálnej zmene, a to čo najskôr.

Podľa ich názoru: „Pre zvládnutie a využitie imigrácie je kľúčové, aby fungovala integrácia. Vo Švédsku sa tak nedeje. Podľa posledných čísiel Švédskeho štatistického úradu trvá až deväť rokov, kým si polovica novoprichádzajúcich nájde prácu. Pokiaľ ide o ženy, výsledok je ešte horší. Ak dovolíme, aby to pokračovalo, Švédsko si bude musieť vybrať medzi vyššími daňami, škrtmi v sociálnej podpore, alebo vznikom paralelných spoločností.“

V roku 2013 dosiahla imigrácia svoju najvyššiu úroveň, odkedy sa začala zaznamenávať, pričom do krajiny prišlo 115 845 ľudí. V tom roku celková populácia vzrástla o 88 971 ľudí. Celkovo požiadalo v roku 2014 o azyl 81 300 ľudí, čo bol v porovnaní s rokom 2013 nárast o 50 percent a najviac od roku 1992.

Avšak na vrchole európskej migračnej krízy v roku 2015 ten počet vyskočil na 163 000 ľudí. Švédska agentúra pre migráciu taktiež uvádza, že v tom roku prišlo do krajiny 35 400 mladistvých bez sprievodu.

Politici tiež navrhujú, aby migranti absolvovali „povinné“ jazykové kurzy výmenou za „dennú finančnú dávku“. Nutnosť reformy zdôvodňujú aj potrebou „zvýšenej bezpečnosti pre boj so zločinom“.

Správy prichádzajú potom, ako podrobná správa think-tanku Demos zistila, že Švédsko sa premenilo z proutečeneckej krajiny na protimigračnú krajinu, ktorá sa obáva, že jej kultúra čelí hrozbe.

V septembri 2015 tisíce ľudí vyšli do ulíc s transparentmi s nápisom „Utečenci, vitajte“, kým premiér Stefan Lofven hovoril o tom, aby sa nebudovali múry a ponúkala pomoc všade „tam, kde je to veľmi potrebné“.

Vlani v októbri sa však jeho vláda rozhodla zaviesť hraničné kontroly.

Minulý týždeň 458-stranová štúdia o populizme v Európe zistila rastúce využívanie „vylučujúcej nacionalistickej rétoriky“ v roku 2015 a 2016 u švédskych politikov naprieč politickým spektrom.

Správa od Demos zdôraznila zmeny vo verejných postojoch.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: Express