Koncom septembra premiér Róbert Fico verejnosti predstavil novú skupinu policajtov z Národnej kriminálnej agentúry, ktorá bude pracovať na problematike extrémizmu. Údajne Slovensko podcenilo novú vlnu fašizmu a extrémizmu, a sociálne siete sú bez pravidiel a zodpovednosti.
Ficova jednotka prenasleduje extrémistov a potiera fašizmus. Tri dni od predstavenia jednotky policajti vyšetrovali uznávaného historika – profesora Ďuricu a hľadali kňaza Jána Košiara. Pred týždňom vypukla kauza banskobystričanky Sheily, ktorú zadržali a začali trestne stíhať. Jednotka teda má „rýchle výsledky“.
Ide o novodobú ideopolíciu, prenasledujúcu ľudí za politicky „nekorektné“ názory. Premiérovi Ficovi tečie do topánok a musel konať. Máme tu vyše dvestotisíc extrémistov, mainstreamové médiá sú ekonomicky ohrozené alternatívou, tridsať percent Slovákov uprednostňuje alternatívne média.
Pokúsim sa čitateľovi ponúknuť pohľad, s ktorým sa určite nestretol.
Zriadenie jednotky bude mať aj určitý pozitívny dopad na protisystémovú a národnú scénu:
Výhoda zriadenia jednotka NAKA je, že nacionalisti sa naučia vyjadrovať kultivovane. Tlak represií a hrozba uväznenia na niekoľko rokov prinúti národovcov nehovoriť o „citlivých témach“ a vzdať sa vulgárnej a primitívnej rétoriky.
Ako pri fyzických útokoch pravičiarov: Pred rokmi si médiá nenechali ujsť jedinú príležitosť o nich napísať. Pravičiari na to reagovali tak, že skončili s fyzickými útokmi. Dnes sú to iba ojedinelé prípady. Nikto nechce byť verejne lynčovaný.
Alebo Marián Mišún. Kedysi mestský policajt a protisystémový bojovník s obuškom. Pretože však nechcel, aby ho médiá zobrazovali takto, zmenil svoj image. Respektíve bol k tomu mediálnym tlakom prinútený.
Akurát že hrozba uväznenia je neporovnateľne väčší tlak, než verejné lynčovanie. Tomu bude zodpovedať reakcia – bude rýchlejšia a dôslednejšia.
Citlivé témy sú Slovenské národné povstanie, prvý slovenský prezident Jozef Tiso, prvá Slovenská republika, židovská otázka, druhá svetová vojna, velebenie bielej rasy, deportácie, židovská svetovláda, atď.
Sú to témy, ktoré by nemali byť verejne otvárané. Verejnosť na ne reaguje negatívne alebo prinajlepšom rozporuplne, čím národovci strácajú politické body. Pod tlakom represií si národovci konečne budú musieť nájsť iné témy – šialene nízke platy, sociálna genocída, masové vysťahovalectvo, analýza histórie, atď. (Osobne si myslím, že to mali spraviť už pred desiatimi rokmi.)
Takže aký bude výsledok zriadenia protiextrémistickej jednotky NAKA?
Koniec slobody slova a niekoľko desiatok politických väzňov. Lenže každá akcia vyvolá protireakciu. Po každom zatknutí dôjde k zvýšeniu preferencií protisystémových hnutí a zároveň nacionalisti prispôsobia novú rétoriku okolnostiam, začnú sa vyjadrovať ako Marine le Penová alebo Geert Wilders a stanú sa prijateľnejšími (prijateľnými) pre verejnosť.
Otázka znie: Je niekoľko politických väzňov príliš vysoká cena za obrovský posun národnej scény k lepšiemu alebo je to primeraná cena, ktorú by sme mali zaplatiť?
Svet nie je čierno-biely.
Autor: Michal, www.protiprudu.org