V roku 1848 sa Európou prehnala revolučná vlna. Po jej skončení bolo zrušených mnoho tradičných obmedzení na Židov. Nemecko bolo k Židom obzvlášť štedré a dalo im rovnaké práva, ako iným občanom. So zrušením všetkých obmedzení začali Židia v Nemecku rýchlo prosperovať. Pri rastúcom blahobyte, ktorý nasledoval po zjednotení Nemecka do jediného štátu v roku 1871, Židia prosperovali v ďaleko väčšej miere než ostatní Nemci. Ich pozoruhodná schopnosť spolupracovať, pokiaľ išlo o prospech Židov na úkor hostiteľského nežidovského obyvateľstva, im poskytol silnú konkurenčnú výhodu. Cisár Wilhelm ich z veľkej časti držal mimo vlády, takže pod vládou Kaisera nezískali žiadnu významnú politickú moc. To sa zmenilo s príchodom Výmarskej republiky, ktorá vznikla po Prvej svetovej vojne a cisárovej abdikácii, keď bolo zrušené obmedzenie brániace zastávať Židom miesta v štátnej správe.

V tej dobe začali prúdiť do Nemecka Židia z východnej Európy. Bol to následok nepokojov v tomto regióne – vojnou, ruskou revolúciou a ruskou občianskou vojnou. Veľký počet ľudí sa chcel odsťahovať z nebezpečných oblastí a prejsť do Nemecka cez Východné Prusko, ktoré hraničilo s Ruskom.

Na čele nemeckej imigrácie a naturalizácie v ranom období Výmarskej republiky stál Žid (Herr Badt), ktorý pri prisťahovaní dával prednosť Židom. V tej istej dobe sa v ďalších európskych krajinách stále udržiavali prísne limity na židovskú imigráciu. Títo imigranti, valiaci sa cez hranice Východného Pruska, sa rozšírili po celom Nemecku a pripájali sa k ďalším židovským komunitám, ktoré vznikali vo väčších nemeckých mestách. Cisár bol preč, všetky mreže sa zdvihli, a tak Židia zaplavili všetky štátne úrady Výmarskej republiky. Systematicky prenikali do profesijných stavov a nemeckých inštitúcií. Židia držali pospolu ako rasa a vždy ťahali za nitky, aby sa navzájom dosadzovali do úradov a organizácií a tak zabezpečili, že členovia ich rasy majú najvyššiu prioritu napríklad pri prijímaní študentov na najlepšie univerzity, atď. Zatiaľ čo západní kresťania vo všeobecnosti používajú kritérium „schopnosti“ pri prijímaní a postupe, a úvahy o etnickom pôvode alebo náboženskom vyznaní sú až na druhom mieste (pokiaľ vôbec sú brané do úvahy), Židia vyberajú svojich spolupracovníkov a podriadených predovšetkým na základe ich „židovstva“, a ak sú zároveň „schopní“, tak ešte lepšie. V Židmi riadených organizáciách vo Výmarskej republike nežidia nemali šancu pri prijímaní alebo povyšovaní. Židia si vždy vyberali iných Židov.

Intenzívna skupinová spolupráca a vzájomná pomoc uľahčila Židom rýchle preniknutie do každej inštitúcie v Nemecku. Vzor bol vždy rovnaký; ak Žid raz získal pozíciu, priviedol ďalších Židov, a v tomto procese postupne vytláčal nežidov. Netrvalo dlho, a Židia dominovali vo Výmarskom Nemecku. (Rovnaký postup sa dnes deje v Spojených štátoch.)

Uznávaný britský historik sir Arthur Bryant vysetlil vo svojej knihe „Nedokončené víťazstvo“ z roku 1940, že aj keď Židia tvorili menej ako 1 % obyvateľstva Nemecka, mali pod kontrolou 57 % obchodu s kovmi, 22 % obchodu s obilím a 39 % obchodu s textilom. Viac ako 50 % berlínskej obchodnej komory tvorili Židia, a neuveriteľných 1 200 z celkového počtu 1 474 členov nemeckej burzy bolo Židov. Nemecké bankovníctvo a financie boli úplne v moci Židov. Odhaduje sa, že počas Výmarskej republiky bol priemerný príjem Židov trikrát väčší ako nežidov. V roku 1928 vyšlo najavo, že iba 15 Židov obsadilo 718 pozícií v rôznych výboroch a radách. Vo vedúcich pozíciách v priemysle prevažovali Židia ku nežidom v pomere 2:1.

Nasleduje porovnanie pracovných pozícií Židov v nemeckých mestách Výmarskej republiky na vrcholných pozíciách v obchode s robotníckymi pozíciami:

Percentuálny podiel Židov na najvyšších pozíciách:

Politický vplyv Židov vo Výmarskej republike bol obrovský v pomere k ich počtu v populácii. Sociálno demokratická strana mala 39 zástupcov, z ktorých bolo 38 Židov. Robotnícke vzdelávacie inštitúty boli z 81 % židovské.

Z celkového počtu 29 oficiálnych divadiel v Berlíne malo 23 židovského riaditeľa. V roku 1931 bolo z počtu 144 filmových scenárov až 119 napísaných Židmi a 77 bolo produkovaných Židmi. Najmenej 75 % všetkých hier napísali Židia.

Josef Eberle napísal v časopise „Schonere Zukunft“ 3. februára 1929:

„Židovské vlastníctvo filmového priemyslu je tak rozsiahle, že iba malé percento zostalo na nežidovské podniky.“

A bolo horšie! Univerzitní učitelia:

Berlín

medicína: 45 % Židov

Gottingen

profesori matematiky: 34 %

profesori medicíny: 34 %

umenie: 40 %

právo: 47 %

Breslau

medicína: 45 %

právo: 48 %

umenie: 25 %

Konigsberg

umenie: 7 %

právo: 14 %

medicína: 25 %

Percento židovských právnikov v roku 1928:

Dortmouth 29%

Hamburg 26%

Stuttgart 26%

Dusseldorf 33%,

Karlsruhe 36%

Beuthen 60%

Frankfurt 64%

Štetín 36%

Berlín 66%.

Percento židovských lekárov v súkromnom sektore (1928):

Wiesbaden 20%

Karlsruhe 26%

Cologne 27%

Mainz 30%

Gotha 31%

Beuthen 36%

Berlín 52%.

Percento židovských lekárov v berlínskych nemocniciach:

Moabit 56%

Friedrichshain 63%

Neukolln 52%.

V knihe „Mein Leben als deutscher Jude“ (Môj život nemeckého Žida, 1980) opisuje Dr. Nahum Goldmann „fenomenálny vzostup nemeckého židovstva“ takto:

„Nemecké židovstvo, ktoré prekonalo počas obdobia nacizmu dočasný koniec, bolo jedným z najzaujímavejších, a pre modernú židovskú históriu najvplyvnejších centier európskeho židovstva. Počas doby emancipácie, teda v druhej polovici devätnásteho a na začiatku dvadsiateho storočia zažilo raketový vzostup… Plne sa podieľalo na rýchlom priemyslovom vzostupe cisárskeho Nemecka, prispelo k nemu podstatnou mierou a získalo renomovanú pozíciu v ekonomickom živote Nemecka. Z ekonomického hľadiska nemohla žiadna židovská menšina v akejkoľvek inej krajine – a to ani v Amerike – súperiť s nemeckými Židmi. Vo veľkej miere boli zapojení v bankovníctve, čo bola situácia, ktorá nemala inde obdoby, a prostredníctvom vysokých financií prenikli aj do nemeckého priemyslu. Značná časť veľkoobchodu bola v židovských rukách.

Riadili aj také odvetvia priemyslu, ktoré neboli v židovských rukách. Príkladom môže byť pošta, alebo elektrotechnický priemysel. Mená ako Ballin a Rathenau to potvrdzujú. Nebola žiadna iná skupina emancipovaných Židov v Európe ani v Amerike, ktorá by mala také hlboké korene v ekonomike, ako mali nemeckí Židia. Americkí Židia sú dnes rovnako bohatí alebo aj bohatší, ako boli nemeckí Židia v tej dobe, to je pravda. Ale ani v Amerike s neobmedzenými možnosťami sa Židom nepodarilo preniknúť do ústredných priemyselných odvetví (oceľ, železo, ťažký priemysel, vysoké financie, doprava), ako tomu bolo v Nemecku.

Aj postavenie Židov v intelektuálnom živote krajiny bolo rovnako jedinečné. V literatúre ich reprezentovali zvučné mená. Divadlo mali do značnej miery vo svojich rukách. Denná tlač, predovšetkým tá s medzinárodným vplyvom, bola v podstate vlastnená alebo ovládaná Židmi. Ako paradoxne to môže dnes znieť – po Hitlerovej ére – neváham tvrdiť, že žiadna iná skupina židovského národa tak široko nevyužila rovnoprávnosť, ktorá im bola poskytnutá, ako nemeckí Židia! V krátkosti, história Židov v Nemecku medzi rokmi 1870 až 1933 je pravdepodobne najslávnejším vzostupom, aký bol kedy dosiahnutý v židovskom národe.“ Dr. Nahum Goldmann.

Ďalej podľa Goldmanna:

„Väčšina nemeckých Židov nebola nikdy plne asimilovaná a boli oveľa židovskejší, než Židia v iných krajinách západnej Európy.“

Čo možno nechtiac Goldmann odhalil, bolo to, že presne tak, ako hovorili nacisti, Židia mali pod kontrolou väčšinu inštitúcií v Nemecku. A to aj napriek tomu, že ich bolo menej ako 1 % z obyvateľstva Nemecka. Goldmann tiež poukazuje na to, že sa nikdy plne neasimilovali. Nemci na túto elitnú skupinu nazerali ako na cudzincov a nie ako na Nemcov napriek tomu, že doslova riadili krajinu. Z tohto pohľadu je vzostup Hitlera a nacistického hnutia so silným protižidovským aspektom oveľa zrozumiteľnejší. Židovskí propagandisti však dnes popierajú príliš veľkú moc Židov v Nemecku tej doby.

Dr Nahum Goldmann bol zapálený sionista, ktorý bol nacistami označený ako komunistický agent krátko po pivnom puči. V roku 1935 bol zbavený nemeckého občianstva a zakrátko emigroval do Spojených štátov. Pomohol rabínovi Stephenovi Wisemu založiť Svetový židovský kongres (WJC) a stal sa jedným z najaktívnejších dodávateľov senzačných, ale falošných, príbehov o nacistických zverstvách voči Židom.

Židia podkopávajú nemeckú kultúru

Židia vo Výmarskom Nemecku využívali svoj vplyv v kultúre na zosmiešňovanie tradičnej nemeckej kultúry a nemeckých ideálov. Terčom posmechu bolo aj kresťanstvo. (Tento proces teraz prebieha v Spojených štátoch.) Bolo to obdobie, keď Berlín získal medzinárodnú reputáciu ako centrum dekadencie, hýrenia a pornografie. Nemecko prešlo počas Výmarskej republiky prakticky bezkonkurenčným obdobím spoločenského a kultúrneho rozvratu. Do značnej miery to bol výsledok rozčarovania nad prehrou vo vojne a nespravodlivou mierovou zmluvou. Nemci začali pochybovať o zmysle života. V prvých rokoch Výmarskej republiky bola nemecká spoločnosť odtrhnutá od tradičných kultúrnych koreňov a zmietala sa v prúde udalostí. Zdalo sa, že staré spoločenské normy a správanie už nikdy nebudú uplatňované. Vojna viedla k podobným následkom aj v Anglicku a Amerike, aj keď v oveľa menšej miere. Príčinou bol istý sociálny nepokoj, ktorý sa objavuje v tzv. „stratenej generácii.“ Túto atmosféru kultúrnej neistoty a straty sebadôvery medzi obyvateľstvom využili Židia na to, aby narušili a zničili všetko, čo zostalo z tradičnej nemeckej kultúry.

Aby toho nebolo málo, Nemecko zažilo v roku 1923 obrovskú infláciu, ktorá takmer zničila nemeckú ekonomiku. Počas inflácie stál bochník chleba štyri miliardy (pozn. prekl. – zrejme preklep v origináli, malo by byť milióny) mariek. Stredná trieda bola zničená, ich životné úspory boli preč. Ľudia hladovali. Vraždy a násilie boli na dennom poriadku, vrátane sexuálne motivovaných vrážd, takzvaných „lustmord“, ktoré sa stávali senzáciami v bulvári Výmarskej republiky. Ženy zo sporiadaných rodín boli nútené živiť sa prostitúciou. Rovnako aj ich dcéry a dokonca aj synovia sa predávali na uliciach Berlína – len aby prežili. V očiach sveta sa Výmarský Berlín stal stelesnením dekadencie. Ženy sa obliekali ako muži a predvádzali svoje lesbické milenky. Nahota bola všade.

Samotné slovo „Výmar“ vykúzli obraz kabaretov, vulgárneho obliekania, otvorenej homosexuality a prostitúcie. Berlín sa stal Mekkou škandálov, morálneho úpadku a nahoty. Ďalšie mestá za ním príliš nezaostávali.

Židovská moc nad správami, informáciami a zábavným priemyslom bol vnímaný ako príčina zrútenia verejnej morálky. Židia mali počas Výmarskej republiky pod palcom aj prostitúciu a pornografiu, ako aj obchod s bielym mäsom. Ak by sme chceli použiť súčasný jazyk, nacisti boli „spoločensky konzervatívni“, až puritánski, a videli sa ako obrancovia tradičných konzervatívnych, kresťanských a národných hodnôt. Odsudzovali nemorálnosť, ktorá zapustila korene v krajine a pripisovali to židovskému vplyvu. Výmarská zhýralosť bola príčinou nacistických krokov, ktoré nasledovali.

Adolf Hitler o tom napísal v „Mein Kampf“:

„Stačilo preštudovať plagáty, na ktorých boli mená duševných tvorcov týchto hrozných filmových a divadelných zlátanín, ktoré tu boli vychvaľované, aby sa človek na dlhú dobu zatvrdil. To bol mor, duchovný mor, horší než čierna smrť kedysi, ktorou bol národ infikovaný. A aké množstvo tohto jedu sa vyrábalo a šírilo! Prirodzene, čím je duševná a kultúrna úroveň takého výrobcu umenia nižšia, tým neobmedzenejšia je jeho plodnosť, keď takýto chlapík začne vrhať svoju špinu ako katapult iným ľuďom do tváre.

Bolo to hrozné, ale nedalo sa prehliadnuť, že práve Žid bol vybratý prírodou k tejto úlohe v prehojnom množstve. Musí sa hľadať jeho vyvolenosť práve v tom? Nemôže sa poprieť fakt, že deväť desatín všetkej literárnej špiny, umeleckého gýča a divadelných hlúpostí šlo na vrub národa, ktorý tvorí sotva stotinu všetkých obyvateľov v zemi. Je to proste tak.“

Židovský vplyv na tento občiansky marazmus v Nemecku bol jasný každému. Veľká väčšina Židov boli komunisti, ktorí pre priemerného Nemca predstavovali smrteľnú hrozbu. Nemci si boli vedomí toho, čo sa deje v židoboľševickom Rusku. Navyše, vzhľadom k raketovej inflácii, pri ktorej si bolo treba doslova zobrať vozík s peniazmi, aby sa dal kúpiť bochník chleba, boli vo väčšine prípadov Židia jediné osoby, ktoré si boli schopné kúpiť nehnuteľnosti alebo tovar vďaka prístupu k peniazom zo zahraničia.

V roku 1914 mala nemecká marka hodnotu približne 25 centov. V roku 1923 mali hodnotu 25 centov štyri milióny mariek. Počas tohto obdobia bolo mnoho nemeckých rodín nútených predať všetko čo mali, len aby prežili. Horná trieda Židov napojená na zahraničné financie bola schopná skúpiť mnoho nemeckého materiálneho bohatstva za neuveriteľne nízke ceny. Takzvaní židovskí „carpetbaggers“ (V histórii Spojených štátov sa ako „carpetbaggers“ nazývali Severania, ktorí sa po občianskej vojne v období 1863-1877 sťahovali na Juh. „Carpetbagger“ bol pejoratívny výraz odkazujúci na tašku z koberca – lacnú príručnú batožinu vyrábanú z kobercovej tkaniny, ktorú títo novoprišelci používali. Cudzinec, ktorý predstiera, že je domáci, je „carpetbagger“; je to človek, ktorý sa snaží využiť skupinu, do ktorej sa začlenil iba kvôli vlastnému prospechu. Mnoho z týchto „carpetbaggers“ v USA boli mimochodom taktiež Židia – pozn. prekl.) boli všade, požierali národ tak, ako mrchožrúti požierajú mŕtvolu. Všetky triedy Židov boli počas Výmarskej republiky na vzostupe, zatiaľčo ekonomická situácia bežných Nemcov sa prudko zhoršovala.

Nemecko sa iba tesne vyhlo boľševickej revolúcii podobnej tej, aká prebehla v Rusku. Od tohto osudu zachránili Nemecko oddiely Freikorps, alebo súkromné milície zložené z vojakov a dôstojníkov, ktorí sa nedávno vrátili z frontovej línie. Avšak od počiatku Výmarskej republiky panovalo napätie medzi dvoma krajnými politickými ideológiami – komunistami na jednej strane, a pravicovými politickými stranami – vrátane národných socialistov – na druhej. Ako sa Nemecko potácalo pod ťarchou ekonomického chaosu, inflácie a depresie, židovskí komunisti sa vytrvalo a koordinovane snažili o prevzatie politickej kontroly. Pod zástavou komunizmu a pomocou kontroly nad financiami (dve hlavy tej istej hydry) hrozili Židia prevzatím všetkej moci nad celou krajinou.

V úvodníku „The Daily Mail of London“ z 10. júla 1933 sa píše:

„Nemecký národ … rýchlo upadol do rúk cudzích elementov. V režime pred Hitlerom bolo dvadsaťkrát viac židovských vládnych činiteľov, ako pred Prvou svetovou vojnou. Izraeliti s medzinárodnými konexiami sa navzájom dosadzovali do kľúčových pozícií v nemeckej administratíve.“

Adolf Hitler povedal:

„Stále vyskakuje otázka, prečo národný socializmus tak fanaticky bojuje proti židovskému elementu v Nemecku. Jedinou odpoveďou je, že národný socializmus chce vytvoriť skutočnú komunitu ľudí. Keďže sme národní socialisti, nemôžeme dovoliť cudzej rase, aby stála na čele našich pracujúcich.“

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti