Po Prvej svetovej vojne Adolf Hitler, stále desiatnik nemeckej armády, vstúpil do Nemeckej robotníckej strany (DAP) v Mníchove. Hoci bol mladý a neskúsený, ukázalo sa, že je fascinujúci rečník, ktorý dobre chápe aktuálne problémy a zanedlho sa stal predsedom strany. Hitler horel rozhorčením a hnevom nad vojenskou prehrou Nemecka a ponižujúcou a nemilosrdnou Versailleskou mierovou zmluvou, ktorá mu bola vnútená. Svoj život zasvätil vzkrieseniu postavenia Nemecka vo svete. Hitler usilovne budoval stranu, ktorá mala byť prostriedkom ku získaniu politickej moci. Od tejto chvíle bol presvedčený, že Židia sú primárnou príčinou väčšiny nemeckých problémov. Opozícia voči komunizmu a židovskej kontrole Nemecka sa stala súčasťou politickej platformy Nemeckej robotníckej strany.

V prejave na verejnom vystúpení 24. februára 1919 Hitler predstavil 25 bodov na obnovu Nemecka. Týchto 25 bodov sa stalo platformou, alebo cieľom Národnosocialistickej strany. Ako môžeme vidieť, platforma mala nacionalistický aj socialistický charakter, preto mala v názve národný socializmus. Jej cieľom bolo posilniť Nemecko a znova oživiť nemecký národ. Hitler zdôrazňoval zásadu „spoločný prospech má prednosť pred osobnými záujmami.“

25 bodov Národnosocialistickej strany

1. Zjednotenie všetkých nemecky hovoriacich ľudí do jednej krajiny.

2. Zrušenie Versailleskej zmluvy.

3. Zem a kolónie pre nakŕmenie nemeckej populácie (Lebensraum).

4. Iba Nemci môžu byť občania. Žiaden Žid nemôže byť nemeckým občanom.

5. Ľudia v Nemecku, ktorí nie sú občanmi, to jest Židia, musia dodržiavať špeciálne zákony pre cudzincov.

6. Iba nemeckí občania môžu voliť a byť zamestnaní alebo zastávať verejné funkcie.

7. Občania, to jest etnickí Nemci, majú právo na prácu a slušnú životnú úroveň. Ak toto nie je možné dosiahnuť, cudzinci (bez občianskych práv) musia byť vyhostení.

8. Žiadna ďalšia nie nemecká imigrácia nesmie byť povolená. Všetci nie nemeckí cudzinci (čo zahŕňa Židov), ktorí prišli do Nemecka od roku 1914, musia byť vyhostení.

9. Všetci občania majú rovnaké práva a povinnosti.

10. Prvou povinnosťou občana je pracovať.

11. Všetky dávky nezamestnaným by mali skončiť.

12. Všetky zisky vojnových špekulantov musia byť zabavené (výpad proti Židom).

13. Znárodnenie trustov (v zmysle veľkých korporácií).

14. Veľké spoločnosti musia zaviesť deľbu o zisk so svojimi zamestnancami.

15. Starobné dôchodky sa musia zvýšiť.

16. Verejná pomoc pre malé a stredné podniky; veľké obchodné domy musia byť zatvorené (ďalší výpad proti Židom).

17. Pozemková reforma zaistí pôdu pre malých farmárov.

18. Totálna vojna proti kriminálnikom, zbohatlíkom, atď., ktorí musia byť potrestaní smrťou.

19. Reforma zákonov tak, aby boli viac nemecké.

20. Zlepšenie vzdelávania, aby všetci Nemci mohli získať prácu.

21. Zlepšenie zdravotného stavu národa vedením k športu.

22. Zrušenie profesionálnej armády a jej nahradenie ľudovou armádou.

23. Nemecké noviny musia byť bez cudzieho (židovského) vplyvu.

24. Sloboda vierovyznania.

25. Silná centrálna vláda s neobmedzenými právomocami.

Medzi bodmi programu bola aj požiadavka na „roztrhanie“ Versailleskej zmluvy a prinavrátenie území, ktoré boli od Nemecka zmluvou odtrhnuté. Nemecko nemalo morálnu povinnosť riadiť sa zmluvou, pretože bola Nemecku vnútená nátlakom; silou. Panuje všeobecná zhoda, že ak jeden človek núti iného do otroctva pod hrozbou násilia alebo smrti, zotročená osoba nemá žiadnu povinnosť ostať otrokom. Akonáhle má zotročená osoba silu alebo prostriedky k úteku z otroctva, má morálne právo tak urobiť. To isté morálne právo platí aj pre národy. Nemecko nemalo žiadnu morálnu alebo právnu povinnosť zostať otrokom Versailleskej zmluvy.

Hitler požadoval právo na sebaurčenie pre všetkých Nemcov (podľa štrnástich bodov prezidenta Wilsona), čo znamenalo právo pre Nemcov mimo územia Nemecka, aby boli začlenení do nemeckej Ríše.

To sa týkalo sudetských Nemcov, taktiež návrat mesta Danzig a anexiu Rakúska – pričom všetci si priali pripojenie k Nemecku. Volal po rovnakých právach Nemcov, ako mali aj iné európske národy. Hitler tiež presadzoval právo Nemecka na získanie území pre prebytočné nemecké obyvateľstvo, uvádzané v prejavoch a spisoch ako Lebensraum. Británia riešila svoj problém s prebytočnou populáciou emigráciou do kolónií, t.j. Severnej Ameriky, Austrálie a Južnej Afriky. Nemecko čelilo rovnakému problému a zúfalo potrebovalo viac územia pre rastúcu populáciu.

Jedným z bodov bolo aj opätovné získanie kontroly nad nemeckými inštitúciami od Židov a ich odstavenie od moci v Nemecku. Aby mohol Hitler vytvoriť nemecký štát pre nemecký národ, volal po zrušení občianstva všetkým, ktorí nemali nemeckú krv, čo v prvom rade znamenalo Židov. Obzvlášť požadoval vyhostiť východoeurópskych Židov, ktorí vstúpili do krajiny počas vojny. Zrušenie občianstva Židov by malo efekt náhleho obmedzenia ich práv a následne aj ich moci. Východoeurópski Židia, ktorí vstupovali do Nemecka od novembra 1914, boli očividní cudzinci, a takmer všetci boli komunisti a problémové osoby. Napriek tomu za pomoci nemeckých Židov rýchlo prenikli do vplyvných pozícií po celom Nemecku.

Hitler tiež volal po zničení „úrokového otroctva“, čo bol ďalší výpad proti Židom. Chcel vytvoriť nový finančný systém pre Nemecko, čo aj skutočne urobil potom, ako sa stal kancelárom.

Hitler v prejave oznámil premenovanie Národnej robotníckej strany (DAP) na „Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu“ (NSDAP, alebo ako skratka „NAZI“ v nemčine). Potom sa stala kritika Židov pravidelným rysom Hitlerových prejavov. Obvinil ich z inflácie, nezamestnanosti, politickej nestability a prehre vo vojne. Ale čo je ešte dôležitejšie, spojil ich s „internacionalizmom“, obvinil ich z lojality len ku medzinárodnému židovstvu.

Najväčšia komunistická strana Európy bola v Nemecku. Židia tvorili 78 % členov. Nemecko bolo najviac ohrozené zo všetkých európskych krajín, že podľahne židovskej, boľševickej nadvláde. V skutočnosti sa Nemecko zameriavala aj Kominterna ako na ďalšiu kocku domina, ktorá má padnúť. Pokiaľ by k tomu došlo, nasledoval by krvavý „červený teror“, podobný tomu ruskému. Toto bolo pozadie, kvôli ktorému zahájil Hitler a národní socialisti program na zosadenie Židov z vedúcich pozícií v Nemecku.

Židia neovládali úplne iba Rusko. Veľmi silní boli aj vo Veľkej Británii, Francúzsku a Spojených štátoch. Podobne aj v Nemecku. Riadili nadnárodné bankovníctvo a financie, ovládali tlač a informačné médiá, v ich moci bola kinematografia po celej Európe, najmä v Nemecku, Británii a Spojených štátoch. Židia hľadeli na prichádzajúceho Hitlera a rodiacu sa národnosocialistickú stranu ako na rastúce ohrozenie svojej moci a vlády v Nemecku. Po Hitlerovom prejave, v ktorom predložil 25 bodov programu, Židia proti nemu a nacistickej strane zahájili virulentnú, medzinárodnú propagandistickú vojnu. Táto propagandistická kampaň neúnavne pokračovala po celú dobu nacistickej vlády a bola čím ďalej tým jedovatejšia. A pokračuje až do dnešnej doby, keď nacisti sú už dávno minulosťou.

Nacistická strana naďalej rástla a priťahovala nových členov. Na verejnom zhromaždení v Mníchove 30. októbra 1923 volal Hitler po konci ľavicovej Výmarskej republiky, ktorá bola podľa neho pod kontrolou Židov. Počas zhromaždenia vyzval k pochodu na Berlín, aby odstránil vládu komunizmu a Židov. O niekoľko dní neskôr 8. novembra 1923 sa Hitler zúčastnil zhromaždenia mníchovskej pivárni a vyhlásil revolúciu. Nasledujúci deň stál na čele dvoch tisícok „hnedých košieľ“ pri pokuse o prevzatie bavorskej vlády v Mníchove. Spojil sa s hrdinom Prvej svetovej vojny Erichom Ludendorffom a jeho konzervatívnymi nacionalistami. Po získaní Mníchova ho Hitler s Ludendorffom plánovali použiť ako operačnú základňu proti vláde v Berlíne. Ukázalo sa, že ich ambície boli väčšie ako ich sila, a pokus o „puč“ bol ľahko zlikvidovaný políciou.

Hitler a Ludendorff boli zatknutí za vlastizradu, hoci Ludendorff bol obvinenia okamžite zbavený vďaka svojej reputácii vojnového hrdinu. Hitler bol postavený pred súd. Ako sa neskôr ukázalo, sudca sympatizoval s Hitlerovými názormi a dovolil Hitlerovi využiť proces ako propagandistické fórum, čo aj Hitler plne využil. Hoci bol Hitler odsúdený, dostal mierny trest vo výške päť rokov, ktoré si mal odkrútiť v pohodlnom väzení v Landsbergu. Vo väzení strávil iba osem mesiacov, ktoré naplno využil, ako sa neskôr ukázalo. Počas pobytu v Landsbergu s pomocou Rudolfa Hessa napísal Hitler knihu Mein Kampf (Môj boj). Knihy sa nakoniec predalo 10 miliónov kópií a z Hitlera urobila bohatého muža.

V Mein Kampf vyložil Hitler svoje názory na budúcnosť nemeckého národa. Židov vinil z ťažkostí Nemecka, ale aj z väčšiny problémov vo svete, ako napríklad zo zavedenia vražedného režimu v Rusku, vodcovstva v neúspešnej nemeckej komunistickej revolúcii v rokoch 1918-19 a tiež z vlády židovských komunistov v Maďarsku 1919. Hitler dal jasne najavo, že Židov považuje za skutočných nepriateľov nemeckého národa. Podľa Hitlera nemali Židia žiadnu vlastnú kultúru, ale rozvracali existujúce kultúry svojím parazitovaním. Podľa neho Židia nie sú rasou, ale antirasou.

Ďalšia hlavná myšlienka v Mein Kampf bola predstavená už v „25-ich bodoch“. Ak chce Nemecko prežiť ako štát, musí získať „Lebensraum“, alebo životný priestor pre tiesniacu sa populáciu. Tento priestor sa podľa neho nachádza na východe, to znamená v Rusku a na Ukrajine, ktoré boli pod vládou židovských komunistov.

„Bez ohľadu na tradície a predsudky musí [Nemecko] nájsť odvahu zhromaždiť ľudí a ich silu na pochod cestou, ktorá povedie náš národ zo súčasného obmedzeného životného priestoru do novej krajiny a na nové územia, čím ho tiež ochráni pred nebezpečenstvom vyhladenia zo zemského povrchu, alebo zotročením.“

Geopolitický koncept Lebensraum („životného priestoru“) nepochádzal od Hitlera. V Nemecku ho podporovali dávno predtým, než sa Adolf Hitler dostal k moci. Medzi obhajcov Lebensraum patrili aj Karl Haushofer, sir Halford Mackinder z Británie a Friedrich Ratzel. Bol to práve Ratzel, ktorý razil termín „Lebensraum“. V roku 1871 bol „Lebensraum“ populárny politický slogan počas zjednocovania Nemecka do jediného národného štátu. V tej dobe Lebensraum zvyčajne znamenalo nájsť ďalší „životný priestor“ získaním kolónie, ako to bolo v prípade britského a francúzskeho impéria. Ale Versailleská zmluva Nemecku kolónie odobrala. Bez kolónií, do ktorých mohli prúdiť prebytky populácie, muselo Nemecko zvažovať aj iné možnosti. Nemecko bolo jednou z najhustejšie obývaných krajín v Európe a populácia sa rýchlo zvyšovala. Získanie „Lebensraum“ sa javilo ako nutnosť.

Pre Nemecko bolo očividné územie pre expanziu vždy na východe, ako Hitler vysvetlil v Mein Kampf:

„V dobe, keď sa zem postupne delí medzi štáty, z ktorých niektoré pohlcujú skoro celé kontinenty, nemôžeme hovoriť o svetovej mocnosti v spojení s útvarom, ktorého materská krajina je obmedzená na absurdnú oblasť pol milióna štvorcových kilometrov.“

V porovnaní so zvyškom Európy bol „Východ“ riedko osídlený. Nemci, rovnako ako aj zvyšok Európy naň hľadeli podobne, ako Američania na „divoký západ.“ V roku 1926 Hans Grimm publikoval knihu Volk ohne Raum („Národ bez Priestoru“). Táto kniha sa stala klasikou pre potrebu nových priestorov Nemecka a názov knihy sa čoskoro stal populárnym národnosocialistickým sloganom. Hitler ani nikto iný v Nemecku stále neuvažoval o expanzii do západnej Európy.

Hitler vysvetľuje, prečo hľadá Lebensraum pre Nemecko na východe miesto toho, aby hľadal kolónie inde:

„Riešenie tejto otázky nevidíme v získaní kolónií, ale výhradne v získaní osídľovacieho priestoru, ktorý by rozšíril základnú plochu našej domoviny. Tým by osídľovatelia získali nielen vrelý vzťah ku kmeňovej zemi, ale celková plocha by zaisťovala tie výhody, ktoré spočívajú v jej zjednotenej veľkosti.“ – Adolf Hitler, Mein Kampf

Hitler odôvodňoval nemeckú expanziu na územie Ruska poukazovaním na to, že Sovietsky zväz je pod vedením Židov, ktorí povraždili najlepších Rusov, z ktorých bolo mnoho nemeckej krvi. V žilách ruských cárov prúdila nemecká krv, rovnako ako aj u väčšiny aristokracie.

„Po celé stáročia žilo Rusko z germánskeho jadra horných vládnucich vrstiev. Toto jadro dnes môže byť považované za úplne vyhubené a vymazané. Na jeho miesto teraz nastúpil Žid. Rovnako, ako je pre Rusov nemožné zbaviť sa vlastnou silou tohto židovského útlaku, tak je pre Žida nemožné natrvalo udržať túto ohromnú ríšu. On sám nie je žiadnym organizačným prvkom, ale iba rozkladným fermentom. … A koniec židovského panstva v Rusku bude tiež znamenať koniec ruského štátu ako takého.“ – Adolf Hitler, Mein Kampf

„Lebensraum“ v nacistickej ideológii znamenal osídľovanie na východ od Nemecka nemeckými farmármi. Slovanské obyvateľstvo malo byť vytláčané, ako by prichádzali nemeckí farmári. Mala to byť repríza americkej expanzie na západ, počas ktorej boli vytláčaní Indiáni. Dá sa to aj prirovnať k súčasnému židovskému osídľovaniu Palestíny, keď sú pôvodní palestínski vlastníci pôdy vytláčaní židovskými osadníkmi. Nacistická teória „Lebensraum“ sa stala oficiálnou zahraničnou politikou Nemecka v období Tretej Ríše.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti