Najvplyvnejšou nacistickou príručkou po knihe Adolfa Hitlera „Mein Kampf“ bola kniha Alfreda Rosenberga „Mýtus 20. storočia“ (1930). Rosenberg mal doktorát z architektúry a bol jedným z hlavných ideológov nacistickej strany a editor nacistických novín „Völkischer Beobachter“. Rosenberg veril, že každý národ a kultúra majú vlastnú sadu povestí, v ktoré veria, alebo „národných mýtov“. Keď tieto mýty všetky zaniknú, zanikne aj národ. (Našlo by sa mnoho podobností medzi obdobím z konca Výmarskej republiky a súčasnej Ameriky. Americký mýtus založený na kresťanskej viere a ideáloch otcov zakladateľov je dnes pod neustálymi útokmi a je denne poškodzovaný.) Nemecké národné „mýty“ boli podľa Rosenberga v nebezpečenstve smrti a preto si dal za úlohu ich vzkriesenie.

Rosenberg rozlišuje medzi „národom“, alebo „Volk“, a štátom. Národ sú ľudia, alebo „Volk.“ Štát je vládny aparát. Napísal:

„V dnešnej dobe už štát nie je nezávislý idol, pred ktorým sa musí všetko skloniť; štát nie je tým konečným, je len prostriedkom na uchovanie národa. … Formy štátu sa menia, zákony štátu sa pominú; národ zostáva. Z toho vyplýva, že samotný národ (Volk) je prvým a posledným; tým, čomu má byť všetko podriadené.“

„Žiaden európsky národ (Volk) nie je rasovo čistý, a to vrátane Nemecka. V súlade s najnovšími výskumami rozoznávame päť rás, ktoré vykazujú výrazne odlišné rysy. Je nepochybnou pravdou, že predovšetkým nordická rasa prináša Európe skutočné kultúrne plody. Veľkí hrdinovia, umelci, zakladatelia štátov vyšli z tejto rasy. … Nordická krv postavila nemecký život nad všetky ostatné. Dokonca aj tie skupiny, v ktorých je len malá časť z nordických rysov, majú základy v nordickej rase. Nordic je Nemec a vytvoril kultúry a ľudské typy západných, dinárských a východobaltických rás. Aj rysy skupín prevažne dinárských boli často vnútorne formované nordickými vlastnosťami. Zdôrazňovanie nordickej rasy neznamená zasievanie ‘rasovej nenávisti’ v Nemecku, ale naopak – vedomé uznanie akéhosi rasového cementu v rámci nášho národa.“

„… V deň, keď nordická krv úplne vyschne, Nemecko bude v troskách, upadne do bezcharakterného chaosu. To, že mnoho síl na tom vedome pracuje, bolo už preberané do detailov.“

„Všetky európske štáty boli založené a chránené mužmi nordickej krvi. … V záujme zachovania Európy a nordických schopností Európy, musí byť Európa revitalizovaná a posilnená. Tým mám na mysli Nemecko, Škandináviu s Fínskom, a Anglicko.“

„Nordická Európa je osudová budúcnosť s Nemeckom v strednej Európe. Nemecko ako rasový a národný štát, a ústredná sila kontinentu, bezpečne strážiaca juh a juhovýchod; Škandinávske štáty s Fínskom ako druhá skupina zabezpečia severovýchod; a Veľká Británia na stráži západu a zámorských oblastí, kde je to v záujme nordických ľudí.“

Z Rosenbergovych vyjadrení je jasné, že sa Nemci – vrátane Hitlera – nikdy nepovažovali za „panskú rasu“, a nikdy sa tak nenazývali. Tieto obvinenia neboli nikdy nič iné, ako židovská propaganda. Postoj Britov v tejto veci bol totožný s nemeckým. Briti boli rovnakí nacionalisti ako Nemci, a považovali sa za súčasť nadradenej rasy. Naviac Briti aj Nemci otvorene pripúšťali, že sú rovnakej rasy aj krvi. (Napriek tomu po Norimberských procesoch Rosenberga obesili za vyššie uvedené názory.)

Židovský plán marxistickej Utópie

Kým sa Hitler a nacisti snažili vzkriesiť Nemecko na základoch národných mýtov nemeckého ľudu, ktoré považovali za jadro západnej, kresťanskej civilizácie, v Rusku sa Židia snažili zničiť tradičnú ruskú, kresťanskú kultúru. Keď komunisti pod vedením Židov získali moc v Rusku, Maďarsku a Španielsku, na prvom mieste ich programu bolo odstránenie kresťanských kostolov. Po tisíckach zatýkali kňazov, mníchov, mníšky a bez milosti ich strieľali, vypaľovali kostoly a katedrály. Hitler a nacisti považovali židovských komunistov za ničiteľov západnej kresťanskej civilizácie a zasvätili svoj život konečnému zničeniu komunizmu.

„Komunizmus“, o ktorom snívali marxistickí Židia vládnuci Rusku, a ktorí plánovali zaviesť aj vo zvyšku sveta (pokiaľ by sa im to podarilo), bol striktne teoretický (a úplne neodskúšaný) systém, ktorý predstavil Karl Marx. Podľa neho mali byť všetky vrstvy spoločnosti, celá ekonomika a politika spojené do jedného perfektného, beztriedneho, bezkultúrneho systému bez vlády, založeného na spoločnom vlastníctve všetkých výrobných prostriedkov (to znamená vo vlastníctve štátu), s kompletnou sociálnou a ekonomickou rovnosťou, ktorá mala nakoniec fungovať sama o sebe bez potreby mať vládu. Karl Marx a Friedrich Engels (obaja Židia) napísali „Komunistický manifest“, aby podnecovali násilné revolúcie po celom svete a dosiahli tento utopický cieľ.

Marxistická teória požadovala revolučné zvrhnutie buržoázie, nasledovala by prípravná fáza socializmu – alternatívne nazývaná „diktatúra proletariátu.“ Po nej mal prísť čistý komunizmus, konečný cieľ marxistického socializmu. Teoreticky by to bol beztriedny systém, bez vlády, kde by všetci žili spolu v perfektom poriadku.

Z dnešného pohľadu je pozoruhodné, že komunistická ideológia – tak zjavne hlúpa, dokázala pritiahnuť inteligentných a vzdelaných ľudí. Ale viera v komunizmus sa neobmedzovala na týchto takzvaných „intelektuálov.“ Marxistický komunizmus sa stal židovským sekulárnym náboženstvom. Komunizmus bol židovský vynález, ktorý prirodzene vzišiel z kolektivistickej židovskej kultúry a bol všeobecne prijatý na určitej úrovni takmer všetkými Židmi po celom svete. Komunizmus mal samozrejme aj nežidovských stúpencov, ale bolo to židovské hnutie, vytvorené Židmi, vedené Židmi a propagované Židmi. Bolo by nepresné tvrdiť, že všetci Židia prijali komunizmus za svoju vieru, ale drvivá väčšina tak urobila.

Zrejmou chybou v komunistickej ideológii bolo, že sa vzpierala ľudskej prirodzenosti a zdravému rozumu. Človek sa jednoducho nespráva tak, ako požaduje komunizmus. Lenin, Trocký a ďalší židomarxistickí revolucionári a vodcovia však boli presvedčení, že sa im to môže podariť. Podľa nich bolo kľúčom k úspechu vyvraždenie buržoázie („buržoázia“ v ich ponímaní bol všezahŕňajúci pojem, ktorý znamenal všetky triedy stojace nad robotníkmi a roľníkmi). Až do súčasnosti sa komunizmus nikdy nedostal za fázu „socializmu“, alebo diktatúru židovskej elity. K „diktatúre proletariátu“ nikdy nedošlo.

Židia sa považujú za Bohom vyvolený národ a teda prirodzene sú nadradení nežidom, medzi ktorými žijú. Napriek tomu boli po stáročia nežidmi utláčaní alebo dokonca vylučovaní. Z tohto dôvodu (okrem iných) živili v sebe intenzívny, spaľujúci pocit nespravodlivosti a rozhorčenia voči nežidom všetkých tried, ale najmä voči buržoázii, ktorá stála nad nimi. Opovrhovali nevzdelaným, poverčivým a vrúcne veriacim ruským roľníkom, ktorý nimi na oplátku tiež opovrhoval a opakovane vyvolával proti Židom pogromy. Ale teraz so štátnou mocou za chrbtom, Židia jednali s etnickými Rusmi ako s podrobeným národom, na ktorom sa mohli vyvŕšiť. Hľadanie pomsty je základný imperatív židovskej kultúry:

„Zabil si môjho bratranca; ja zabijem tvojho!“

Ich cieľom bolo pretvorenie Ruska na marxistickú Utópiu, o ktorej už dlho snívali. Títo boľševickí Židia videli obrovskú masu ruských roľníkov a proletárov ako poddajný, nekultúrny dav, ktorý by mohol byť vytvarovaný do „nového sovietskeho človeka.“ Pomocou neho by mohli dospieť ku komunistickému snu o „nebi na zemi.“ To všetko za predpokladu, že odstránia tradičnú ruskú kultúru – monarchiu, aristokraciu, vzdelancov, pravoslávnu cirkev. Židia neboli Rusi, ale cudzinci. Necítili žiadnu spriaznenosť ani súcit s Rusmi, ktorí mali byť zavraždení. Cítili iba nenávisť.

Aby dokázali vytvoriť v Rusku Utópiu, prvou úlohou bolo zničiť existujúcu kultúru vrátane kresťanstva. Aby to boľševici dosiahli, rozpútali najväčšie krviprelievanie v histórii, omnoho horšie ako všetko, čo urobili Mongoli, a tisíckrát horšie ako čokoľvek, čo sa notoricky tvrdí o nacistoch. Ako príklad krvavej zlovôle týchto boľševických Židov, predseda Komunistickej internacionály Grigorij Zinovjev (vlastným menom Hirsch Apfelbaum) napísal 1. septembra 1918 v moskovských novinách „Krasnaja gazeta“ toto:

„Zatvrdíme svoje srdcia krutosťou a nemilosrdnosťou tak, že žiadne zľutovanie sa k nemu nedostane. Naše srdcia sa nezachvejú pri pohľade na more krvi nepriateľov. Otvoríme stavidlá tohto mora. Bez zľutovania, bez milosti. Nepriateľov budeme zabíjať po stovkách, po tisíckach. Utopíme ich vo vlastnej krvi! Za krv Lenina [postrelený v roku 1918, ale prežil], Urického [zastrelený v roku 1918], Zinovjeva [postrelený, ale prežil] a Voladarského [zastrelený v roku 1918] nech tečie prúdom krv buržoázie – mnoho krvi! Koľko len pôjde!“

Boľševickí Židia zavraždili viac ako 40 miliónov etnických, kresťanských Rusov. Presný počet nebude nikdy známy. Bolo to tak strašné, tak desivé pre tradičnú vládnucu triedu zvyšku Európy, pretože videli možnosť, že sa to udeje aj v ich vlastných krajinách. To platilo najmä pre Nemecko, stále nestabilné v dôsledku prehry vo vojne, a s najväčšou komunistickou stranou mimo Rusko. Vedenie nemeckej komunistickej strany pozostávalo na 78 % zo Židov. Je teda div, že Hitler a národní socialisti videli Židov a komunizmus ako smrteľných nepriateľov Nemecka a západnej, kresťanskej civilizácie?

Skôr je divné, že to tak nevideli Británia a Spojené štáty. Spojenectvom so židovským, protikresťanským, ateistickým, komunistickým Sovietskym zväzom zničili Nemecko. Británia a Spojené štáty musia preto niesť bremeno zodpovednosti za úpadok západnej civilizácie po Druhej svetovej vojne.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti