Zvolenie Hitlera za kancelára v januári 1933 rozoznelo poplašné zvony po celom medzinárodnom židovstve, pretože hrozilo ukončením prevažne židovského vplyvu v nemeckých záležitostiach.

Židovská diaspóra, vtedy rovnako ako dnes, vytvorila najmocnejší obchodný a politický blok na svete. Mali pod kontrolou medzinárodnú tlač a teda aj verejnú mienku, riadili bankovníctvo a financie, a teda aj priemysel. Poskytovali väčšinu financií na voľby politikov, a preto mali politikov pod kontrolou. Tým, že mali pod kontrolou politikov, riadili aj vlády. Hitlerovo zvolenie znamenalo narušenie a zásah do svetového komerčného a politického systému, ktorému dominovalo svetové židovstvo. Keď sa Hitler a národný socializmus dostali v Nemecku k moci, Židia mali Rusko pod úplnou kontrolou; mali veľký vplyv v Spojených štátoch, Veľkej Británii a Francúzsku; ovládali prakticky každú inštitúciu v Nemecku. Vylúčenie Židov z obchodného a politického života v Nemecku, ako to plánoval Hitler, znamenalo ranu do súdržnosti celosvetového systému pod kontrolou Židov.

Hitler stál osamotený voči prílivovej vlne židovského komunizmu, ktorá hrozila zmiesť celú Európu. Vďaka tomu, že židovskí komunisti prevzali moc nad Ruskom, mohli ho použiť ako základňu, z ktorej šírili občianske nepokoje po celom Západe, vrátane východnej Európy, Veľkej Británie, Francúzska, Talianska, Španielska a dokonca aj v Spojených štátoch. (Komunizmus do Spojených štátov zavliekli východoeurópski židovskí prisťahovalci, ktorí sa tam nahrnuli na prelome 19. a 20. storočia.) Osamelé Nemecko odrážalo a držalo v šachu túto cunami rozvratu a buričstva. Zvolenie Hitlera znamenalo bezprostredné ohrozenie medzinárodnej židovskej moci. Preto bola rýchlo zorganizovaná ekonomická vojna proti Nemecku, ktorá mala národno socialistický štát položiť na kolená.

Hitler sa od chvíle, ako vstúpil do politiky, ostro staval proti židovskej moci v Nemecku a voľby vyhral z veľkej časti aj vďaka sľubu vyslobodiť Nemecko zo židovského zovretia. Jasne dal najavo, že má v úmysle zaviesť opatrenia na obmedzenie židovskej moci akonáhle bude v takom postavení, aby to mohol urobiť. Židia nečakali, kým začne konať voči ich záujmom v Nemecku. Medzinárodné židovstvo zahájilo preventívny štrajk.

Bernard Lecache, predseda Svetovej ligy Židov, v tej dobe prehlásil:

„Nemecko je našim verejným nepriateľom číslo jedna. Našim cieľom je vyhlásiť mu neľútostnú vojnu.“

Významný nemecký spisovateľ Hans Grimm citoval významného Žida z Austrálie, ktorý oslovil nemeckého admirála na návšteve v Austrálii:

„Herr admiral, dopočuli ste sa, že prezident Hindenburg vymenoval za ríšskeho kancelára národného socialistu Hitlera na základe výsledkov volieb do Reichstagu? Na tomto mieste vám dávam slovo, že my Židia urobíme všetko pre to, aby sme túto udalosť vymazali z histórie.“

Židia neboli ochotní pripustiť nástup Hitlera bez boja, a k boju boli dobre pripravení. Hovorí sa, že pero je silnejšie ako meč, a Židia boli majstri pera a písaného slova. Židia nebojujú svoje vojny s armádami vojakov, aspoň teda nie s armádami židovských vojakov. Židia kontrolujú médiá, bankovníctvo a financie po celej Európe a Amerike. Svoje vojny bojujú za pomoci propagandy a kapitálu. Organizujú bojkoty, aby zničili obchod v krajine, na ktorú sa zamerali; narušujú ekonomiku cieľových krajín finančnými manipuláciami a odstrihnutím od úverov, bez ktorých sa nezaobíde žiadna ekonomika. Podporujú a poburujú svetové postoje cez vymyslené správy a propagandu, ktorá úplne postaví svetovú verejnú mienku proti cieľovej krajine. Vďaka tomu, že majú pod palcom politikov, dokážu postaviť proti sebe celé národy a nechajú ich bojovať za vlastné záujmy. Na oboch stranách potom žnú obrovské zisky z vojnového špekulovania. (Deje sa to aj dnes vďaka Izraelčanom a ich americkej piatej kolóne – židovským neokonzervatívcom, ktorí zneužívajú americkú vojenskú silu na to, aby vybojovala za nich vojny na Strednom Východe.)

Židia zahájili efektívnu antinacistickú, protihitlerovskú propagandistickú kampaň už po známom prejave Hitlera „25 bodov“ v roku 1921. Kampaň zosilnela po vydaní knihy Mein Kampf v roku 1925. Keď sa Hitler stal kancelárom, kampaň prerástla do hystérie.

Všetci predstavitelia nacistickej strany – a obzvlášť Hitler – sa okamžite stali terčom neúprosnej ohováračskej kampane. Židovská tlač označovala nacistov za nevzdelaných, primitívnych, brutálnych povýšencov so surovými spôsobmi a bez úrovne. Žiadna špinavosť nebola príliš, keď mohla byť použitá proti nacistom. Hitler nebol nič viac, než maliar izieb, ktorý trávil väčšinu času polehávaním na koberci alebo štekaním na mesiac, pokiaľ práve nekričal a negestikuloval. Mal iba jeden semenník a tajne skrýval svoju sexuálnu deviáciu. Göring bol pôžitkársky narkoman, ktorý nosil dámske nohavičky. Nemecký minister zahraničia Joachim von Ribbentrop bol obvinený, že je falošný pozér a nie je žiaden šľachtic, ako indikuje jeho „von“, ale iba obyčajný predavač vína. Himmler bol chovateľ kuriat. Dr. Joseph Goebbels si svoj doktorát vymyslel. Každý nacistický pohlavár bol napádaný a špinený podobným spôsobom.

V skutočnosti sa Hermann Göring narodil v bohatej aristokratickej rodine a mal výborné vzdelanie. Medzi jeho príbuzných patril gróf von Zeppelin, staviteľ vzducholodí ľahších ako vzduch; farmaceutická rodina Merk; barónka Gertud von Le Fort; a mnoho ďalších. Bol leteckým esom v Prvej svetovej vojne, získal vojenské vyznamenanie „Blue Max“, a nakoniec sa stal veliteľom letky „Red Barron“ po tom, ako bol Red Barron zostrelený a zahynul. Bol zberateľom umenia a milovník opery.

Ribbentrop bol synom nemeckého dôstojníka, mal dobré vzdelanie, plynule hovoril francúzsky a anglicky. Ako dôstojník v Prvej svetovej vojne bol vyznamenaný železným krížom. Po skončení vojny sa oženil s dcérou bohatého výrobcu šampanského a nakoniec sa stal aj partnerom vo firme, ktorá z neho urobila boháča. Založil vlastnú dovoznú spoločnosť Impegroma, a zbohatol ešte viac. Podľa všetkého to bol džentlmen jemných chutí a vybraných mravov.

Dr. Joseph Goebbels získal titul doktora filozofie na univerzite v Heidelbergu. Študoval filozofiu, históriu, umenie a literatúru a bol rešpektovaný pre svoju bravúrnosť. Pred vstupom do politiky pracoval ako novinár.

Rudolf Hess sa narodil v egyptskej Alexandrii, v rodine prosperujúceho nemeckého obchodníka. Vzdelanie získal na obchodnej univerzite Neuchatel vo Švajčiarsku. Počas Prvej svetovej vojny bol poručík a pilot. Po vojne vyštudoval politológiu, históriu, ekonomiku a geopolitiku na univerzite v Mníchove. Bol spoluautorom Mein Kampf.

Heinrich Himmler získal vzdelanie na poľnohospodárskej fakulte univerzity v Mníchove a pred vstupom do politiky bol chovateľ kurčiat v rovnakom zmysle, ako bol Jimmy Carter pestovateľ arašidov.

Reinhard Heydrich pochádzal z rodiny vyššej triedy, vzdelanie získal na námornej akadémii a v mladých rokoch slúžil ako námorný dôstojník. Bol to talentovaný huslista, majster v šerme a výborný plavec.

Hjalmar Schacht bol doktor hospodárskych vied a bol prezidentom Ríšskej banky.

Albert Speer bol architekt a pochádzal z bohatej buržoáznej rodiny.

Jedným z najbližších dôverných priateľov Hitlera bol Ernst Hanfstaengl, ktorý vyštudoval Harvard.

Baldur von Schirach bol šľachtic, publikujúci autor, a pravidelný prispievateľ literárnych časopisov.

Hans Frank bol právnik, ktorý začal svoju politickú kariéru ako jeden z prvých členov nemeckej robotníckej strany a stal sa súkromným právnikom Hitlera.

Alfred Rosenberg sa narodil v Estónsku, v rodine bohatého baltsko-nemeckého obchodníka. Rosenberg študoval architektúru na polytechnickom inštitúte v Rige a technickú fakultu na Moskovskej univerzite, kde v roku 1917 získal titul. V roku 1918 emigroval do Nemecka. Stal sa redaktorom nacistických novín Völkischer Beobachter. Rovnako ako Ribbentrop plynule ovládal niekoľko jazykov.

Jednoducho nie je pravdou, že nacistický režim bol režimom násilníckej a ignorantskej lúzy. Väčšina bola v skutočnosti vzdelaná, kultivovaná a veľmi schopná. Ale to vôbec Židom nebránilo, aby na nich ďalej hádzali špinu. Bolo v ich záujme zdiskreditovať Hitlera a nacistov, a urobili to tak, ako vždy – za pomoci lží, poloprávd a prekrúcania. Porovnajme nacistických lídrov napríklad s Harry Trumanom. Truman nikdy neštudoval na univerzite a pred vstupom do politiky bol neúspešným obchodníkom s pánskymi doplnkami. To je o hodne slabšia minulosť, ako mal pred vstupom do politiky napríklad príjemný, vzdelaný a bohatý obchodník so šampanským Joachim von Ribbentrop. Židovská tlač nikdy nepoukazovala na Trumanove neúspešné začiatky.

Preklad: ::prop, www.protiprudu.org

Zdroj: Benton L. Bradberry: The Myth of German Villainy

Obsah

Ak sa vám kniha páči, môžete podporiť preklad finančným príspevkom. Podrobnosti