Nikomu asi neuniklo, že v západnom svete sa šíri konzervatívne, tradicionalistické, nacionalistické (všeobecne nazývané „pravicové“, ako tomu budem odteraz hovoriť) hnutie, ktoré je každým dňom čoraz intenzívnejšie. Môžeme to zhrnúť ako ideologickú reakciu na umelý morálny, intelektuálny a kultúrny rozklad a úpadok bielej západnej kultúry, dedičstva a identity. Hnutie je vo svojej veci zanietené a veľmi počestné: chce znova získať, prebudovať a zlepšiť každý aspekt bielej západnej spoločnosti. Oslobodiť svoje srdcia a mysle od pút viny a degradácie. Vziať si späť moc a vplyv nad svojim osudom od antibelošského zriadenia. Uvoľniť plný intelektuálny potenciál a vytvoriť pre naše deti budúcnosť, akú potrebujú a akú si zaslúžia. Tento utopistický cieľ je – mierne povedané – inšpirujúci. Teraz musíme použiť túto inšpiratívnu energiu na ďalšiu dôležitú a náročnú úlohu: vytvorenie konkrétnych plánov, ktoré premenia sen na skutočnosť.

Spomínanie nás nezachráni, musíme hľadieť dopredu!

Pravicové hnutie v Európe čelí trom výzvam. Prvou je liberalizácia jeho princípov a hodnôt kvôli popularizácii ideológie a jej strán. Mnohí pravičiari, ktorí sa dostali k moci, spustili z očí pravé ciele a tiež sa stali príliš prístupnými voči kompromisom vo svojich politických názoroch. Pokúšať sa dosiahnuť zvrchovanosť a nezávislosť, ktorú chceme, prostredníctvom súčasného kvázi-demokratického systému, ktorý tu máme, je náročné, no nie nemožné. Musíme sa navzájom povzbudzovať k odvahe diskutovať a normalizovať najkontroverznejšie témy bez straty našej pokory, mierumilovného prístupu a racionálnej integrity. Musíme sa odvážiť držať sa našich fundamentálnych politických a ideologických stanovísk, zostať vytrvalí a neustále sa vracať. Len tým, že si udržíme naše stanoviská, získame oficiálnu moc skutočne diktovať naše vlastné podmienky v našich krajinách. Je dôležité uznať, že politický kompromis vedie ku kompromisu fundamentálnych princípov a teda našej budúcnosti.

Druhou je, že pravicové hnutie sa štiepi kvôli rozdielom v názoroch a rivalite. Tento jav je veľmi kontraproduktívny. Napriek rozdielom by sa paralelné organizácie nikdy nemali púšťať do konkurenčného boja a robiť z neho niečo osobné. Toto nie je slobodný trh, toto je ideologické a filozofické poslanie a nie miesto, kde sa staneme sebeckými a neochvejnými. Musíme vidieť, že všetci sme úlomkami vo väčšom obrázku a nestať sa zlými voči sebe navzájom. Namiesto toho by sme sa mali navzájom posmeľovať a pomáhať si konštruktívnou kritikou a úctivým radením. V politike sa musíme čo najviac snažiť o objektivitu a sústrediť sa na pokrok veci, ako kolektív a spoločnosť. Akýkoľvek politický alebo inak vplyvný pokrok, ktorý bieli Európania dosiahnu vo svojich krajinách alebo vašej vlastnej, by mal byť podporovaný a mal by dostať povzbudenie z miest, kde sa stále bojuje, a platí to aj naopak. Nedávajte politiku na rovnakú úroveň s osobným oportunizmom, inak sa stanete obeťou rovnakej formy politickej praktiky, proti akej sa v skutočnosti pokúšate pôsobiť!

Treťou je, že sa musíme viacej angažovať v podrobnej diskusii a analýze faktických zlepšení, ktoré treba urobiť, aby sme boli schopní vytvoriť lepšiu Európu v súčasnom svete. Je ľahké kritizovať súčasné systémy vlády, imigráciu, financie a kultúru s uzavretými vyhláseniami ako „Mali by sme urobiť to, čo urobili oni za starých čias!“ Chápem, že máme románik s minulosťou, ale v skutočnosti sú to, pokojne povedané, nevhodné a uzavreté vyhlásenia. Zotrvávaním v minulosti konáme proti rozvoju nášho uvažovania. Nemôžeme urobiť to, čo už bolo urobené. Musíme urobiť niečo iné, lebo súčasné okolnosti sú neporovnateľné s tým, čo bývalo.

Musíme sa intelektuálne zorganizovať

Len niekoľko príkladov kľúčových otázok, o ktorých by sme mali diskutovať: ako sa európski nacionalisti môžu mierumilovne dostať k moci prostredníctvom súčasných vládnych a globalistických systémov? Ako môžeme spolupracovať pri vytváraní nového bankového systému, ktorý sa nezakladá na úžere? Malo by dôjsť k odluke cirkvi a štátu? Ako prebudujeme európsku ekonomiku a obranu tak, aby sme sa už viac nestali úplne závislými od ostatných superveľmocí? Ako zvýšime mieru pôrodnosti bielych Európaniek a vytvoríme prostredie priateľské voči rodinám? Ako minimalizujeme totalitný a globalistický štát? Ako vytvoríme rovnováhu medzi osobnou slobodou a národnou identitou? Ako si poradíme so skupinami neeurópanov a protibelochov, ktorí sa rozšírili po našich krajinách?

Nekladiem tieto komplexné otázky preto, lebo si myslím, že sám na ne mám odpovede alebo že verím, že vy ich do zajtra budete mať. Ale tieto a podobné otázky sú takými, na ktoré by ste sa mali sústrediť, so svojimi vnútornými znalosťami vo svojej krajine. Pamätajte, že držíme intelektuálny potenciál, aby sme utvorili seba a našu budúcnosť. Rád samého seba nazývam optimistickým realistom, som si istý, že Európa sa stane niečím lepším, než je dnes. Nikdy sa nestane tým, čím kedysi bola. Ak si myslíte, že klamete samých seba, musíte opätovne prehodnotiť to, v čo dúfate. Je mnoho toho, čo si môžeme vziať späť a mnoho starých hodnôt, ktoré musíme brániť. Sedíme tiež na kope myšlienok, inovácií a vedomostí prostredníctvom slobodných a alternatívnych médií! Všetko by sme to mali zapracovať pri pokuse o vytvorenie budúcnosti pre našich ľudí. Pravicové hnutie sa musí vyvinúť z minulého idealizmu do racionalizmu, intelektuálnej diskusie a odvahy vytvoriť skutočný plán, ako sa tam dostať!

„Ak pochádzate zo Západu, vo vašej línii predkov je mnoho hrdinov. Vaši predkovia priniesli svetu úžasné výdobytky. (…) Ste dieťaťom hrdinov a len hrdinovia si dokážu udržať svoje slobody.“ – Stefan Molyneux

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: Maggie Teacher, This is Europa