Genocída sa praktizuje od starovekých čias. V nedávnej minulosti to bol holokaust, arménska genocída, Rwanda a Kambodža, len tak v rýchlosti. Genocída môže nadobudnúť dve podoby: likvidácia cieľovej populácie priamo, alebo spôsobenie jej zmiznutia nepriamo inými druhmi trestných činov. Nepriama genocída bola v histórii spáchaná mnohokrát. Súčasná „migračná kríza“ je súčasťou takého projektu: demografického zaplavenia európskych národov.

Mäkká genocída: dobrovoľná a nihilistická

Európske národy sú obeťami utajovaného pokusu o genocídu, demografické a kultúrne zlikvidovanie riadené ich vlastnými etnomasochistickými a xenofilnými elitami. Prvého v histórii. Francúzske a belgické autority sa najviac angažujú v tomto podniku mäkkej genocídy. Tá je fyzická aj kultúrna.

Vystrojená do antirasistickej ideológie, i napriek tomu sleduje rasový a rasistický cieľ: postupnú likvidáciu pôvodných národov Európy – najmä francúzskeho. Likviduje ich piatimi spôsobmi: (1) podporou migrácie neeurópskych usadlíkov; (2) odrádzaním pôvodných obyvateľov od rodenia detí a trestaním rodín zo strednej triedy; (3) spôsobovaním odchodu mladých, pôvodných síl za pomoci trestných daňových opatrení; (4) sociálnym, ekonomickým, právnym a kultúrnym privilegovaním neeurópskych obyvateľov nad domácimi; a (5) penalizovaním a trestaním akéhokoľvek odporu voči celkovému imigračnému projektu a jeho ideológii.

Niektorí ľudia v pravici opakujú, že „systém“, moc, štát, európske autority sú bezmocné, aby zastavili masívnu a nekontrolovanú imigráciu. Bezmocné? Sú veľmi mocné a skôr efektívne pri dosahovaní svojho cieľa: etnickej očisty Európy, počínajúc Francúzskom.

Vo Francúzsku hrá v tomto úsilí hlavnú úlohu trockistická ideológia. Buržoázia, ľavicová Socialistická strana a jej pomocníci, think tank Terra Nova, to sú vedúce sily. Jeden z ich vodcov nedávno povedal, že by sme sa nemali príliš obávať Národného frontu, pretože jeho moc klesne z demografických dôvodov. Toto je jemná, cynická, vedomá stratégia. Zlomyseľní voliči zmiznú v prospech nových. Toto etnické „veľké nahradenie“ je to, čo chcú.

Terra Nova („nová zem“, nová krajina, noví ľudia) je veľmi efektívnou metapolitickou lobby, ktorá ovplyvňuje všetky mocenské sféry. Jej voličská vypočítavosť (pritiahnuť imigrantov a ignorovať ľudovú a strednú triedu) je motivovaná nepriateľstvom voči „etnickému“ Francúzsku. Toto nepriateľstvo pochádza z marxisticko-trockistickej ideológie, ktorej srdcom je „proletársky internacionalizmus“: zničiť národnú súnáležitosť, predovšetkým tú európsku.

To, že islam je sexistický, reakcionársky, protidemokratický atď., nie je pre trockistických ideológov Socialistickej strany a Terra Nova, ktorí nie sú posledným „republikánom“, problém. Ich obsedantným cieľom je vyhladenie etnických národov Európy, a to najmä vo Francúzsku. Táto trockistická ideológia, „internacionalizmus“ od začiatku, nie je to samovražedné i pre tých, ktorí ju obhajujú? Áno. No a čo? Je im to jedno. Pretože sa držia vlastnej logiky, sú to nihilisti. Ich cieľom je zničiť to, čo nenávidia – európsku civilizáciu – nie vybudovať nový svet, v ktorý oni sami neveria.

Strategické osi mäkkej genocídy

Použité prostriedky, konkrétne v „laboratóriu Francúzsko“, sú nasledovné. Je očividné, že ich nájdeme na úrovni Európskej únie. Sú to zároveň ideologické, ekonomické, súdne a policajné opatrenia.

1) Podpora imigrácie. Umožnite ju, alebo cynicky podporujte všetky prostriedky kolonizácie. „Migračná“ kríza je najnovšou demonštráciou. Dostali sme sa na vysoký prevodový stupeň. Po 30. rokoch imigrácie prichádza záplava miliónov migrantov pod humanitárnou značkou „utečenci“. Európske autority nie sú „bezmocné“, aby zastavili migračné prúdy; naopak, chcú ich vyzdvihnúť. (Napríklad anjelské bláznovstvo pani Merkelovej.) Akékoľvek vyhostenie je vyhlásené za nemožné.

2) Podpora islamizácie. Čokoľvek arabsko-moslimské je posvätné a autoritami nedotknuteľné, napriek islamským útokom a vojenskému pózovaniu proti ISIS. Favorizovanie islamu je štátnou politikou. A preto je „islamofóbia“ smrteľným hriechom, neodpustiteľnou urážkou.

3) Ožobráčenie a zdanenie pôvodnej pracujúcej a strednej triedy. Nech platia za druhých. Všetky fiškálne politiky socialistickej vlády idú týmto smerom: sociálne zabezpečenie dokonca i pre nelegálnych imigrantov (sacia pumpa) financované zvyšujúcimi sa požiadavkami na etnických Francúzov.

4) Uskutočňovanie protirodinnej a protipôrodnej politiky. Rozobratím systému rodinných príspevkov sa vláde v roku 2015 podarilo znížiť mieru pôrodnosti etnických Francúzov. Bolo to vypočítané. Veľká rodina francúzskeho pôvodu nie je veľmi obľúbená…

5) Praktizovanie pozitívnej diskriminácie. To znamená uprednostňovanie etnických cudzincov v zamestnaní v mene „antirasizmu“. Súkromné spoločnosti a vládne ministerstvá sú silno pobádané k systematickému využívaniu nekvalifikovaných zamestnancov.

6) Zaistenie právnej beztrestnosti cudzích páchateľov. Táto politika, prijatá prinajmenšom pred tridsiatimi rokmi, bola vyzdvihnutá vymenovaním pani Taubiri na post ministerky spravodlivosti. Jej ideologická orientácia (inak schizofrenická) je dokonale jasná: nepriateľstvo voči čomukoľvek, čo je označené za „francúzsko-európske“.

7) Zničenie kultúrneho prenosu vo vzdelávaní. Hanobenie histórie Francúzska, odstránenie vyučovania gréčtiny a latinčiny, ničenie gramatiky a pravopisu, odbúranie učenia francúzskeho jazyka, vykorenenie, podpora a chvála kultúr imigrantov – islamskej, africkej a iných. Táto defrankizácia a deeuropizácia je štátnou politikou. Pani Vallaud-Belkacem, „socialistická“ ministerka národného vzdelávania a pseudofeministka, je smejúcou sa herečkou, po mnohých iných ministroch a zväzákoch trockistického presviedčania.

8) Potlačenie a trestanie všetkého odporu voči dominantnej ideológii. V džungli v Calais a okolitých oblastiach zostali imigranti, ktorí spáchali priestupky, nepotrestaní; Francúzi, ktorí vzdorovali, demonštrovali a pokúšali sa chrániť, boli mlátení obuškami, väznení a stíhaní. Represie proti „Demonštrácii za všetkých“ sa riadili rovnakou logikou. Všetko, čo bráni francúzsku identitu, je ohrozované a trestané „francúzskym“ štátom. Ten istý útlak sa dá pozorovať v médiách, tlači, videách či na internete. Súdy a polícia sú tolerantné voči votrelcovi a okupantovi a nemilosrdné voči odporu. Mohli by ste to nazvať syndrómom Vichy, však?

Kolaboranti verzus odporcovia

Obidva tábory sú pomerne dobre definované. Štát, médiá, súdnictvo a organizácie na presadzovanie práva majú poslanie zabrániť šíreniu a neutralizovať odpor pôvodných ľudí a ich obrancov. Mýlili by sa, keby si mysleli, že vyhrali.

Tí, ktorí zasiali vietor občianskej vojny, budú žať smršť. Pravdepodobne bude krvavá. Nie je to ani hlúposť ani idealizmus, čo ich motivovalo. Je to vedomá nenávisť a túžba po vojne; je to kolaborovanie s votrelcom a stavenie na jeho víťazstvo. Ale riskujú tiež prehru vo vojne, ktorú spôsobili. Odporcovia majú väčšiu šancu vyhrať, pretože sú motivovaní lojalitou voči svojim koreňom, kým kolaboranti podliehajú pánom, ktorých môžu stále zradiť.

Uvidíme, kto vyhrá, ale myslím si, že to bude ako vo filme Armáda tieňov.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: Guillaume Faye