Nedávno sa ma niekto v Českej republike opýtal, čo považujem za desať najvýznamnejších okamihov v bielej histórii.

To si vyžadovalo poriadne zamyslenie, pretože jestvuje, samozrejme, toľko významných okamihov. Ale po intenzívnom premýšľaní som určil základné vodítka na určenie najvýznamnejších okamihov. Ich zoznam je nižšie.

Vodítko, ktoré som použil ja je, že udalosť („okamih“) musela byť dostatočne významná, aby ovplyvnila súčasný svet a nebola len historicky dôležitou.

Tak napríklad, skutočne významné udalosti, ako je bitka o Termopyly, v ktorej Sparťania odrazili Peržanov, hoci sú fantastické samé o sebe, priamo neovplyvnili vytvorenie súčasného sveta, a preto sa nedostali na tento zoznam.

Keď som to už povedal, tu je môj zoznam desiatich najvýznamnejších okamihov v bielej histórii, zoradených podľa dátumu od najranejšieho po najnedávnejší.

Komukoľvek zídu na um nejaké iné, môže ich napísať do komentárov.

1. Bitka pri Nedao v roku 454 nášho letopočtu. Nemci – a iní Európania – ktorí prežili takmer 70 rokov vlády Hunov, ich konečne porazili a zatlačili späť na Východ. Nemci, ako víťazi nad Hunmi, sa stali slávnymi medzi svojimi rasovými bratrancami, a islandské slovo pre Nemca, „Thodthverdthur“ sa stále doslovne prekladá ako „obranca ľudí“.

2. Bitka pri Lechu v roku 955 nášho letopočtu. Ázijská armáda organizovaná Maďarmi (nemýliť si ich s dnešnými Maďarmi) je zastavená pri pokuse o vpád do Európy nemeckou armádou pod vedením saského kráľa Otta I.

3. Bitka na Kulikovom poli, 8. septembra 1380. Bieli Rusi pod vedením princa Dmitrija Donského porážajú ázijské armády Zlatej hordy pod vedením Mamaja. Táto bitka efektívne narušila mongolskú inváziu a okupáciu južného Ruska a pripravila cestu pre opätovné európske dobytie všetkých týchto území. (Autor sa drží zaužívaných archetypov. V skutočnosti bola bitka na Kulikovom poli výsledkom vnútorných rozporov v Zlatej horde a nemala nič spoločného s európanstvom. Až takmer 100 rokov po bitke na Kulikovom poli sa Ivan III. rozhodol získať nezávislosť moskovitského ulusu od Hordy. To mu však nezabránilo pokračovať v mongolskom despotizme – pozn. red.)

4. Rok 1436. Nemec Johannes Gutenberg vynalieza tlačiarenský stroj, čím urobil prvý prielom v masovej komunikácii, od ktorého odvtedy záviseli takmer všetky vynálezy.

5. Pád Granady, 2. januára 1492. Posledná maurská bašta v Španielsku sa vzdáva víťaznej španielskej armáde, vedenou osobne kráľom Ferdinandom a kráľovnou Izabelou. Bolo to po prvý krát po 770 rokoch, kedy bolo celé Španielsko opäť pod Európskou kontrolou.

6. Krištof Kolumbus spozoroval zem 12. októbra 1492. Hoci hľadal Indiu, Kolumbus objavil Ameriku, čím podnietil osídlenie Severnej Ameriky, kde neskôr vzniklo USA.

7. Obliehanie Viedne, september 1683. Turecká osmanská invázia je porazená a je zabránené tomu, aby ovládla celú Európu. Turci sú potom zatlačení na juh na Balkán počas dlhej vojny zahrňujúcej takmer všetky európske národy a ktorá sa skončila len začiatkom 19. storočia, kedy boli konečne vyhnaní zo svojich posledných bášt.

8. Bitka pri Navarine, 20. októbra 1827, bola veľkým európskym námorným víťazstvom, ktoré dalo zrod súčasnému Grécku. Toto víťazstvo podnietilo ďalšie víťazstvá pre európske sily na pevnine, ktoré vyvrcholili v nezávislosť Grécka pod európskou ochranou v roku 1830.

9. Rok 1948. Americkí fyzici Walter Houser Brattain, John Bardeen a William Bradford Shockley vynachádzajú tranzistor, zariadenie, ktoré položilo základy pre revolúciu elektronických zariadení – vrátane počítačov – 20. a 21. storočia.

10. Pristátie Apolla 11 na mesiaci v roku 1969. Žiaden technologický čin nikdy nebol významnejší alebo odvážnejší.

Preklad: zet, www.protiprudu.org

Zdroj: Arthur Kemp