Ilustračné foto: shutterstock

Prológ:
Súčasný neoliberálny režim súrne, ako transylvánske monštrum, potrebuje pre svoju ďalšiu existenciu „uloviť obeť”, ktorá bude pre výstrahu lynčovaná a bezbreho medializovaná už v štádiu vyšetrovania, prípravy žaloby a neskôr v monster procese na špecializovanom súde. Dnešná amorálka postavená nad zákon je Damoklov meč, ktorý nás pravdepodobne spoločensky zabije.

Podnikateľ Marian Kočner sa na konci poslednej tlačovky verejne pýtal novinárky Moniky Tódovej, či je pravda - keďže sa to mal dopočuť od jej kolegov, že vyrába titulky svojich článkov tak, že pri tom sedí na kolenách šéfredaktorovi Denníka N Matúšovi Kostelnému. Mal ich pri tom nachytať jej manžel, ktorého Tódová mala následne vyhodiť z kancelárie s tým, že vyrušuje. Nezaujíma ma súkromný život novinárky, ani bulvárna informácia a píšem ju iba preto, že dodnes Tódová nemala potrebu to verejne vyvrátiť a očistiť svoje meno. Na internete o tom nenájdete jedinú čiarku. Ako keby sa to ani nestalo.

Tá istá presstitútka nedávno zverejnila titulok: „Harabin opäť rozhodol v prospech mafie. Sudcovia sa pýtajú, čo robia Žitňanská, Čižnár a Švecová.” Navodzuje v spoločnosti atmosféru, že sudca Harabin zrušujúcim rozsudkom ku kauze Sýkorovcov zabraňuje justícii spravodlivo potrestať vrahov. Keď zadáte do vyhľadávača na portáli Denníka N hashtag „Harabin”, zistíte, že Denník N, píše o ňom takmer denne. Dokonca sú dni, kedy sa „pisálkovia“ DenníkaN k Harabinovi v tejto informačnej stok, vyjadrujú aj dvakrát za deň. Samozrejme - zásadne negatívne - ako inak?

Podrobne som si naštudovala predmetný rozsudok, rovnako, ako desiatky predchádzajúcich, mediálne kritizovaných rozsudkov Harabinovho trestného senátu a moje občianske stanovisko je jednoznačné: Harabinov senát opäť rozhodol správne a spravodlivo. Ale to je iba môj záver - a ja sa môžem mýliť.

Odložme nabok tisíckrát potvrdený fakt, že slovenský mainstream je často zapáchajúca informačná stoka a venujme sa faktograficky iba súvislostiam prípadu. Nie z pohľadu práva, ktoré ani ja a často ani vy nedokážete správne posúdiť- a ani nám to neprináleží. Venujme sa tomu z pohľadu spoločenskej analýzy. Začnime tým, že najvyšší súd je principiálne v každej krajine najstabilnejší pilier demokracie. Nie je to len „nejaká” štátna inštitúcia s „právom veta”. Je to svätyňa spravodlivosti, na ktorej principiálne stojí demokracia. Nerešpektovať rozsudok najvyššieho súdu je krok k spoločenskej anarchii. Ale na Slovensku táto inštitúcia nepožíva takmer žiadnu vážnosť. Zásadná otázka preto znie, kto je za to zodpovedný, pretože negatívne sa o nej vyjadruje aj sudca Harabin.

Rozsudky jeho senátu je nutné spoločensky rešpektovať, pretože sú v súlade so zákonom. Ak nie sú, nech to jeho oponenti z radov prokurátorov a sudcov dokážu - to je moje stanovisko, pretože čokoľvek iné - akékoľvek moje vyjadrenie, by bolo krokom k anarchií. Rozsudky musia rešpektovať všetci, nie len blogeri. Aj politici, exekutívci, či novinári. Ale robia to?

To, že sa vyjadrujú o Harabinových postupoch nezávislí právnici, považujem za akceptovateľné - pokiaľ sú naozaj nezávislí. Ale všetci ostatní musíme právoplatné rozsudky najvyššieho súdu iba rešpektovať, pretože to je základný princíp demokracie - rešpektovať v rozsudkoch právo veta najvyššieho súdu. Je to pre demokraciu totiž nevyhnutné. Každý, kto spoločensky rozsudok najvyššieho súdu nerešpektuje, napríklad v minulosti minister Kaliňák, neskôr Švecová či Bajánková, ktoré sa snažili Harabina potrestať za právny názor, či dnesTódová a Denník N, vnášajú svojim spôsobom do spoločnosti anarchiu. Je to dnešný mainstream. Politici a podvratní politickí sluhovia v súdnictve, ktorí denne rozkladajú demokraciu v jej základoch cez nerešpektovanie najvyššieho súdu.

Tódová spoločensky apeluje na to, že na slobodu sa dostanú podozriví vrahovia. A jej strachu máme všetci uveriť? Z jej kreditom presstitútky, ktorá nás bez mihnutia oka zaviedla polopravdami už asi tisíckrát? Ona je tá, ktorá úprimne bojuje za túto spoločnosť, lebo jej na nás záleží?

Na druhej strane, je správne veriť Harabinovi? Mainstreamoví novinári už roky v prípade Harabina a rozhodnutí jeho senátu nerešpektujú základné pravidlo práva: Nie tí sú v justícii vinní, ktorí poukazujú na nezákonnosti ako napríklad Harabinov senát, ale tí, ktorí tú nezákonnosť predtým zapríčinili. Písať, že Harabin je principiálny odľud iba preto, že zrušil nezákonné rozsudky a pustil tak zločincov na slobodu, je iba ďalšie mainstreamové rozkladanie justície. Písať by sa totiž malo o tých, ktorí to pred ním zapríčinili, aby si za to niesli zodpovednosť. Nie o Harabinovi, ktorý spolu so svojim senátom v rozsudku poukazuje na nezákonnosti v procese.

Inými slovami, keby Harabin rozhodol akokoľvek, nikdy nebude v spoločnosti ten „dobrý”. A podľa môjho názoru z toho vychádza aj Harabinova logika v konaní.

Harabin dosiahol v živote už takmer všetky profesné méty, ktoré dosiahnuť mohol. Bol sudcom, potom predsedom najvyššieho súdu, predsedom súdnej rady, ministrom spravodlivosti a asi jediné čo nedosiahol, je kreslo ústavného sudcu, ktoré však v spoločnosti, kde amorálnosť je mainstreamom a politikmi stavaná nad zákon, ani nikdy nedosiahne. Čo by ste spravili vy, keby ste ho chceli dosiahnuť? Ja by som sa rozhodla, že takú spoločnosť zmením, pretože mi napadá jediná otázka: Čo môžem ako morálny sudca stratiť v nemorálnej spoločnosti? Nič, pretože pôsobenie morálnej autority v dnešnej spoločnosti bez morálky sa pre Harabina stalo najvýznamnejšie a preto sa rozhodol, že postaví zákon a spravodlivosť nado všetko. Opakujem: Čo môže morálnosťou v spoločnosti bez morálky stratiť? Nič, pretože všetko, o čo by ho dnešní podvracači demokracie obrali, už dávno pre neho v amorálnej spoločnosti stratilo hodnotu. Jediné, čo ho napĺňa je, že dokáže presadzovať zákonnosť napriek všetkým vzdorom a prekážkam. Čo pre Harabina znamenajú ľudia ako Tódová? Nič, priatelia. Nesiahajú mu totiž v morálnych zásadách ani po päty.

Všimnite si prosím kauzu bitky v bare, ktorá sa mala stať jedným z pilotným projektov pri presadzovaní „boja proti extrémizmu”. NAKA z prípadu urobila trestný čin s rasovým motívom. Rasový motív (podľa NAKA) vyplynul z pocitov troch svedkov - Francúzov, ktorí tvrdili, že ich priateľa černocha zbil obžalovaný Slovák, lebo bol čiernej pleti. Vyšetrovateľ založil rasový motív na pocite troch Francúzov, ktorí všetci zhodne tvrdili, že „majú pocit”, že ich kamaráta zbili len preto, lebo bol jediný černoch v bare. Všetci traja vypovedali zhodne od slova do slova, dokonca s rovnakými gramatickými chybami, aj keď boli vypočúvaní separátne. Podozrenie sudcu Harabina, že vyšetrovateľ napísal jeden odsek u všetkých troch rovnaký, aby rasový motív dosiahol, je teda viac ako na mieste. A tu sa chcem pristaviť, pretože mainstreamoví novinári to zneužili a píšu, že Harabinove rozsudky zasahujú do procesu súdnictva a zabraňujú výkonu spravodlivosti. Nezaujíma ich, že Harabinovo rozhodnutie je zákonné. Stavajú svoju nemorálnosť (manipuláciu verejnej mienky pre zjednodušenie jednosmerného rozhodovania v politike) nad právo, čím vnášaj