Ako je každej väčšinovo bielej krajine vnucovaná imigrácia z tretieho sveta

Nedávno sa členské štáty EÚ vyhrážali Poľsku, Českej republike a Maďarsku (alebo, lepšie povedané, „nútili“ ich), aby otvorili svoje hranice a prijali utečencov a imigrantov z tretieho sveta. Toto vážne nie je nič nové, už dávno sa na ne vyvíja takýto nátlak. EÚ je jedno, či sa tieto krajiny len riadia demokratickými voľbami alebo vôľou väčšiny svojich ľudí. Stále sú nútené otvoriť svoje hranice, bez otázok. Čudovali ste sa niekedy, prečo to tak je?

Liberáli a multikulturalisti vždy hovoria o „zdieľaní zodpovednosti“, ako keby imigrácia bola týmto veľkým bremenom. Pamätajte, pochádza to od tých istých ľudí, ktorí vždy tvrdia, že POTREBUJEME imigráciu a otvorené hranice, aby sme prežili a zachovali samých seba. Vytvára to prácu/pracovnú silu a posilňuje našu ekonomiku a všetko ostatné. To je aspoň to, čo vždy počúvame.

Keby to bola pravda, nebojovali by krajiny ako Poľsko a Maďarsko za svoj podiel na tomto nádhernom zdroji a neboli by ochotné otvoriť svoje hranice a investovať miliardy na rôzne integračné projekty, aby žali výhody?

Nikdy nepočujeme o tom, že by naši lídri nútili iné krajiny prijímať akúkoľvek ropu alebo zlato. Predstavte si to. „Máme tu priveľa ropy! Taktiež si musíte nejakú zobrať, máme viacej, než dokážeme zvládnuť!“. To sa nikdy nestane, pretože na rozdiel od neustálej imigrácie z tretieho sveta sú ropa a zlato skutočné zdroje, ktoré akceptuje a chce každá krajina.

Keby imigrácia z tretieho sveta bola takým zdrojom, potom by sa ostatné členské štáty EÚ nesťažovali, že jej majú priveľa, ani by sa deportácia nepovažovala za niečo zlé či negatívne, keďže by postúpila hodnotné zdroje tretiemu svetu, kde sú najpotrebnejšie.

Takže inými slovami, všetky tie reči o výhodách či dôležitosti imigrácie z tretieho sveta pre ekonomiku sú len výhovorkami pre to, aby sme naďalej mali otvorené hranice.

Ak toto čítate a ste za imigráciu, tak teraz si už pravdepodobne myslíte, že na ekonomických aspektoch nezáleží. Je to o pomoci ľuďom a to je to, čo je dôležité. Rétorika sa takto zvyčajne mení kedykoľvek, kedy niekto spochybní výhody imigrácie. Argumenty sa už nezameriavajú na praktické, ale morálne aspekty.

Kvôli tomuto sa pýtame nielen na to, prečo sa praktické dôvody prezentujú v prvom rade ako výhovorka pre otvorené hranice, ale tiež na to, či je to skutočne o pomáhaní ľuďom, keďže je to len ďalšia výhovorka pre otvorené hranice.

Existuje mnoho spôsobov pomoci ľuďom (či je to naša povinnosť je diskutabilné) a neviedli by nás k tomu, aby sme sa stali menšinou v našich krajinách, no žiadna z týchto možností nie je uznávaná. Prečo je nevyhnutné otvoriť naše hranice? Ako tretiemu svetu pomôže, keď prijmeme zopár vyvolených? A prečo nie je Saudská Arábia či ktorákoľvek iná nebiela krajina nútená alebo tlačená k tomu, aby „zdieľala bremeno“ alebo „prevzala zodpovednosť“? Saudská Arábia je moslimská krajina a jedna z najbohatších krajín na svete, a predsa ich nikto nežiada, aby pomohli ostatným moslimom.

A predsa, ak Poľsko, Maďarsko alebo akákoľvek iná väčšinovo biela krajina nechce rovnaký výsledok ako Spojené kráľovstvo či Švédsko, napríklad (kde sa domáce obyvateľstvo stáva menšinou, kriminalita prudko stúpla a ľudia žijú pod nepretržitými hrozbami teroristických útokov), je za to trestaná. Prečo? Lebo sú to väčšinovo biele krajiny.

O to tu v skutočnosti ide. Nie je to o pomáhaní ľuďom, nie je to o získavaní zdrojov. Ich podvedomým cieľom je ich myšlienka taviaceho kotla. Vždy obhajujú niečo, čo vedie k taviacemu kotlu v bielych krajinách.

Napokon, len väčšinovo biele krajiny sú nútené mať politiku otvorených hraníc a nechať sa zaplaviť ľuďmi z tretieho sveta. Čo je účelom tohto, ak nie to, aby sme sa stali menšinou v našich krajinách?

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: This is Europa