Je veľký protikorupčný pochod maskovaná politická akcia? Alebo obyčajná spontánna akcia nespokojných študentov? Ako to v skutočnosti je? Pátrajme hlbšie a pozrime sa na fakty. Informácie budem prezentovať v poradí, v akom som sa s nimi zoznamoval ja.

Ešte skôr, než začnem udávať kritické informácie a postrehy, tak by som chcel povedať, že som rád aktivite mladých ľudí. Teší ma, že im záleží na Slovensku a že sú ochotní niečo reálne urobiť. Hoci s nimi osobne nemusím vo všetkom súhlasiť, hoci sú naivní, verím v ich nadšenie a záujem pracovať a žiť v lepšej krajine. Ako každý iný, aj ja chcem zastaviť korupciu.

Veľký protikorupčný pochod – čo je to?

Dňa 18. apríla 2017 sa v Bratislave konal veľký protikorupčný pochod. Organizátori pochodu – študenti Dávid Straka a Karolína Farská – žiadali, aby premiér Róbert Fico odvolal ministra vnútra Róberta Kaliňáka. Kričali, že v krajine sa rozmáha korupcia, že polícia je spolitizovaná a jej šéf musí odísť. Taktiež požadovali odstúpenie špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a zrušenie Mečiarových amnestií.

Ich požiadavky neboli naplnené a dnes zbierajú hlasy pod petíciou, ktorou sa pri počte podpisov 100 tisíc parlament „bude musieť podľa zákona zaoberať.“

Následne sa konali ďalšie protikorupčné pochody. 5. júna v Bratislave, Košiciach a Prešove. Organizátori protestujú aj počas leta, navštevujú viaceré mestá.

Poradcovia, osobnosti a mediálne krytie

Z tribúny sa k publiku prihovárali biela vrana Jozef Žaťko, Anna Remišová, Thodová, Michal Hvorecký. Na priebeh organizácie dohliadal Vladimír Crmoman, známa tvár zo spolitizovaného učiteľského štrajku spred parlamentných volieb z roku 2016. Vystúpil aj Michal Kaščák, organizátor politicko-hudobného festivalu Pohoda.

Priestor dostali aj hlavní protagonisti filmu Únos – herec Ján Greško, číslo dva na kandidátnej listine SDKÚ v roku 2016 a jeho kolega Maroš Kramár. Ale aj Ľuboš Sibert, ďalšia tvár veľkého učiteľského štrajku a Zuzana Hlávková z mimovládnej organizácie Transparency International.

Postoje a politická orientácia všetkých týchto ľudí je známa. Ľavicový liberalizmus, ekonomický ultraliberalizmus, eurohodnoty, multikulturalizmus, kultúrny marxizmus, Spojené štáty, integrácia.

Títo ľudia sa k organizátorom dostali pravdepodobne keď vznikla ich internetová stránka a bol zriadený účet na vyzbieranie prostriedkov na pokrytie nákladov súvisiacich s organizáciou protestu. Vtedy sa začali angažovať rôzni „poradcovia“ so skúsenosťami s protestmi. Veľký protikorupčný protest si vtedy sprivatizovali.

Média hlavného prúdu prezentovali pochod jednostranne a snažili sa navodiť dojem spontánnosti a apolitickosti. Ako by však reagovali, ak by na podobné protikorupčné podujatie pozývali ľudia s trošku iným svetonázorom?

Povedzme, že moderátorom protestu by bol niekto zo Slobodného vysielača, s prejavom by vystúpil niekto z kandidátky ĽSNS a s organizovaním by pomáhali ľudia z prostredia ruskej ambasády. Tvrdili by média aj v tomto prípade, že ide o nezávislý protest? Alebo by boli fašisti?

Preto musím kategoricky odmietnuť tvrdenie, že protest bol nezávislý a apolitický. Nie s takýmito „poradcami“ na pozadí.

Ohľadom požiadaviek protestujúcich mám jednu otázku. Organizátori zažili jedinú veľkú kauzu – kauzu Bašternák, tak je pochopiteľné, že ju tam dali. No prečo skáču rovno ku kauze Gorila? Keď protestovalo celé Slovensko v mrazoch, oni mali 10-11 rokov, nemohlo ich to nijakým spôsobom osloviť. Ako je teda možné, že sa tam neobjavila žiadna kauza Radičovej vlády? Žiadne platinové sitká, daňové riaditeľstvo Košice, ani kolaps daňového systému. Kauza Gorila síce bola obrovská, ale medzi ňou a kauzou Bašternák bolo bezpočet iných káuz.

Stretnutie s policajným prezidentom Gašparom

Reagoval na to policajný prezident Tibor Gašpar a v priamom prenose pozval organizátorov k sebe do kancelárie na diskusiu. Dohodnúť stretnutie im chcel aj s inými predstaviteľmi polície, ktorí by im vysvetlili postup pri vyšetrovaní korupcie.

Študenti prekvapivo toto pozvanie odmietli. Oficiálnym dôvodom bolo, že Gašpar ich pozval na prezídium. Študenti však mali požiadavku, aby sa debata uskutočnila na pôde školy a aby ju moderoval novinár.

Novinári sa Straku pýtali, prečo odmietol ísť na prezídium. Pre Plusku povedal, že sám nemal problém ísť na prezídium, ale presvedčili ho iní, že to nie je dobrý nápad. V tomto rozhovore pre Plusku povedal aj prvú „slávnu“ vetu: „Ťažko sa mi to argumentuje, keď to nie je z mojej hlavy.“ Okamžite sa rozšírila po internete.

Toto je jednoznačná ukážka „nezávislosti“ organizátorov protestu. 19-ročný Straka sám priznal, že iní ľudia usmerňujú jeho konanie a on vykoná, čo navrhujú – bez toho, aby návrhu sám rozumel.

Politický analytik Ján Baránek udalosť trefne okomentoval: „Tým, že s policajným prezidentom nechcú hovoriť priamo, ale prostredníctvom novinára, tak priznávajú nekompetentnosť. Ale potom nie sú ani kompetentní organizovať demonštrácie. Tak nech si vyberú. Nemôžu mať požiadavky, a keď ich zavolá na diskusiu, tak nejsť a trvať na novinárovi. Keď to nie je z jeho hlavy, tak priznal, že ich niekto manipuluje a oni sú len nasadení. Bolo by poctivé, keby ten, kto im radí, vyšiel do popredia a ujal sa iniciatívy.“

Taktiež predseda vlády Róbert Fico na margo pochodu pravidelne vyhlasuje, že je otvorený diskusii, ale organizátori túto výzvu ignorujú.

Dávid Straka sa jednoducho vyhýba debate, pretože by utrpel porážku. Čo je prirodzené, vzhľadom na to, že názory, ktoré hlása, nedokáže obhájiť.

Megaškandál: organizátor netuší nič o korupčných kauzách, proti ktorým pochoduje

Nasledoval megaškandál. Denník Plus JEDEN DEŇ priniesol nahrávku telefonického rozhovoru s gymnazistom Dávidom Strakom a ukázalo sa, že netuší nič o korupčných kauzách, proti ktorým organizoval pochody. Vyvolalo to ešte väčšiu kritiku pochodu a poskytlo hmatateľný dôkaz, že organizátori naozaj sú niekým manipulovaní.

Rozoberiem to najdôležitejšie. Autentický rozhovor si môžete vypočuť tu.

Novinárka začala rozhovor úsmevnou otázkou, či sú antikorupčné pochody zo Strakovej hlavy, na čo odpovedal „áno, samozrejme“. Druhá otázka bola o čom je kauza Gorila. Straka sa zasmial a spýtal sa, či to má novinárke „akože vysvetliť“. Usiloval sa zahrať to do autu. Straka povedal, že viac vie o Bašternákovi, Gorila bola už predsa len dávnejšie.

Novinárka ho napomenula, že požadujú aj vyšetrenie kauzy Gorila, tak ona sa pýta, o čom to je. Keď dostal druhú šancu objasniť kauzu Gorila, odpoveď bola ešte horšia. Straka povedal, že „oni vedeli, že tie kauzy sú niečo nemorálne, ale nemajú dostupné informácie o čom sú.“

Odkiaľ teda o nich vedeli, pýta sa novinárka. „Čerpali sme z médií. Rozmýšľali sme a prišli sme na to, že je to veľká blbosť to čo sa tu deje.“

Nasledovala otázka o čom je kauza Baštarnák. „Kde by som začal. Táák…“ Kto je pán Bašternák, pýta sa ho novinárka.

„Prečo by som vám to mal vysvetľovať?“

„Pretože tvrdíte, že protikorupčné pochody, na ktorých žiadate vyšetrenie aj týchto káuz sú z vašej hlavy, no tak mi povedzte kto je pán Bašternák.“

„Tak akože pre mňa je to človek, ktorý… Bašternák. Proste sa do toho celého namotal a jeho firma poslala peniaze Kaliňákovi a je podozrivý z daňových únikov.“

Nevedel za čo poslala jeho firma peniaze Kaliňákovi, ale problém je už len to, že ich poslala. Takže problém má byť, že jedna súkromná firma poslala peniaze inej súkromnej firme.

„Vy si myslíte akože, pre vás nie je podozrivý, že on spravil nejaké daňové podvody?“

„Nie, ja sa vás pýtal, lebo hovoríte, že to je z vašej hlavy.“

Avšak ani kauzu Bašternák nedokázal vysvetliť.

Straka mal problém s Kováčikom „už len preto, že niekoľko rokov, tuším osem, nepodal obžalobu“. Na otázku, či si vyžiadali nejaký výpis práce odpovedal, že „nie, nevyžiadali ale oni žiadajú stretnúť sa s nimi všeobecne.“ Avšak na stretnutie s policajným prezidentom Gašparom odmietol ísť.

Odvolanie Gašpara podľa študentových slov žiadajú preto, lebo nie je schopný vyšetriť korupciu, hoci Gašpar vyšetrovateľom nie je.

Rozpor bolo, že tvrdil, že nechcú čerpať informácie len z médií a chcú sa stretnúť s Gašparom, ale zároveň odmietajú stretnutie.

Na záver Straka zahviezdil ešte viac. Vyšlo z neho jeho druhé „slávne“ vyhlásenie, ktoré obletelo slovenský internet:

„Normálne, že si prečítate viaceré médiá. Oni vám dávajú obraz o tom, čo sa deje. Potom nad tým rozmýšľate, či to je možné, alebo či si to tie médiá vymýšľajú, alebo či tam dávajú veci, ktoré môžu byť nejaké blbosti. A keď vám to príde, že by to tak mohlo byť, tak na základe toho sme spravili pochod.“ (Autentický rozhovor si môžete vypočuť tu.)

Takže organizátori vôbec nevedia, o čo im ide. Nerozumejú kauzám, proti ktorým protestujú a ktoré požadujú vyšetriť. Nevedia o nich nič. Nerozumejú ani vlastným požiadavkám. Nedokázali odpovedať na základné otázky a objasniť svoje požiadavky. A bezvýhradne dôverujú médiám.

Vyzerá to tak, že niekto tých organizátorov hodil dopredu, aby vytvoril imidž toho, že toto sú nahnevaní mladí ľudia, ktorí vedia, o čo im ide.

Po tomto škandále sa analytici zhodli, že teraz je minimálne spochybnená kredibilita organizátorov a existuje reálne podozrenie, že niekto nimi manipuluje. Mnohí iní rozhovor pochopili ako neodškriepiteľný dôkaz o manipulácii z pozadia.

Človek, ktorý nevie, o čom je kauza Gorila, ju nemôže vnímať ako tak dôležitú a požadovať jej prešetrenie. Človek, ktorý nevie kto je a čo má robiť generálny prokurátor nemá ako vedieť, že práve on je tá prekážka v boji proti korupcii. A keďže nevie toto, nemá ani dôvod požadovať jeho odvolanie. Ten chlapec jednoducho nemôže byť autorom tých požiadaviek. Lebo k nim sám nemohol dôjsť.

Nejde o názor nejakých anonymných konšpirátorov na konšpiračných weboch. Na približne rovnakom názore sa zhodli analytici Eduard Chmelár, Ján Baránek, Milan Žitný, Michal Horský a Jozef Lenč, hoci mainstreamové médiá túto neobvyklú zhodu názorov odignorovali a namiesto toho hovorili o konšpiračných weboch.

„My nečítame, často len pozeráme Facebook a videá“

Ešte to neskončilo, hoci to najlepšie je už za nami. Na konci júna publikoval Trend rozhovor s Dávidom Strakom. Čo odpoveď, to perla.

Straka zdôraznil, že pre generáciu jeho rovesníkov je televízia prekonané médium. Dnešní mladí už používajú iné formy médií, na ktoré stavili aj pri informovaní o pochode. Napríklad Google, prekvapujúco, nepoužíva.

„Je to pravda, že telku som kedysi pozeral s babkou. Teraz už nie. Youtuberi nám však ukázali a inšpirovali nás v tom, že cez web sa toho dá veľmi veľa urobiť. Facebook nahradil pre mňa všetko. Stačí mi tam prísť a on ma hodí na rôzne weby. Nepoužívam Google, ak, samozrejme, nepíšem nejaký projekt.“

„My nečítame, často len pozeráme Facebook a videá. To by ste mali vedieť. Ak sa vrátim k politike. Tak tá strana, ktorá spraví videá s riešeniami, myslím, že vyhrá aj voľby.“ Mladý pán nám teda prezradil, odkiaľ čerpá informácie a že už vlastne ani nečíta.

Napokon mladý, 19-ročný pán dodal, že si občas aj niečo prečíta, hoci nepriamou cestou: „Denník N alebo iné médiá si predsa nečítam na webe. Otvorím si len Facebook, očakávam, že ma k nim on dovedie.“

Keď som tieto vyhlásenia čítal prvý krát, nemohol som uveriť vlastným očiam. Bol som v šoku z prečítaných riadkov.

Takže keď Straka chce dostať správy, stačí mu otvoriť Facebook, tam mu vyskočí článok, prečíta si ho a všetko vie. Denník N mu všetko pekne naservíruje a on to zožerie aj s navijakom. Google nepoužíva. Veď nie je dôležité zistiť o téme viac informácií a názory druhej strany, prípadne názory diskutujúcich, či komentátorov a analytikov. Žiť v sociálnej bubline Denníka N to je fajnové. Vyskočí mu na FB článok a on si ho prečíta. Teda ak si ho prečíta, lebo on radšej videjko. Písmenká sú namáhavé.

A ono to pokračovalo…

Prezident Andrej Kiska dáva dobrý príklad aj ostatným v parlamente, aby mali byť hodnotoví a našli riešenia. Pani ministerka Lucia Žitňanský je dobrý človek.

„Aké média sledujete?“

„Sledujem Denník N.“ Naozaj.

Straka priznal, že impulzom na zorganizovanie pochodu bolo, že Andrej Danko vyhnal preč zo Slovenska RegioJet. Prekážalo im aj to, že v parlamente zakázal vizuálne pomôcky Igorovi Matovičovi. Prišlo im hrozné, že takýto človek je v parlamente. Z protestu proti Andrejovi Dankovi sa neskôr vyvinul veľký protikorupčný pochod.

RegioJet a Matovičove vizuálne pomôcky. Toto sú problémy dnešných dní. Toto sú tie veci, ktoré tohto nádejného mladého človeka trápili a neskôr vyburcovali k zorganizovaniu pochodu.

Na záver redaktor na rovinu položil takúto otázku: „Uvedomujete si, že žijete v nejakej sociálnej bubline a mimo nej je realita iná?“ Nedalo sa túto otázku nepoložiť vzhľadom na predchádzajúce odpovede. Že Straka žije v sociálnej bubline bolo z jeho odpovedí jasné. Straka to ani neskúšal poprieť, ale svojimi „skúsenosťami“ sa to snažil vizuálne zmierniť.

Po tomto rozhovore musel organizátor pochodu klesnúť v očiach každého nezaujatého človeka. Sám sa diskreditoval. Človek nemôže o sebe do médií hovoriť takéto veci. 19-ročný človek, ak chce aby ho aspoň niekto bral aspoň trochu seriózne, nemôže povedať, že on už ani nečíta a že jediný Facebook je jeho informačný zdroj.

Ironické je, že tento rozhovor mal názov „Organizátor protestov: Nie sme tupí a neuveríme každému.“

Členovia Slovenskej debatnej asociácie

Spoločným menovateľom Dávida Straku a Karolíny Farskej je Slovenská debatná asociácia. Spoznali sa tam. Stojí za to posvietiť si na financovanie, obsahovú skladbu a personálne obsadenie.

Slovenská debatná asociácia (SDA) je občianske združenie, ktoré sa od roku 1999 ako jediná organizácia na Slovensku venuje systematickému rozvoju debatných aktivít a metodiky. Má viac ako 100 členov združených v 53 debatných kluboch.

Pokračuje to: „SDA je nástupcom debatného programu Nadácie otvorenej spoločnosti. Patrí medzi 24 prijímateľov dotácie Ministerstva školstva, vedy a športu SR určenej na podporu dlhodobej systematickej práce s mládežou.“

SDA uvádza, že asi 80 % členov je zapojených do stredoškolského debatného programu. Takže ide o stredoškolských študentov. Organizácia sa zameriava nielen na študentov, ale aj na učiteľov skrz jej Učiteľský debatný program.

SDA je teda mimovládna organizácia napojená na Open society foundation a finančníka Georga Sorosa. Status členskej organizácie nemá, ale z výročných správ vieme, že peniaze dostáva najmä od štátu a Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorú uvádza ako svojho partnera.

Tomu zodpovedajú aj diskusné témy. Ktoré sú vo valnej väčšine politické a politicky korektné: Európska únia by mala prijať všetkých migrantov, ktorí nepredstavujú bezpečnostné riziko. Verejnoprávne média by mali byť zrušené. Reklamné pútače v mestách by mali byť zakázané.

Vo finále Slovenskej debatnej ligy 2015/2016 figurovala jedna neuveriteľná téma: „V prípade teroristického útoku na území EÚ spáchaného moslimami by mal štát nafingovať dôkazy o tom, že za útok bol zodpovedný člen etnickej a socio-ekonomickej majority (väčšiny, nie menšiny, pozn.). O tomto nafingovaní by sa verejnosť nedozvedela.“ Ak ste zostali v šoku, pokojne si to prečítajte znovu. Toto je diskusná téma organizácie, ktorej členmi sú organizátori pochodov.

V rámci SDA boli vytvorené projekty Rozumne o migrácii, Rozumne o menšinách a Hrozby pre demokraciu. Cieľom je propagácia migrantov a liberálnej demokracie.

Ešte zaujímavejšie je, že výkonný riaditeľ SDA v rokoch 2003-2006 bol Martin Poliačik, poslanec za stranu Sloboda a solidarita. Poliačik to má dokonca napísané vo svojom životopise, ktorý zverejnil na portáli Eurovoľby2014.sk. A tak sa vraciame späť k otázke ľudí v pozadí pochodu.

Všetci, čo poznajú prostredie mimovládnych organizácií vedia, že ak tam niekto roky bol šéfom a potom z funkcie odíde, tak tam vlastne ostane ako „poradca“ v lepšom prípade a ako šedá eminencia v tom horšom.

Martin Poliačik z SDA dokonca formálne nikdy neodišiel. Do dnešného dňa je uvedený na webe SDA ako oficiálny funkcionár organizácie – nachádza sa v zozname akreditovaných rozhodcov. Je rozhodca s akreditáciu 3. stupňa, čo sa rovná medzinárodnej úrovni.

Takže nielen pochybné financovanie, politicky korektné témy, ale aj personálne prepojenie na pravicových politikov a mimovládny sektor. Členmi takejto organizácie sú naši „nezávislí a apolitickí“ organizátori.

Členovia strategickej rady SDA

Výročné správy obsahujú ďalšie zaujímavé informácie. Členmi strategickej rady Slovenskej debatnej asociácie sú „staré známe tváre.“

Martin Dubéci, zakladateľ Výzvy k ľudskosti a zároveň zakladateľ Progresívneho Slovenska. Bývalý šéf prezidentskej kampane Radoslava Prochádzku. Výzva k ľudskosti sa sústredí na transformáciu verejnej mienky v prospech prijímania migrantov.

Andrej Nosko, programový manažér Nadácie otvorenej spoločnosti.

Matej Kurian, ktorý aktuálne pôsobí ako analytik Inštitútu finančnej politiky. V minulosti bol členom nadácie Zastavme korupciu založenej podnikateľmi Miroslavom Trnkom, spoluzakladateľom firmy ESET a Michalom Bláhom, podnikateľom v reklame. Trnka je aktuálne jeden zo spolumajiteľov Esetu, ktorí vlastnia Denník N. Trnka taktiež podporuje Progresívne Slovensko.

Ondrej Lunter, prevádzkový riaditeľ firmy AlfaBio a syn kandidáta na post predsedu Banskobystrického kraja, vyzývateľa Mariána Kotlebu. V minulosti ho to ťahalo k tretiemu sektoru a spoluzakladal projekt Demagóg.sk. Projektu poskytla administratívnu, finančnú a technickú podporu Nadácia otvorenej spoločnosti.

Stále veríte, že ide len o náhodných, nespokojných študentov, ktorí sa rozhodli niečo spraviť pre budúcnosť štátu? Možnože impulz a myšlienka prišli spontánne, ale to, že práve títo ľudia sú v politike a robia politiku nie je žiadna náhoda.

Organizátori sú nekompetentní a nedôveryhodní

Zhrňme to. Organizátori sú mladí, neskúsení a ľahko zneužiteľní študentíci, ktorí zo seba nevedia vysúkať ani len dve súvislé vety, ktoré by mali hlavu a pätu, čiže pointu a zmysel. Tak musia mať poradcov, hercov a tribúnnych praktikantov. Média hlavného prúdu nad týmto privreli oči.

Niekto organizátorov očividne inštruuje, keďže to, že sa nemajú stretnúť s policajným prezidentom Tiborom Gašparom nie je z ich hlavy.

Straka a Farská nerozumejú kauzám, proti ktorým protestujú a ktoré požadujú vyšetriť. Nevedia o nich nič. Nerozumejú ani vlastným požiadavkám. Nedokázali odpovedať na základné otázky a objasniť svoje požiadavky. Ale bezvýhradne dôverujú médiám.

Čítajú Denník N, pozerajú videá, čítať dlhé state sa im nechce. Žijú v sociálnej a informačnej bubline. Ich informačný zdroj je Facebook a príspevky, ktoré sa im tam zobrazujú. Nepoužívajú ani Google. Ani veľa nečítajú.

Vyzerá to tak, že niekto tých organizátorov hodil dopredu, aby vytvoril imidž toho, že toto sú nahnevaní mladí ľudia, ktorí vedia, o čo im ide.

Obidvaja organizátori sú členmi politicky pôsobiacej mimovládnej organizácie Slovenskej debatnej asociácie. SDA je financovaná a spolupracuje s Nadáciou otvorenej spoločnosti, venuje sa predovšetkým politike a indoktrinácií stredoškolských študentov, má jednoznačné personálne väzby na tretí sektor a pravicové strany.

Členmi SDA sú ľudia ako Martin Poliačik, poslanec za SaS, Martin Dubéci, Andrej Nosko, Matej Kurian a Ondrej Lunter.

Skrátka a jasne, organizátori svojimi činmi ukázali, že nie sú kompetentní organizovať protesty a že nie sú ani dôveryhodné osoby.

A ak niekto tvrdí, že ide o spontánnu akciu, organizovanú výlučne študentmi, bez akejkoľvek podpory, tak ho ľutujem.

Realita je taká, že veľký protikorupčný pochod je spolitizovaný vďaka rôznym osobnostiam s jasným politickým nastavením, ktoré sa na neho nalepili. Dávid Straka je manipulovaný niekým na pozadí, kto mu našepkáva. A pravdepodobne to sú mimovládni aktivisti. Je mi ľúto.

Jediné pozitívum na celom pochode je, že mladých ľuďom a asi aj organizátorom skutočne záleží na Slovensku. Mladí ľudia aspoň čiastočne vnímajú politiku a niektorí sú ochotní aspoň vyjsť do ulíc. A hoci mladí odchádzajú do zahraničia kvôli nízkej perspektíve u nás, najradšej by študovali a žili na Slovensku.

Vidíme škodlivosť sociálnych sietí

Dovolím ešte malý ironický postreh v súvislosti s pochodom.

Kritika veľkého protikorupčného pochodu je názorným príkladom škodlivosti sociálnych sietí. Mladí študáci chcú bojovať za svoju budúcnosť a proti korupcii, chcú žiť, pracovať a podnikať v lepšom štáte.

Ale tie sociálne siete a internet im v tom škodia. Konšpirátori a alternatívne weby útočia na pochody a tkajú sprisahanecké siete o mimovládnych organizáciách. Kritizujú týchto nevinných bojovníkov proti korupcii, démonizujú ich a robia to pomocou sociálnych sietí.

Vidíme to pri výroku „nie je to z mojej hlavy“ a pri rozhovore s novinárkou z Plus JEDEN DEŇ. Organizátori sa tak usilovne snažia a niečo spravia nejakú malú chybu, okamžite to koluje po sociálnych sieťach. Kvôli tomu klesá kredibilita a podpora pochodov.

Preto treba sociálne siete dostať pod kontrolu. Ak by ich kontrolovala nezávislá komisia zložená z mimovládnych aktivistov, tak video kde sa Straka zosmiešnil by sa nešírilo, bolo by vymazané zo sociálnych sietí a zakázané zdieľať ho. Pochod by potom nestrácal verejnú podporu, tak pekne, demokraticky.

Autor: ::Michal, www.protiprudu.org