Stručný komentár v bodoch: Marián Kotleba nevyrieši naše problémy. Bojovníci proti korupcii a proti Ficovi. Čo liberálni tajtrlíci zabudli povedať. Školstvo nie je akútny spoločenský problém. Kedy budeme mať platy ako v Nemecku? Neželám si rozpad Európskej únie.

Marián Kotleba naše problémy nevyrieši

Ak by ste sa zamysleli a spísali si zoznam našich akútnych problémov, pravdepodobne by ste zistili, že dominantná časť – asi tak štyri z piatich – je ekonomickej a sociálnej povahy. To znamená, že Slovákov trápia hlavne ekonomické problémy. Preto Marián Kotleba nezlepší situáciu ľudí, aj keby skutočne chcel a mal tú možnosť. Nemá komplexný ekonomický program a ani nikoho v strane s požadovanou kvalifikáciou. Kotleba jednoducho nedokáže vyriešiť najakútnejšie problémy, ktoré Slovákov trápia.

Bojovníci proti korupcii. A proti Róbertovi Ficovi. Hlavne proti Ficovi

Ak Róbertovi Ficovi niečo zlomí krk, príčinou bude takmer isto korupcia. Verejnosť strane SMER-SD najviac vyčíta rozkrádanie a neuveriteľnú mieru korupcie. Čo týždeň, to nová kauza. Predseda vlády a jeho strana sa stali synonymom pre korupciu. Bojovať proti korupcii sa na deväťdesiat percent rovná bojovať proti nim. A práve dnes sa vynorili protikorupční bojovníci ako huby po daždi. Je ich plno. Sú všade. Striehnu. A väčšinovo to sú premiérovi oponenti. Takzvaní pravicoví politici. Mimovládkári spojení s pravicovými stranami. Podnikatelia. Pravicovo-liberálne orientovaní ľudia.

Hovoria výhradne len o korupčných kauzách vládnucej strany a mlčia o kauzách pravicových vlád. Predaj samopalov za smiešnu cenu, kolaps daňového systému, platinové sitká, nástenkové tendre, kauza vláčiky – nič. Veď hádam nebudú chcieť prešetriť seba a svojich kamarátov.

Teda vzhľadom na tieto dve veci – že to sú premiérovi oponenti a mlčia o kauzách pravicových vlád – neverím, že ich boj proti korupcii je úprimný. Nie, to nie sú bojovníci proti korupcii. O korupciu im nejde. Bojujú o miesta pri koryte. Zúfalo túžia získať moc, zasadnúť na premiérsku stoličku, dosadiť na ministerstvá svojich ľudí, nabaliť sa. A zneužívajú na to najväčšiu slabinu vládnucej strany: nehoráznu, do očí bijúcu korupciu. Sami však lepší nie sú a ani nebudú.

Čo liberálni tajtrlíci zabudli povedať…

Vedieme politiku lacnej pracovnej sily. Už od roku 1998. Slovenská práca je lacná a preto sem prídu zahraniční investori, postavia fabriky a prinesú pracovné miesta a cenné know-how. Akurát je tu jedna vec, ktorú liberálni tajtrlíci zabudli povedať verejnosti aj zamestnávateľom. Že vinou nízkeho finančného ohodnotenia a absencií príležitostí k osobnému rastu, odídu do zahraničia všetky mozgy a prakticky všetci schopní, talentovaní a šikovní ľudia.

Keď teda dnes firmy nemajú kvalifikovaných a schopných ľudí, je to tým, že Ivan Mikloš zabudol podnikateľom povedať, že kvôli jeho politike lacnej pracovnej sily takmer všetci schopní ľudia odídu.

Takže politika lacnej pracovnej sily v praxi znamená, že dnes je zle a v budúcnosti bude ešte horšie. Dnes pracujeme za pásom za nízke platy a v budúcnosti bude ešte horšie, lebo tu nebude nik, kto by rozvíjal krajinu, budoval podniky a lákal investorov.

Zabudli aj na ďalšiu vec. Že okrem pomocných zahraničných pracovníkov na Slovensko nepríde nikto. Nikto schopný, talentovaný a vysoko vzdelaný. My nie sme pre takýchto jednotlivcov cieľová krajina. Nepríde sem jediný rumunský IT-čkár. Kvôli nízkemu ohodnoteniu a absencií príležitostí.

Kedy budeme mať platy ako v Nemecku?

Kedy budeme mať platy ako v Nemecku? Kedy budeme mať platy zodpovedajúce našej produktivite? Nuž, poviem ako to je. Slováci pracujúci v západných firmách nikdy nebudú mať platy ako na západe. Ak by Volkswagen mal dávať platy ako v Nemecku, tak radšej postaví fabriku v Nemecku a nie na Slovensku. Platy ako v Nemecku budeme mať vtedy, keď si postavíme našu vlastnú automobilku.

Školstvo nie je akútny spoločenský problém

Školstvo je v zlej situácii, čo nie je priaznivé pre budúcnosť štátu. Vzdelanostná úroveň obyvateľstva patrí medzi kľúčové faktory životaschopnosti krajiny. Napriek tomu si nemyslím, že školstvo má dnes byť najvyššou prioritou. Predstavte si deravé vrece piesku. Keď sa z vreca sype piesok, nepridáte piesok, ale upcháte diery. Alebo ešte lepšie, použijete nové vrece. A teraz: piesok je vzdelanie a vrece je stav hospodárstva.

Najakútnejší problém je stav hospodárstva. Dokáže zamestnať a zaplatiť iba malý zlomok súčasných absolventov. Či už maturantov, bakalárov alebo inžinierov. Lepšia kvalita vzdelávania je nezmyselné sypanie piesku do deravého vreca.

Pochybujem o tej istote, že ak vybudujeme slovenský duálno-vzdelávací Harvard, tak že jeho absolventi ostanú na Slovensku. Nezostanú u nás ak zistia, že sú na úrovni nemeckých absolventov. Čím vzdelanejší absolventi budú, tých vyššie budú ich nároky. A tým viac budú odchádzať do zahraničia.

Nie je na mieste, aby bolo dnes prioritou školstvo. Iba by sme dotovali zahraničné ekonomiky. Hlavné je vedieť si udržať schopných ľudí, ktorých produkujeme dnes.

Liekom proti nezamestnanosti nie je poľnohospodárstvo

Obnovenie poľnohospodárstva nepomôže zvýšiť životnú úroveň a platy. Je to odvetvie s najnižšími platmi, najnižšou potrebnou kvalifikáciou, vysokými nákladmi a horšou návratnosťou. Slováci, ktorý zarábajú v zahraničí štvorciferné sumy, ktoré sa niekedy začínajú číslom dva, sa nevrátia aby pracovali na poli za minimálnu mzdu. Podiel zamestnanosti v poľnohospodárstve by mal byť 5-7% zo všetkých zamestnaných. Tento podiel sa bude v budúcnosti znižovať kvôli rastúcej efektivite. 50-60% zamestnaných by malo pracovať v službách. IT sektor, finančníctvo a poisťovníctvo, obchod, cestovný ruch, médiá, informačné služby. Tu by sme mali smerovať.

Neželám si rozpad Európskej únie

Lebo po rozpade by sme skončili ako nemecký protektorát. Sú na to také malé dva dôvody, ktoré väčšina ľudí nedomyslí.

Za prvé, dnes sú v Európe dve hlavné mocenské centrá: Berlín a Brusel. Ak by Brusel stratil vplyv, mocenské vákuum by ľahko zaplnil Berlín. Lebo nie je nikto iný, kto by to spravil. Ani zabránil Nemcom spraviť to. Môžete namietať, že už teraz sme satelitným štátom. Áno, ale potom by sme sa stali doslova protektorátom.

Druhý dôvod je, že po rozpade EÚ by stratila platnosť európska legislatíva, ktorá nás čiastočne chráni. Dnes do nej vstupujú iné západné krajiny ako Francúzsko či Taliansko, ktoré vyvažujú nemecký vplyv, čo by sa po rozpade nedialo. Taktiež legislatíva sa oficiálne tvári, že je tu pre každého, preto sa môžeme do istej miery dovolávať našich práv, čo by po rozpade EÚ nebolo možné.

Autor: :: Michal; www.protiprudu.org