Prírodný dom môže zmeniť váš spôsob života
Stavanie zo slamy, hliny, dreva či konope začína byť čoraz populárnejšie. V zásade existujú dva prístupy. Prvý znamená objednať si stavbu od profesionálnej firmy, v tom prípade môže byť ešte drahšia ako dom z konvenčných materiálov. Alebo budete stavať svojpomocne, za prispenia vašich priateľov. Vtedy nielenže ušetríte, ale môže sa aj kompletne zmeniť váš doterajší pohľad na život.
Americká staviteľka prírodných domov Sigi Koko, jedna z mála žien – profesionálok v tejto brandži, hovorí, že na to, aby sa stavba mohla nazývať prírodnou, mala by byť postavená z miestnych, netoxických zdrojov, ktoré sú recyklovateľné a vhodné pre dané podnebie. Každá stavba je vždy zásahom do okolitého prostredia, no tie prírodné s ním viac ladia a navyše vytvárajú zdravšiu klímu v svojom vnútri.
Zvládne to aj malé dieťa
„Snažím sa vytvárať budovy, ktoré uzdravujú ľudí, zem aj komunity,“ hovorí Sigi. „Keď pozvete široký okruh priateľov a ich známych, dom sa dá postaviť za niekoľko víkendov. Potom keď v takomto dome bývate, vaši priatelia akoby tam stále boli s vami. A keď prídu na návštevu, tak aj pre nich je to úžasný pocit, keď môžu povedať: Aha tento múr som aj ja pomáhal(a) stavať. Takto sa môžu vytvárať úzke vzťahy aj medzi úplne cudzími ľuďmi.“
Rozmiestnenie okien je jednou z kľúčových záležitostí, môže vám ušetriť kopu energie na svietenie a kúrenie, prípadne v lete na klimatizáciu. Takisto keď máte v dome viac slnka, zlepšuje vám to náladu, ste menej depresívni. Takto ľudia stavali kedysi, keď ešte nebola elektrina. Ide o to, aby ste čo najviac využili energiu slnka, aby vám svietilo do okien viac v zime a menej v lete. Na severnej pologuli to znamená, že veľa okien treba umiestniť na južnú stranu domu, na severnej strane je vhodné postaviť prístrešok či terasu. Na južnej pologuli to platí naopak.
Sigi uprednostňuje hlinu ako stavebný materiál, ktorý do seba nasáva z okolia prebytočnú vlhkosť a teplotu a potom ju postupne uvoľňuje do okolia, keď je tam sucho alebo zima. Potom stačí napríklad len raz za deň založiť oheň a stavbu vykúriť, hlinené steny fungujú ako akumulačné kachle.
„Keď máte hlinu v rukách, je prirodzené, že sa s ňou začnete hrať. Za 10 minút sa dokážete naučiť, ako vyrobiť nepálenú tehlu z hliny. Tieto metódy sú v svojej podstate veľmi jednoduché, aj keď časovo náročnejšie ako klasické stavebné postupy. Zažila som, že dokonca trojročné dievčatko pomáhalo rodičom stavať dom. Neviem si to predstaviť pri nejakom inom materiáli,“ dodáva.
Samozrejme, okrem základov, ktoré sa naučíte rýchlo, to chce aj odborné znalosti a detailné porozumenie podnebiu, v ktorom staviate. Preto je vhodné začať s nejakým malým prístreškom a na ňom získať prvé skúsenosti a sebavedomie. A stavbu konzultovať so skúseným odborníkom.
Pod zelenou strechou
Na nepálené hlinené tehly nedá dopustiť aj jeden z priekopníkov ekologickej architektúry a profesor na univerzite v nemeckom Kasseli Gernot Minke. Z výskumníka sa stal postupom času staviteľ, ktorý realizoval projekty prírodných stavieb po celom svete. V Kasseli však ostávalo laboratórium na testovanie rôznych postupov pri využívaní hliny ako stavebného materiálu: „Vystavili sme hlinenú stenu účinkom stroja, ktorý simuluje prudký tropický dážď. Po dvoch sekundách došlo k narušeniu povrchu. Keď sa do hliny primiešalo kravské lajno, čo je starý domorodý recept, odolnosť materiálu sa prudko zvýšila. Ďalšie vylepšenie vlastností nastalo po pridaní kaseínu (látky, obsiahnutej v syroch).“
Tiež na tomto pracovisku vyvinuli rôzne inovatívne technológie, ktoré znižujú námahu a šetria čas pri stavaní z hliny. Napríklad niečo ako obrí stroj na špagety, ktorý vyrába obrovské hlinené „rezance“. Tie sa potom nakrájajú na kusy, ktoré sa pri stavbe kladú na seba.
Z nepálených tehál sa dá stavať aj bez nosnej konštrukcie, pokiaľ sa kladú na seba pod 65-stupňovým uhlom. Vznikajú tak stavby v tvare kupoly. Ak ich navyše pokryjete zelenou strechou, nijako nenarúšajú pôvodné prostredie, vyzerajú skoro ako prirodzené kopce. Kombinácia nepálenej hliny a zelenej strechy je podľa Minkeho najlepšou ochranou pred elektrosmogom, ktorý znižuje obsah melatonínu v mozgu, čo môže viesť k poruchám a dokonca zvyšuje riziko rakoviny. Kvalitný spánok v týchto budovách je spôsobený aj vyváženou mikroklímou.
Zelená strecha znamená, že sa na strechu stavby navezie vrstva zeme, do ktorej sa nasadia rastliny, ktoré nemajú príliš hlboké korene a nerastú príliš do výšky. Hore tak vznikne akoby kus lúky, ktorý slúži ako ďalšia vrstva izolácie, zlepšuje mikroklímu a zároveň zadržiava vodu. Starať sa o ňu prakticky netreba, rastliny sa nechávajú rásť voľne. Zelené strechy odolávajú extrémnym teplotám, od sibírskych mrazov až po tropické horúčavy. V niektorých mestách už miestne úrady neriadili, že všetky verejné budovy musia mať povinne zelenú strechu – napríklad v kanadskom Toronte, dánskej Kodani či kolumbijskej Bogote. Plocha mestskej zelene sa tým znásobuje.
Výzva uskromniť sa
Český staviteľ prírodných domov Ondřej Netík okrem iného poskytuje asistenciu svojpomocným staviteľom. Stavanie s hypotékou považuje za zbytočnosť: „Bývanie vo vlastnom dome pre nás symbolizuje slobodu. Aká je to ale sloboda, keď si musíte zobrať hypotéku? Nechať si postaviť dom od firmy je ako dať si vychovať deti niekomu cudziemu. Dokonca neplatí ani premisa, že keď splatíte hypotéku, dom zostane pre vaše deti, ktoré sa už nebudú musieť zadlžiť. Reálna životnosť domu je 25 – 30 rokov. Takže vaše deti si opäť vezmú úver, aby dom prerobili podľa svojich predstáv.“
Kedysi domy slúžili predovšetkým na ochranu ľudí a zásob – pred nepriazňou počasia, zimou, votrelcami… Neboli veľké, ľudia v nich žili pokope. Existovali však aj šľachtické sídla, ktoré boli charakteristické veľkými reprezentatívnymi priestormi a závislosťou od dodávky zásob zvonka – od poddaných. Väčšina ľudí keď dnes stavia dom, tak má podľa Netíka za vzor skôr zámok ako sedliacku chalupu. Postaví sa veľký objekt, ktorého prevádzka je drahá. Človek na ňu stačí, kým zarába, ale keď odíde do dôchodku, prestane to finančne zvládať.
Nielenže chceme stavať väčšie priestory ako naši predkovia, ale sme aj chúlostivejší. Netík spomína experiment, keď skupinka vedcov postavila slovanskú polozemnicu, v ktorej sa po vykúrení teplota ustálila na 12 stupňov. To bola teda podľa všetkého kedysi bežná izbová teplota. Dnes sa za znesiteľnú izbovú teplotu považuje 20 a viac stupňov. Každý stupeň navyše ale znamená ďalšie množstvo minutej energie a okrem toho veľké rozdiely medzi vnútornou a vonkajšou teplotou oslabujú našu imunitu, sme náchylnejší na prechladnutie.
„Treba sa zamyslieť, či naozaj potrebujeme izbu pre hostí či jedáleň. Každá miestnosť navyše znamená okrem vyšších nákladov na výstavbu a energie aj čas navyše,“ tvrdí. „Čas, ktorý strávite stavaním a neskôr udržiavaním priestorov, namiesto toho, aby ste ho strávili s vašimi blízkymi. Tiež si zvážte, či každé dieťa potrebuje mať svoju vlastnú izbu. Kým sú deti celkom malé, môžu sa hrať pri mame v kuchyni, keď budú trochu väčšie, môžu si stavať vonku prístrešky. Tínedžer ak býva v izbe ešte so súrodencom, naučí sa rešpektovať druhých ľudí.“
Veľké vnútorné priestory okrem toho vyvolávajú v ľuďoch potrebu ich naplniť, teda zhromažďovať v nich veci. Tie sa potom stávajú dôležitejšie ako ľudia. Ideálny dom podľa Ondřeja Netíka by mal mať málo vnútorných a veľa vonkajších priestorov. Teda maličká stavba, obklopená veľkým pozemkom, na ktorom môžu stáť rôzne prístrešky a vonkajšie terasy. Neexistuje vraj spodná hranica pre cenu, za ktorú dokážete postaviť dom. Ide len o to, do akej miery sa dokážete uskromniť.
Malé domčeky miesto jedného veľkého
Vonkajšie bývanie je lacnejšie ako vnútorné, tvrdí architekt Petr Hájek. Dá sa využívať od jari do jesene, neoddeľuje ľudí od prírody a môže byť na väčšej ploche. Hájekov koncept ideálneho bývania predstavuje malý dom, obohnaný po celom obvode terasami – tým sa vnútorný priestor rozširuje akoby o štyri ďalšie miestnosti, napríklad vonkajšiu kuchyňu, kúpeľ pod holým nebom alebo vonkajšiu pracovňu. Vychádza pritom z ruských konceptov rodového statku, kde je pozemok dôležitejší ako zástavba: „Keby každá rodina na svete mala k dispozícii vlastný hektár pôdy a starala by sa oň, dali by sme túto planétu do poriadku. Myslím si, že každý človek by mal mať právo bezplatne získať kus zeme.“
Cez vonkajšie priestory dom akoby plynule prechádzal do samotnej záhrady, je s ňou prepojený. V záhrade potom môžu byť postupne postavené ďalšie menšie domčeky – napríklad dielňa pre otca rodiny, samostatný prístrešok pre najstaršie dieťa. Namiesto jedného veľkého domu s mnohými miestnosťami vznikne akoby sústava malých domov, ktoré sú menej náročné na postavenie aj vykúrenie. Náklady na výstavbu sa tak viac rozložia v čase. Niektoré domčeky slúžia členom rodiny pre ich individuálne potreby, iné zas na spoločné stretávanie. Tento koncept ich „núti“ byť viac vonku. Nepresúvajú sa vo vnútri medzi miestnosťami, ale cez záhradu medzi domčekmi.
Nadstavbou tejto myšlienky je koncept rodovej osady, kde vyrastie vedľa seba niekoľko takýchto rodových záhrad. Ľudia z osady potom môžu spoločnými silami vytvárať väčšie priestory, ktoré budú využívať všetci. Napríklad školu pre deti v domácom vzdelávaní alebo dom na spoločné oslavy a kultúrne podujatia. Stavby tak nevytvárajú múry medzi ľuďmi, ale naopak, pomáhajú ich spájať.
Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].
UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.
Zdroj
