Stručný komentár: Zamestnávatelia si môžu za vysoké odvody sami. Národovci nedokážu zrealizovať svoje predstavy. Rádio Aktuál: rádio, ktoré sa s vami nerozpráva. Prečo západ pociťuje odpor voči východoeurópskym pracovníkom. Voľný priestor naľavo.

Zamestnávatelia si môžu za vysoké odvody sami

Už ma unavuje neustále fňukanie o vysokých odvodoch a „keby boli nižšie odvody…“ PREČO je Róbert Fico pri moci tak dlho? PREČO socialistická vláda dlhodobo vyhráva voľby? PREČO ich ľudia volia? PREČO?

Pretože ľudia získali bolestivú skúsenosť: Slovenské pravicové strany nie sú schopné vyprodukovať nič iné ako nezamestnanosť, zdražovanie a nové poplatky. A zamestnávatelia slobodu podnikania chápu tak, že si zo zamestnancov urobia otrokov. Na Slovensku sa vytvárajú zisky dvomi spôsobmi: nedať zamestnancom alebo zobrať zamestnancom. Potom dlho, dlho nič a až potom niečo iné.

Spomeňme si na „úžasné“ pravicové reformy, ktoré takmer vždy skončili katastrofou. Spomeňme si, čo zamestnávatelia robili so zamestnancami, keď mohli, keď sa nezamestnanosť šplhala na 20 percent: „za dverami je ďalších desať, nepáči sa ti, odíď.“ Toto je ten dôvod, prečo ľudia volia SMER-SD.

Takže zamestnávatelia si môžu za vysoké odvody sami. Ak by zamestnávatelia nezdierali zamestnancov a nesprávali sa k nim ako k pracovným zvieratám, ak by pravičiari nepraktizovali protisociálne reformy, ak by toto nerobili, tak vtedy by nemali socialistickú vlád, ktorá zvyšuje odvody a dane.

Vysoké odvody sú následok, nie príčina. Následkom ukrutných reforiem pravicových strán. Následok toho, čo podnikatelia robili za pravicových vlád.

Dokým zamestnávatelia a pravicové strany nezmenia svoj prístup, tak dovtedy budeme mať prevažne socialistické vlády. Aj niekoľko desaťročí. A ani sa voličom nedivím.

Národovci nedokážu zrealizovať svoje predstavy

Národovci môžu mať ideológiu, lídrov, predstavy a najkrajšiu víziu budúcnosti na svete, ale to samé o sebe neznamená nič. To jediné, čo hýbe svetom sú činy. Jediné, čo vyvoláva vo fyzickej realite odozvu, je konanie.

Aby národovci uskutočnili žiarivú víziu budúcnosti, potrebujú vedieť konať inteligentne a efektívne. Vytýčiť ciele, prekonať prekážky a dosiahnuť cieľovú líniu. Robiť veci efektívne, s čo najväčším dopadom, pri nízkych nákladoch. Vedieť sa zorganizovať. Merať, mať čísla a jednať podľa nich. Získať kvalifikáciu, zlepšovať sa, prevalcovať politických konkurentov.

Sú to technické zručnosti, ale národovci v nich zlyhávajú na plnej čiare. Nevedia sa zorganizovať, vytvoriť politickú stranu, ktorá vyhrá voľby, nevedia komunikovať a osloviť verejnosť. Aj najkrajšia ideológia bez technickej realizácie zapadne prachom. Bezideologickí technokrati a neomarxisti víťazia, lebo sú schopní konať a dosahovať výsledky.

Neschopnosť realizovať považujem za najväčšiu slabinu národnej scény nielen na Slovensku, ale i v zahraničí. Ideológiu a víziu v podstate máme, ale nevieme z toho zhmotniť do reality ani ťuk.

Vidíme to pri migračnej kríze. Pre národné strany to bola neuveriteľná príležitosť katapultovať svoje preferencie do výšin a vytrieskať politický kapitál. Namiesto toho vidíme celkom iný obraz. Národným stranám sa mierne zvýšili preferencie, štandardné strany čiastočne prevzali ich agendu. Čakám, až sa verejná mienka otočí a väčšina voličov vo veľkých krajinách bude nekompromisne požadovať koniec migračnej krízy, ktorú ukončia štandardní politici. Národovci prakticky nikde. Pričom teraz mali byť na výslní.

Rádio Aktuál: rádio, ktoré sa s vami nerozpráva

V mediálnom éteri sa objavila novinka. Rádio Aktuál, kombinácia spravodajskej a talk stanice. Väčšinu denného vysielania tvoria rozhovory na aktuálne témy a spravodajské bloky.

Talk rádio je diskusný formát rádia o aktuálnych problémoch a výzvach a za participácie poslucháčov. Dá sa tam dovolať, do priameho prenosu. Toto je charakteristický znak talk rádia. Prvé rádio, ktoré s týmto na Slovensku začalo, bol Slobodný vysielač, neskôr aj Infovojna.

Lenže do rádia Aktuál sa nedovoláte. Oni si vyberajú príspevky, ktoré pustia a poslucháči budú počuť. Rádio Aktuál nenapĺňa definíciu talk rádia.

Možnosť zavolať do priameho prenosu by spôsobovala problémy. Veľa ľudí má týchto havranoidno-šimečkovitých welcome refugees ľudí v zuboch. Tak radšej nepovolia diskusiu. Aby im tam nezavolal niekto, kto bude prezentovať iný názor a informácie, ktoré oni neprinášajú a bude si to vedieť na úrovni obhájiť. Pripomína mi to verejnú debatu na tému migračnej krízy v Česku, kde sa otázky písali na lístočky a pro-imigrantský moderátor si vyberal, ktoré prečíta.

Prečo západ pociťuje odpor voči východoeurópskym pracovníkom?

Východoeurópania sú na západe chápaní ako menejcenní, ale majú neporovnateľne lepšie pracovné schopnosti ako neeurópske menšiny. Východoeurópan sa dostane vyššie vo firemnom rebríčku, získa lepšiu prácu, no za nižší plat ako západniar a napriek tomu bude šťastný.

Neeurópske menšiny robia najpodradnejšie práce, pracujú za minimum (často na čierno) takže nehrozí znižovanie hodnoty práce. Súčasne sú neomarxistami prezentované ako spasitelia európskej civilizácie.

Nás nikto neprezentuje v najlepšom svetle ako neeurópanov, západniari nás vnímajú ako blchy a sme reálnym ohrozením životnej úrovne západniarov. Preto majú problém s nami a nie s neeurópskymi menšinami.

Áno, chcem patriť ku Západu

V prvom rade chcem sebestačné, nezávislé a životaschopné Slovensko. Ale s niekým spolupracovať potrebujeme a vždy aj budeme a myslím si, že by bolo lepšie orientovať sa na západné štáty. Na Nemecko, Taliansko, Francúzsko. Západoeurópske národy sú tie najschopnejšie a najkultúrnejšie národy sa svete.

Sú tu ale dve veci, ktoré mi prekážajú. Za prvé, v západnej Európe zvíťazil neomarxizmus a za druhé, nie sme dosť silní, veľkí a schopní na to, aby nás na Západe brali za rovnocenného partnera. S takýmto Západom nechcem mať nič. Ale ak by zo Západu zmizol neomarxizmus a Slovensko by bolo silnejšie, bol by som prvý, kto si želá užšiu spoluprácu.

Ja chcem patriť do západnej Európy, chcem západoeurópske štandardy, kultúru. No odmietam dnešný Západ.

Voľný priestor naľavo

Dnes neexistuje sila, ktorá by stála na strane pracujúcich. Liberáli poklonkujú nadnárodným firmám a podnikateľom. Z marxistov sa vyvinuli neomarxisti, zameraní na kultúru, ktorí uznávajú globálny trh. Kresťanské organizácie v tejto oblasti majú iba nepatrný vplyv.

Priestor naľavo je úplne voľný a vlastenecké strany by to mali využiť. Mali by usilovne zápasiť o zamestnanca a sociálne cítiaceho voliča a vytvoriť nejaký vlastný typ sociálne trhového hospodárstva. A robiť to opačne ako komunisti: k trhu pridávať štát a pomaly zisťovať, čo funguje a čo nie.

Demokraticko-trhová dilema

Na Číne, najväčšej svetovej ekonomike a ďalších ázijských ekonomikách vidíme, že sú efektívnejšie spôsoby hospodárskeho usporiadania ako voľný trh, preferovaný na Západe. Vidíme aj to, že liberálna demokracia je neefektívna – kvôli zameraniu politikov iba na horizont štyroch rokov. Nie je v silách žiadnej západnej krajiny vytvoriť tak veľkolepý a gigantický projekt akým je nová hodvábna cesta.

Liberálna demokracia a voľný trh sú neefektívne modely. A krajiny, ktoré ich praktizujú, budú porazené a prehrajú veľké globálne preteky.

Lenže naši mocipáni – bankári, investori, globálni podnikatelia – nechcú byť porazení. Z ich strany existuje očividný záujem „reformovať“ súčasný systém. Problém je v tom, že moc a postavenie, ktoré majú, sú založené na voľnom trhu a liberálnej demokracii. Odstránením neefektívnych modelov by oslabili aj svoje pozície. Je to neriešiteľná situácia: musia spraviť to, čo nemôžu.

Uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Hlavne sa teším na to, ako to predajú verejnosti. Budú musieť hovoriť opačné veci ako pár rokov dozadu. To zasa bude smiechu.

Autor: :: Michal; www.protiprudu.org