Od októbra 2014 je vonku americký dokumentárny film s názvom Citizenfour, ovenčený 43 filmovými cenami, 20 nomináciami a Oscarom za najlepší dokument. S Glennom Greenwaldom sedí v hotelovej izbe „whistleblower“ Edward Snowden a reportér britských novín The Guardian Ewen MacAskill. Režisérka a kameramanka Laura Poitras je neviditeľným účastníkom a zachytáva historický moment, v ktorom vidieť nielen známu Snowdenovu ságu, ale tiež prízrak modernej technologickej dominancie v tých najstrašnejších rozmeroch. Odhalenia a komentáre filmu vyvolávajú vážne otázky o vplyve dohľadu na spoločnosť a spôsobe, akým budú vlády (alebo jediná vláda) fungovať.

Film sa zameriava na osem napätých dní, ktoré Snowden strávil v hongkongskom hoteli. Tu sa dramatické odhalenia premenili na sériu správ o programoch dohľadu, ktorý je oveľa rozsiahlejší ako sa verejnosť domnieva. Bývalý technik NSA pripomína, že tento dohľad je „najväčšia zbraň pre útlak v dejinách ľudstva,“ no znepokojenie ľudí ohľadne ich slobody a súkromia sa stráca v ľahostajnosti. Rozprávanie zobrazuje NSA ako centrum nepretržitého monitorovania občanov, ktorým sa všetko zdôvodňuje „národnou bezpečnosťou a ochranou pred terorizmom.“ Každým momentom sa ukladajú gigabajty informácií o elektronických transakciách, správ, hovorov a GPS súradníc. Všetko v spolupráci s veľkými firmami ako Microsoft, Google, AT&T, Yahoo, Verizon, Facebook a Apple, pričom si NSA vymieňa údaje s ostatnými vládnymi a spravodajskými agentúrami.

V Citizenfour sa dozvedáme, že v roku 2013 zozbieralo len NSA 125 miliárd súborov telefónnych dát a 97 miliárd počítačových súborov o nič netušiacich ľuďoch po celom svete. Komu nakoniec slúži moderná komunikácia, ktorá má ešte väčší dosah pri každej technologickej inovácii? Bohaté dôkazy ukazujú, že príkaz na dohľad spočíva v pevnom partnerstve vlády, korporácií a armády – mocenskej štruktúry, ktorá má zjavne rovnaké inštrukcie od skrytej hierarchie a berie celú záležitosť striktne do svojich rúk.

Atmosféra dokumentu zobrazuje zmäteného Snowdena, neistého a so strachom, úzkosťou ohľadne budúcnosti a možných dôsledkov. Počas iného rozhovoru však s istotou vyhlásil, že ľudia „majú právo na revolúciu,“ pričom sa identifikoval s hnutím Occupy, ktorého vedúce pozície obsadili neomarxisti a anarchisti, vidiaci svoju „spásu“ v globálnej technokracii bez Boha. Jedinou cestou pre Snowdena je teda masové hnutie, ktoré by zvrhlo skorumpovanú vládu a dosadilo ľudí, ktorých morálne dispozície zjavne nedomyslel. „Apolitický“ Snowden sám sa chce „sústrediť na technologickú reformu, pretože hovorí jazykom technológie, “ čo už pripomína maniere Marka Zuckerberga (ktorého profil si môžete prečítať v septembrovom čísle Zem&Vek).

Snowden, zobrazený ako počítačový mág so svedomím, vysvetľuje v dokumente svoje nezištne motívy. „Nie je to o mne,“ zdôrazňuje. „Chcem, aby sme sa zaoberali mechanizmami myšlienkovej polície.“ No je to skutočne tak? Glenn Greenwald hovorí v dokumente Snowdenovi, že z neho môže urobiť veľkú celebritu – antihrdinu a osamelého vlka typu Clint Eastwood, ktorý sa nebojí žiadnej mašinérie. Či už to tak Snowden chcel od začiatku alebo ho do tejto pozície vmanévroval Greenwald, s istotou je hollywoodským klenotom, ktorý zabezpečil filmárom profit.

Douglas Valentine, ktorého kariéra je spätá s mnohými ľuďmi, ktorí odmietli poslušnosť a vyšli na svetlo s odhaleniami vládneho zákulisia, vraví: „Je pravda, že byť celebritou ako Ellsberg (bývalý analytik Pentagónu), Glenn Greenwald alebo Snowden vytvára špeciálny druh neurasténie, komplex neurónov, ktorý človeka robí neschopným poctivého sebauvedomenia alebo skutočnej ľudskej interakcie s inými.“ Glenn Greenwald (a jeho GG Industries Inc.) pracuje pre alternatívne tváriaci sa portál The Intercept, ktorý poskytuje slušné analýzy a faktografie, no spolu s nimi pretláča globalistickú agendu s maskou protisystémového rebela. Organizáciu založil majiteľ eBay-u a „filantrop“ Pierre Omidyar. Omidyar dal 500 tisíc dolárov organizácií, ktorá roky „demokratizovala“ Ukrajinu a koordinovala politické opatrenia (CIA), vedúce ku kyjevskému majdanu. The Intercept nepodáva o Ukrajine takmer žiadne správy.

Ak ste teda fanúšik alternatívy každého druhu a každého jej produktu, zrejme odignorujete háčiky a návnady, ktoré Citizenfour nadhadzuje. Ak ste plnokrvným členom modernej kultúry na „výrobu celebrít“, nebudete film sledovať kriticky. Zhltnete ho len ako úder proti tyranii, mobilizujúcu výzvu a nie ako propagandistický záber, ktorý na jednej strane objasňuje rozsah moci nad nami a na druhej chráni CIA na Snowdenov pokyn a mení ho na hviezdu, ktorou nechcel byť. V procese dosahovania slávy a bohatstva vynecháva produkcia akékoľvek rozporuplné fakty o Snowdenovi a menej atraktívnych aspektoch príbehu. Producenti vsádzajú na dôverčivosť Američana, ktorý medzi ľuďmi stále hľadá spásonosnú personu. Hrajú na emócie. Vidíme Eda sedieť na posteli v tričku, vyzerá stratene a občas sa zaskvie chvíľami úzkosti nad myšlienkou, či ho CIA chytí alebo či ešte niekedy uvidí priateľku a rodinu. Prečo sa teda inštrukciou zo začiatku filmu ubezpečuje, že nebudú žiadne dokumenty, ktoré by mohli CIA ublížiť, zverejnené?

Citizenfour vyžaduje náš súcit a Snowdena vykresľuje ako sympatickú postavu, ktorou do určitej miery je. Namiesto toho, aby sme pomohli získať našu slobodu oddelením sa od kultúry smrti, ktorá dnes vo svete aj vďaka agentom NWO a oligarchom typu Omidyar, nás žiada, aby sme sa uspokojili s informáciou, že sme pod neustálym dohľadom. Kŕmi nás ilúziou, že dnešný systém je dobrý a treba len isté korekcie. Napriek tomu všetkému, dokumentárny film Citizenfour je cenným zdrojom informácií, dokresľuje spôsoby a systém sledovania spoločnosti, ktorú vláda vníma ako potenciálny zdroj „terorizmu“ alebo odporu.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...