Moslimská imigrácia hrozí zmenou európskeho spôsobu života.

Kombinácia klesajúcej miery pôrodnosti u domácich a príliv stoviek tisícov moslimských utečencov zo Stredného Východu hrozí zaplavením pôvodnej európskej kultúry, z ktorej vyrástla Amerika. Zachovanie toho najlepšieho z kultúry bude zodpovednosťou formujúcich sa generácii a veľkosť tej zodpovednosti sa len teraz začína vyjasňovať.

Keďže francúzske zákony zakazujú pracovníkom robiacim sčítanie ľudu klásť náboženské otázky, odhady počtu moslimov vo Francúzsku sa rôznia, no moslimovia môžu tvoriť až 10 percent zo 70 miliónov obyvateľov. Tretina z nich sa v iných prieskumoch opísala ako „sledujúci veriaci“. Odhady z roku 2015 týkajúce sa Nemecka udávali 4,5 milióna moslimov, čo tvorí takmer 6 percent z 83 miliónov obyvateľov. To bolo predtým, než kancelárka Angela Merkelová v roku 2016 povolila vstup miliónu sýrskych a ostatných utečencov.

Demografi pred mnohými rokmi naznačovali, že rastúci počet moslimov sa asimiluje do silnej, prevažne sekulárnej kresťanskej kultúry Západu. Všimli si, že islam zdieľa niektoré aspekty židovskej a kresťanskej náboženskej skúsenosti. Ale inak islam nie je viera v tom zmysle, v akom sa chápe na Západe. V niektorých islamských krajinách sa človek moslimom stáva pri narodení a jeho opustenie kvôli inému náboženstvu sa trestá smrťou. Islam často nie je náboženstvom srdca, ale zákonom.

Čo ešte viac komplikuje asimiláciu je, že moslimskí imigranti majú tendenciu zakladať uzavreté chudobné štvrte okolo veľkých európskych mestských centier, ktoré sa stávajú inkubátormi islamského extrémizmu. Polícia sa bojí vstúpiť do niektorých štvrtí a radikálni islamskí duchovní agresívne verbujú mladých mužov, aby viedli džihád proti Západu. Krvavé útoky v Paríži z novembra 2016 boli zosnované v Molenbeeku, chudobnej bruselskej štvrti, ktorá bola dlhú dobu ohniskom radikálneho islamu, drog a bezprávia.

Islam je z historického hľadiska nepriateľský voči neveriacim. Moslimovia hneď od začiatku diskutovali o autoritárstve islamskej dogmy, ktorá obhajuje nútené konverzie, čo umožnilo dobytie veľkej časti Stredomoria. Ibn Rušd (1126-1198), stredoveký andalúzsky duchovný, učil toleranciu a zhovievavosť, no napokon prehral spor s prísnymi moslimskými teológmi. Diskutovali o tom, či sa skutok jednotlivca deje kvôli božej vôli, alebo či, ako učil Ibn Rušd, také skutky jednotlivca vyplývajú z prírodných zákonov božej ruky. Viera Ibn Rušda bola fundamentálnym učením európskej renesancie, vrátane opätovného obnovenia skoršieho gréckeho a rímskeho učenia.

Od roku 2014 Európa zápasí s náhlym nárastom radikálneho islamského terorizmu, následkom európskej migračnej krízy. Moslimskí radikáli využívajú sociálne médiá, aby pobádali k terorizmu v Európe, vrátane niekoľkých útokov „osamelých vlkov“. Počet takzvaných „zločinov zo cti“ v Nemecku sa vystupňoval. Trest za urážku cti môže mať rozsah od emočného zneužitia cez fyzické a sexuálne násilie po vraždu, zvyčajne spáchanú mužskými členmi rodiny voči ženám v rodine, ktoré podľa niekoho názoru spôsobili rodine alebo klanu hanbu tým, že nesúhlasili s dohodnutým manželstvom, vstupom do vzťahu s nemoslimom alebo niekým, koho rodina neschválila, odmietnutím zotrvať v násilníckom manželstve, alebo nasledovaním „príliš západného životného štýlu.“

V praxi sú však hranice medzi zločinmi zo cti a zločinmi z vášne nejasné a nemôžu byť nijakou výzvou pre mužskú autoritu. Trest môže byť ohromne brutálny – ako v prípade nemeckého manžela, ktorý bodol svoju ženu niekoľkokrát a odtiahol ju za auto, na čo sa ich dvojročné dieťa pozeralo zo zadného sedadla.

Rastúca americká diskusia ohľadom kvalifikácie a počtu povolených utečencov obsahuje i niektoré z týchto úvah. Obhajcovia štedrejšej politiky voči utečencom citujú americký úspech s asimiláciou. Iní argumentujú, že podmienky vo svete a v Amerike sa radikálne zmenili a citujú rýchle a lacné komunikácie a dopravu, ktoré umožňujú zachovávať väzby medzi imigrantmi a krajinami ich pôvodu a ktoré v časoch skorších vĺn imigrantov neexistovali. Byť národom imigrantov je prospešné, ale v praxi to nie je vždy jednoduché.

Preklad: zet, www.protiprudu.org
Zdroj: The Washington Times