Zem&Vek je od svojho počiatku platformou dialógu. Ctíme voltairovskú zásadu o poskytovaní priestoru aj názorom, s ktorými súhlasiť nemusíme – to je totiž zásadný princíp objektivity. Ponúkame priestor na komunikáciu a diskusiu. Na tú sme už dávno vyzvali aj ľudí z prostredia, ktoré je voči nám mimoriadne zaujaté. Dialóg odmietli. Namiesto toho podsúvajú a prekrúcajú fakty a prznia úlohu žurnalistiky. Nikdy by sme sa neprepožičali na vedenie rozhovorov formou výsluchu a nepretržitého vstupovania do odpovedí našich respondentov. Ku každému z nich pristupujeme s rešpektom, pretože každý z nás má právo slobodne vyjadriť svoj názor. A nie je to inak ani v prípade kľúčovej osoby ponovembrových udalostí a vzniku samostatného Slovenska.

V májovom čísle 2017 sme publikovali rozhovor s JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, ktorému dal Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu za pravdu, keď vyniesol verdikt, že zrušením amnestií by sa zrušil aj princíp právnej istoty. Je to téma, ktorá sa vás bytostne dotýka, no zároveň sledujeme, akým katastrofálnym spôsobom sa prezentuje na verejnosti. Viedol s vami rozhovor – či skôr pokus o krížový výsluch – redaktor RTVS Braňo Dobšinský. Toto nemá so žurnalistikou a etikou nič spoločné. Všetko, čo sa dnes opäť dáva do pohybu v súvislosti s vašou osobou, má čitateľnú dramaturgiu. Čo si myslíte vy osobne, prečo sa znova vytiahla táto téma?

Rozprávali sme sa už o tom, za akých podmienok Slovenská republika vznikala, koľko ťažkých zápasov prebehlo. Dnes je 25. výročie jej vzniku. A treba ho Slovákom niečím okoreniť. Tí, ktorí to zakladali, boli zločinci a darebáci. To je prvá súvislosť. Súčasne s tým sa objavuje čoraz viac článkov a úvah vrátiť sa ku konfederácii, vrátiť sa k spolupráci s českou vládou. Tie články, ak si všímate, vychádzajú. Je to v tlači, ja to vnímam neobyčajne jasne. Napríklad aj vo vysielaní, hoci bolo zakázané užívať pojem Československo, sa čoraz viac objavuje v Česko a Slovensko s malým s ako jedno slovo. A tým, že to slovenské sa takýmito náznakmi potláča, sa demonštruje niečo iné. Je symptomatické, že tí, ktorí podpisovali papiere za zrušenie amnestií, sú z 90 % tí, ktorí podpisovali aj doklady o federácii. To je prvý moment. Druhý moment, keď hľadáme podstatu, v čom to je – veď nám to hovorí Bugár. Veľmi jasne to hovorí. Milosť Michalovi Kováčovi bola zrušená. Milosť spolupáchateľovi Kočnerovi, ktorý je v tej istej veci rovnako namočený, zrušená nebola. A hovorí: Toto je výsledok politického kompromisu. To znamená, že ten proces nie je právny. Ak politické strany rozhodujú, kto má byť stíhaný, kto nemá byť stíhaný, je to proces politický. Potom treba povedať, že všetci, ktorí sa toho politického procesu zúčastnia na strane terajšej režimovej moci, sú policajti, vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia, takže ich čaká rovnaký osud ako predstaviteľov všetkých politických procesov. Nielen teraz, ale aj o pár rokov. A nech si rozmyslia, čo robia; idú do politického procesu.

Týmito tlakmi sa dostávame do podobných procesov ako v 50. rokoch.

Áno. Nakoniec aj Bugár povedal ešte ďalšiu vec: My na Ústavnom súde máme svojich sudcov. Ja nemám žiadnych svojich sudcov.

Asi sa trošku preriekol.

Lenže tým povedali, že politická väzba ústavných sudcov a politických štruktúr existuje.

Bývalý minister spravodlivosti ich nazval kolchozníkmi. Vyjadril sa tak v zmysle, že Ústavný súd nie je ústavný súd, ale družstevné politbyro, a vzhľadom na defraudáciu práva nemá v našom systéme čo hľadať.

Čiže čo toto znamená? Čo toto je? Ideme do procesu, ktorý má politické pozadie a má niečo vyriešiť v politike. To, že sa Fico na to prepožičal, prebral zodpovednosť za to, čo urobil. Nikto iný nenesie zodpovednosť. Keď hovoríme o fašistických tendenciách, Kresák, ktorý to vymyslel, je typický predstaviteľ týchto tendencií, čo som povedal pred rokmi, nie teraz. Títo ľudia nadobúdajú v politike navrch: určíme, zakážme a podobne. Ďalej je tu väzba na medzinárodné právo, ktoré hovorí, že toto právo je Slovenskej republike nadradené a rozhodnutia týchto orgánov sú pre všetky orgány štátu záväzné. A teraz nám amnestie rozbili Ústavu Slovenskej republiky, vlastne zlikvidovali právny štát. Oni ho likvidujú dvomi spôsobmi. Jeden je v kompetencii ústavných orgánov, ktorý už Fico raz rozbil a vytvárajú reálne nebezpečenstvo, že pri páde vlády si prezident menuje vládu a zavádza prezidentský režim. Toto v ústave je, to presadil Fico za 24 hodín. Toto je druhé v ústave, kde pomenil kompetencie vyvážených mocí. Medzi moc zákonodarnú, výkonnú, súdnu v prospech politických strán a diktátu politických strán. A všetky tieto kompetencie sa narušili, tie väzby dnes nefungujú. Oni majú výnimku. Veľmi ponižujú Ústavný súd tým, že si z neho urobili slúžtičku, handričku, dones kávičku, uprac tamto, spapkaj, čo sme ti pripravili. A, bohužiaľ, väčšina sudcov Ústavného súdu túto úlohu prijala.

To znamená, že súdy nie sú ani nezávislé a Ústavný súd neplní svoju funkciu, pretože jeho funkcia nie je vykladať úmysel vlády, ale chrániť ústavnosť štátu. A to neurobil. Veď nemôže byť ústava, v ktorej je jeden článok proti druhému článku. Ďalej je tu otázka chápania postavenia človeka a ľudských práv v spoločnosti. Ak si všimnete, posledné roky sa o tomto nerozpráva. Najviac sa o tom rozprávalo pri prevzatí politickej moci. Čiže práva človeka, jeho právne postavenie a slobody sa netransformujú do reálneho života. Nie je predmetom politických diskusií, ako to rozvinúť a chrániť. Skôr sú úvahy, ako to potlačiť. Akoby taký nejaký prísny režim na vedenie poriadku – a budeme v čižmách a budeme v hnedých uniformách a my ich naučíme. Koho chcú naučiť? Čí sú to predstavitelia?

…

Autor: Tibor Eliot Rostas

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...