Keby mal náš sluch väčší rozsah, počuli by sme hudbu kvetov, trávy, hôr a údolí. Podľa mystika Karla Weinfurtera je ľudská hudba napodobením pôvodnej rajskej hudby, je to vysoká mágia, posvätná moc, lebo je v nej harmónia alebo súlad – a súlad je božského pôvodu. Frekvencia zvuku sa udáva v hertzoch (Hz), pričom ľudské ucho vníma rozsah 10 až 16 – 20 000 Hz.

Levan Sherazadishvili v roku 2009 v bešeňovských skleníkoch, kde pestoval paradajky, púšťal nonstop hudbu a zvýšil ich výnos o 25 %. Podľa výskumov pri počúvaní klasickej hudby dávali kravy viac mlieka, sliepky znášali viac vajec. Pri rockovej hudbe naopak, rastliny, ktoré boli dlhšie vystavené rocku, chradli a rástli v opačnom smere od reproduktora. Pri klasickej hudbe reagovali rýchlejším rastom a mali viac plodov a listov ako rastliny v skupine bez hudby. Niektoré dokonca rástli v 35-stupňovom uhle smerom k reproduktoru. Mimoriadne pozitívne pôsobila klasická indická sitarová hudba, vtedy rastliny dokonca obrastali reproduktor. Na folk a country reagovali neutrálne, tvrdí Shalila Sharamon a Bodo Baginski.

Je známe, že mačacie „pradenie“ podporuje rast a hustnutie kostí a mačky sa skutočne veľmi rýchlo vystrábia z každej patálie. Už v antike mala hudba veľký význam a používala sa aj pri prednese básní. Gréci videli v hudbe veľkú mravnú silu a spolu s tancom a spevom bola základnou zložkou výchovy. Odtiaľ vychádzalo aj učenie pytagorejcov o vplyve hudby na dušu človeka. Pytagoras objavil číselné pomery určujúce intervaly hudobnej stupnice a tvrdil, že rovnaké vládnu aj medzi Zemou, Slnkom a ostatnými planétami. Tento vzťah nazval hudbou sfér.

…

Autor: Vladimír Líška

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...