V posledných rokoch sa na pultoch predajní objavujú rôzne vegetariánske produkty. Napriek tomu si mnohí ľudia pri pohľade na rozširujúci sa trend prijímania bezmäsitej potravy ťukajú na čelo a vegetariánstvo považujú za cudzí prvok súvisiaci so vzdialenými východnými filozofiami. Zmienky o vegetariánstve však nájdeme aj v Biblii.

Podľa Biblie začala konzumácia mäsa po veľkej potope sveta, keď Hospodin uvidel, že „zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti náklonné na zlé“ (Gn 8:21). Až potom totiž dovolil, aby mali ľudia za pokrm „všetko, čo sa hýbe a žije“ (Gn 9:3), ale na počiatku sveta, ako je uvedené v prvej kapitole starozákonnej knihy Genezis, Hospodin určil ľuďom za potravu „všetky semenné rastliny na zemi a všetky stromy prinášajúce ovocie, v ktorom je semeno“ (Gn 1:29 – 30). Hospodin však spojil s povolením konzumácie živočíšnej potravy zákaz prijímania mäsa „s dušou, teda s jeho krvou“ (Gn 9:4) a ustanovil aj zoznam čistých zvierat vhodných na konzumáciu, ako aj nečistých, ktorých mäso sa jesť nesmie. Tohto zoznamu sa dodnes pridŕžajú židia, ktorí čisté živočíchy a potraviny, ako napríklad hovädzie mäso zbavené krvi alebo víno bez pridaných číriacich látok, označujú pojmom kóšer.

Problematikou čistej a nečistej potravy sa zaoberá aj Nový zákon. Samotný Kristus zrušil delenie potravy na čistú a nečistú, pretože ako je zaznamenané v 15. verši 7. kapitoly Markovho evanjelia: „Človeka nemôže poškvrniť to, čo doňho vchádza zvonku, ale čo z neho vychádza, to ho poškvrňuje.“ A v 19. verši je priamo napísané, že Kristus „vyhlásil všetky pokrmy za čisté“. Z pohľadu Krista teda nie je dôležité pridržiavanie sa židovských tradícií stravovania, väčšiu dôležitosť prikladá zušľachťovaniu ľudských vlastností (porovnaj Mk 7:21 – 23).

…

Problematikou potravy prvých ľudí sa zaoberajú i staroveké indické kroniky. Rovnako ako podľa Biblie, ani podľa týchto kroník nikdy nebolo prvotnou stravou človeka mäso, ale na počiatku ňou vraj bolo potešenie z meditácie. Ľudia, ktorí sa živili meditáciou, údajne mali božský pôvod, ich telá vyžarovali svetlo a disponovali magickými silami. Až neskôr začali tieto bytosti požívať nektár nazývaný zemský výťažok, ktorý mal bielu farbu a medovú vôňu. Následkom konzumácie uvedeného nektáru stratili niektoré magické schopnosti a už neboli schopní nasýtiť sa radosťou z meditácie. Potom, ako ľuďom došiel zemský výťažok, začali požívať zemnú olejninu medovej vône a červenožltej farby. Keď pominuli posledné zásoby zemnej olejniny, pojedali trstinu. Keď zjedli všetku trstinu, preorientovali sa na voľne rastúcu ryžu, a potom, keď im došli zásoby divokej ryže, začali zušľachťovať pôdu, aby mohli pestovať plodiny na pozemkoch, ktoré medzi Indov podelil ten „najznamenitejší z nich“ – Mahásammata, prvý kráľ Indie. A tak ako vraj bolo na počiatku, je aj dnes, a naďalej tu dominuje bezmäsitá strava.

…

Čo sa týka budhistickej náuky, jej zakladateľ Siddhárta Gautama povoľoval svojim nasledovníkom konzumáciu mäsa iba v prípadoch, keď nevedia, ba ani len netušia, že im bude živočíšna potrava ponúknutá, pretože už len tým, že niekto poskytne mäso Budhovi alebo jeho žiakom, ako je uvedené v rozprave Džívako, previňuje sa päťkrát. Prvýkrát sa previňuje, keď vydá príkaz priviesť zviera. Po druhý raz sa previňuje, pretože to trasúce sa a vydesené zviera pociťuje bolesť a trýzeň. Tretíkrát sa previňuje, keď niekomu prikáže, aby to zviera zabil alebo ho zabije sám. Po štvrtý raz sa previňuje, pretože potom to zviera pri zabíjaní pociťuje bolesť. A keďže potom dotyčný predkladá Budhovi alebo jeho žiakom toto zviera nevhodne za pokrm, previňuje sa po piaty raz.

…

Autor: Pavol Ičo

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...