Autor Ray Williams, prispievateľ Psychology Today, sa pýta dôležitú otázku: „Pri našej honbe za politicky korektným a bezpečným spoločenským prostredím alebo zónou instantnej komunikácie, sme stratili zo zreteľa najdôležitejší aspekt pre ľudský rozvoj a kultúru – fyzický dotyk?“

Po potrave, vode a prístrešku je najmä pre deti dôležitý ľudský kontakt. Bez neho môžu zomrieť, čo platí (v rôznej miere) pre všetkých cicavcov. Obzvlášť je viditeľná pri šteňatách alebo mačiatkach, najmenších z vrhu. Materská pozornosť, náklonnosť, dotyk a objatie je nevyhnutnosť, ktorá zároveň stimuluje produkciu určitého rastového hormónu v mozgu. Bez neho nemôže byť potrava riadne metabolizovaná a zdravý rast a vývoj nie je možný. Preto, ak bude zakrpatené mláďa ignorované, hoci s dostatkom jedla, nakoniec sa vyčerpá a zahynie.

To isté platí pri človeku. Bez ľudského kontaktu v najnižšom veku zaznamenáva imunitný systém vážnu ujmu a ovplyvnené osoby sa stávajú zraniteľnými voči všetkým druhom ochorení. A nielen deti. Ľudský kontakt, či u detí alebo dospelých, zmierňuje bolesť, odstraňuje depresiu a dokonca (podivuhodne) zvyšuje šancu, že jedinec vyhrá súťaž alebo tím svoj zápas. Nakoniec je to najjednoduchšia vec. S našim naháňaním sa za „pokrokom“ vo všetkých formách je práve toto jeden z aspektov existencie, v ktorom sa musíme opäť stať „veľkými“, radšej ako bezmyšlienkovite pretvárať alebo voliť si viac „syntetických verzií“ (čo platí aj v oblasti jedla a liekov).

Pokrok, technologický alebo iný, má potenciál pozdvihnúť ľudstvo, no ak nie je dôsledný (s prítomným hlasom konzervativizmu, ktorý zachováva to, čo si zaslúži zachovanie), môže nás bezpochyby tlačiť na nové dno. Pred tým varovali George Orwell a Aldous Huxley. Antiutópia prichádza najprv s úsmevom a sľubmi utópie. Tak si v stave poblúznenia a očarenia ani nevšimneme záblesk totalitných tesákov, až kým nie je neskoro.

Joe Jarvis z Daily Bell sa pýta: „Nie sme už dnes v stave tejto totality?“ Momentálne užíva viac ako milión amerických detí pod 6 rokov psychofarmaká. Sú doslova dopované farmaceutickým priemyslom. Vyše 270 tisíc detí mladších ako 1 rok berie „medicínu“ proti depresii a úzkosti. Takáto liečba pre bábätká? Skúsili už materinskú lásku? Alebo je to len staromódny, nemoderný koncept?

Pripomeňme si podobnosť s Orwellovým románom 1984 a jeho policajný štát, vojnu proti drogám a nekonečné vojenské kampane, kde sa zdá, že nový obraz nepriateľa sa ponúka každodenne. Nová totalita však prichádza v mixe s Huxleyho Prekrásnym novým svetom. Tu nie je ani policajný štát, ani vojna. Spoločnosť je „do dokonalosti“ dizajnovaná vedcami, ktorí sa nechali inšpirovať montážnou linkou firmy Ford. Deti sú pestované v laboratóriu, klonované tak, aby vyzerali rovnako, v závislosti od triedy. Rodičia sú trápnou relikviou minulosti. Aké hlúpe myslieť si, že dieťa potrebuje rodinu, keď má štát! Nižšie kasty sú v embryonálnom štádiu zbavené kyslíka na potlačenie ich duševného vývoja. V Amerike sa namiesto toho používa fluorizácia pitnej vody (len tam?). Deti nasávajú vo svojich postieľkach 24-hodinovú propagandu. Bety počúvajú: „Alfa deti nosia šedé šaty. Pracujú viac než my, pretože sú nesmierne múdre. Som naozaj veľmi rád, že som beta, pretože nemusím toľko pracovať! A okrem toho, my bety sme niečo oveľa lepšieho než gamy a delty. Gamy sú hlúpe. Všetky nosia zelené šaty a delty nosia khaki. Nie, nechcem sa hrať s deltami. A epsiloni sú ešte horší. Sú najhlúpejší zo všetkých…“ Biela pýcha, čierna pýcha, homosexuálna pýcha. Naučili nás na niečo byť hrdí a kvôli inému cítiť hanbu. Možno niekto našepkával do našich detských uší.

Ako musí ministerstvo školstva žiarliť na inkubátory Prekrásneho nového sveta! Niekedy totiž čaká roky, kým je dieťa indoktrinované. Prinajmenšom ho vláda dostane „na prášky“ už odmlada! A ak je ponechané pri televízii, väčšina programovania prebehne poľahky.

Samozrejme, dospelí sú dopovaní v USA, ako aj v Huxleyho literárnom diele. Ak niekto cíti len trochu nervozity, smútku, úzkosti či akéhokoľvek nepríjemného pocitu, dostane „somu“ – perfektnú zmes liekov, ktorá vyvoláva len príjemné pocity. V Spojených štátoch je na antidepresívach, antipsychotikách a liekoch proti úzkosti jedna šestina populácie a navyše sa musí vyrovnať s vedľajšími účinkami. Z 50 miliónov Američanov na psychiatrických medikamentoch niekto spácha samovraždu, zblázni sa alebo začne vraždiť. Vláda zaiste na tom ešte pracuje. V každom prípade musí byť „proletariát“ správne vydesený.

Ešte je tu jedna podobnosť. V akom veku začína systém verejného vzdelávania vyučovať sex? Materské školy v niektorých štátoch dodávajú (podľa vlády) „veku primeranú“ sexuálnu výchovu. Štúdie poukazujú na to, že počet otehotnení tínedžeriek sa zvyšuje v oblastiach, kde sexuálna výučba začína skôr. Koľkoročný je príliš mladý na zmenu pohlavia? Deti si teraz môžu vybrať medzi 43 pohlaviami alebo vytvoriť nové! A samozrejme, budú dostávať zodpovedajúce lieky na urýchlenie „prirodzených“ zmien.

„Drogovanie“ populácie, programovanie občanov propagandou, sexualizácia detí a polarizácia spoločnosti. Tieto romány mali byť upozornenia, no zjavne boli pre kohosi návodmi.

Pramene:
[1] As Babies are Prescribed Pharmaceuticals, Have We Reached Dystopia?; autor: Joe Jarvis; The Daily Bell, 31.8.2017
[2] Babies on Drugs in America? 1984 Predicted it; autor: Chris Campbell; Laissez Faire, 7.9.2017
[3] Why Have We Lost the Need for Physical Touch?; autor: Ray Williams; Psychology Today, 1.10.2010
[4] Child Abuse: The Difference Between Gender Identity and Sex Change in Children; autor: Joe Jarvis; The Daily Bell, 24.7.2010
[5] Touching Empathy; autor: Maia Szalavitz; Psychology Today, 1.3.2010
[6] 1 in 6 Americans Takes a Psychiatric Drug; autor: Sara G. Miller; Scientific American, 13.12.2016
[7] Number of Children & Adolescents Taking Psychiatric Drugs in the U.S.; CCHR International – The Mental Health Watchdog; zdroj: IMS, Vector One: National (VONA) and Total Patient Tracker (TPT) Database, Year 2013, Extracted April 2014.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...