Jej morálka sľubuje nanebovstúpenie, jej najvyšší kňazi sa držia svoje ortodoxnosti. Ale pravdepodobne príliš veľa z jej doktrín je založených na viere.

Môže byť lákavé pre každého, kto patrí do triedy „expertov“ a k ekonomickému kňazstvu, odmietnuť takýto priebeh ako rozpor viery a faktov, v ktorom fakty nakoniec vyhrajú. V skutočnosti ide o rozpor medzi dvomi súperiacimi vierami – dvomi rozdielnymi morálnymi rozprávkami. Takto okúzlení takzvaní experti sa stali vedeckými autoritami, ktoré zaslepili sami seba faktom, že ich vlastné rozprávanie o vedeckom pokroku je súčasťou morálnej rozprávky. Stala sa z toho rozprávka so šťastným koncom pre toho, kto ju hovorí, kto opakuje príbeh zo svojho pohodlného miesta ako odmenu za život v meritokratickej spoločnosti, ktorá ho žehná za jeho zručnosti a flexibilitu. Rozprávač nevytvoril priestor pre porazených, ktorých odpor je považovaný za ich chrapúnsky a spiatočnícky charakter – o ktorom sa hovorí, že je ich fundamentálnym kazom. Najlepšie z tejto morálnej rozprávky môže byť ponúknuté každému, kto sa prispôsobí poriadku zabetónovaného kastového systému. Pre poslucháčov túžiacich po šťastnom konci je to rozprávka so smutným koncom.

Chyby tejto veľkej rozprávky ale nie sú dôvodom pre študentov ekonómie, aby sa vzdali všetkých rozprávok. Rozprávky zostanú nevyhnutnou súčasťou ľudského poznania z jednoduchého dôvodu, že sú nevyhnutné pre ľudí. Je smiešne, že len málo ekonómov to chápe kvôli biznisu. Ako napísali laureáti Nobelovej ceny George Akeloff a Robert Shiller vo svojej poslednej knihe Phishing for Phools (Lov na bláznov – pozn. prekladateľa), marketéri rozprávky stále používajú, mávajúc príbehmi nádeje, že sa ocitneme medzi úspešnými a presvedčia nás, aby sme si kúpili to, čo predávajú. Akerlof a Shiller tvrdia, že viera vo voľný trh funguje dokonale, a že viera, že silná vláda je príčinou väčšiny našich problémov, je súčasťou príbehu, ktorý v skutočnosti mätie ľudí tak, aby prispôsobili svoje správanie a zapadli do súkolesia. Veria, že rozprávanie rozprávok je „novou premennou“ v ekonomike, odkedy „mentálne vzorce tvoria základ pre rozhodovanie ľudí“ a sú vytvorené v rozprávkach, ktoré rozprávajú oni sami.

Ekonómovia preukázateľne robia najlepšie ako vedia, keď vezmú rozprávky, ktoré sú im dané a radia nám, ako si môžeme pomôcť, aby sa splnili. Takýto agnosticizmus vyžaduje pokoru, ktorá chýbala ekonomickej ortodoxii v posledných rokoch. Napriek tomu sa ekonómovia nemusia vzdať svojej tradície, aby prekonali chyby rozprávok, ktoré boli dokázané a odmietnuté.  Radšej sa pozrú do svojej vlastnej histórie, aby našli metódu, ktorá podporí  istoty ich ortodoxnosti.

V roku 1971 adresoval Vasilij Leontiev Americkej ekonomickej asociácii rady proti nebezpečenstvu sebauspokojenia. Poznamenal, že hoci ekonómia  sa začala dostávať na „vrchol intelektuálneho rešpektu… nepríjemný pocit o súčasnom stave našej disciplíny začať rásť v niektorých z nás, tých, ktorí pozorovali jej bezprecedentný rozvoj za posledné tri desaťročia.“

Všimol si, že čistá teória robila ekonómiu čoraz viac vzdialenú každodennej realite a povedal, že problém tkvie v „hmatateľnej neadekvátnosti vedeckých prostriedkov“ používania matematických modelov, aby vyjadrili svetské záležitosti. Veľa času sa strávilo budovaním modelov s tým, že predpoklady, na ktorých sú modely založené, boli doplnené dodatočne. Varoval, že fascinácia matematickými modelmi a následné obrovské odhalenie ich nedostatkov dnes vyzerá, že bolo prorockým vyhlásenie: „je to práve empirická hodnota týchto predpokladov, na ktorých záleží ich celá použiteľnosť.“

Leontiev si myslel, že ekonomické oddelenia viacej zamestnávali a podporovali mladých ekonómov, ktorí chceli budovať čisté modely s malou empirickou relevanciou. Dokonca aj keď urobili empirickú analýzu, Leontiev povedal, že ekonómovia zriedka prejavili záujem o význam alebo hodnotu ich dát.

Preto vyzval ekonómov, aby preverili svoje predpoklady a dáta sociálnymi, demografickými a antropologickými výskumami a povedal, že ekonomika potrebuje oveľa tesnejšie spolupracovať s inými odbormi.

Leontievova výzva k pokore asi pred 40 rokmi zostala ako pripomienka, že každé náboženstvo, ktoré môže hovoriť o slobode človeka a dôstojnosti, keď je v opozícii, sa môže stať posadnuté svojou vlastnou pravdou a potrebuje očistiť ľudí od ich pomätenosti, keď príde k moci. Keď si cirkev udrží svoj prístup k moci a má jednoduché očakávania, čo chce získať, môže popliesť naše hlavy víziami nových možností a dokonca nových svetov. Ak ekonómovia použijú túto skeptickú vedeckú metódu v ľudskej spoločnosti, v ktorej konečná realita nemôže byť nikdy plne rozoznateľná, pravdepodobne sa ocitnú v situácii, keď budú nútení sami opravovať svoje vlastné dogmy.

Paradoxne vtedy, keď sa ekonomika stala viac vedeckou, stala sa menej vedou. Pochopenie týchto obmedzení ju oslobodí, aby nám opäť mohla slúžiť.

Zdroj: https://www.theguardian.com/news/2017/jul/11/how-economics-became-a-religion

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...