Ak priemernému čitateľovi alternatívnych médií položíme otázku, čo je úlohou alternatívy, zrejme vám odpovie niečo v zmysle o vyvažovaní klamstiev mainstreamových médií. Ale táto odpoveď je zovšeobecňujúca a nepresná. Úlohou alternatívy by malo byť predkladať iný pohľad na udalosti, predkladať fakty, ktoré sú normálne zamlčiavané, ale nikdy nie vymyslené či nepravdivé.

Túto úlohu si však časopis Zem & Vek neplní.

Pokúsim sa vysvetliť, prečo tento časopis nepatrí medzi alternatívne médiá. Najskôr si ho ale trocha predstavme.

Časopis Zem & Vek je, slovami jeho redakcie, geopolitický a kultúrny mesačník. Vydáva ho vydavateľstvo Sofian s.r.o., ktoré založil šéfredaktor časopisu, Tibor Eliot Rostas. Časopis je multitematický a pokrýva rôzne témy, vrátane domácej i zahraničnej politiky, ekonomiky, zdravia, no obsahuje aj rubriky venované spoločnosti, filozofickým úvahám, „záhadám“, nachádzajú sa v ňom rozhovory s ľuďmi a každé vydanie má svoju tému mesiaca. Je v ňom aj zaujímavá rubrika Bez masky, kde píšu o odvrátenej strane známych osobností. V tejto rubrike, ktorú mal dva roky na starosti Ľubomír Huďo, boli pranierovaní ľudia ako T.G. Masaryk, George Soros, Zbigniew Brzezinski, Hillary Clintonová, Dalajláma, Ariel Šaron, Benjamin Netanjahu a mnohí ďalší. Ďalšou zaujímavou rubrikou je Alternative vita, kde nájdeme články o tom, ako žiť ekologickejšie, aké alternatívne ekonomické systémy existujú, aké alternatívne formy vlády či spoločnosti by mohli existovať a podobne. Je to jedna z mála rubrík, ktoré stoja za prečítanie. Priestor v príslušných rubrikách dostávajú aj čitatelia, a to jednak tí, ktorí žijú v zahraničí, ale aj domáci. Do jednotlivých rubrík prispievajú viacerí autori, vrátane príležitostných. Povedať, že Zem & Vek je výlučne Rostasov časopis, je teda krajne zavádzajúce. Časopis mu síce patrí, no on doňho prispieva zvyčajne iba úvodnou úvahou, okrem ktorej nepíše takmer žiadne články. Zostava redakcie je dosť nestála, vystriedalo sa v nej mnoho ľudí. Medzi prispievateľmi by sme našli uletených konšpirátorov, pseudoodborníkov na politiku, neortodoxných filozofov, „duchovne“ založených ľudí, ale aj onkológa, herečku, bývalých novinárov z mainstreamových plátkov či ekonómov. Kvalita obsahu zodpovedá úrovni redakcie, takže zmeny v redakcii sa nevyhnutne prejavujú na kolísavej kvalite článkov. A tá išla od desiatich k piatim. Časopis, ktorý začínal s pomerne kvalitnou zostavou redakcie, sa premenil na plátok, ktorý sa z môjho pohľadu nedá čítať. Prečo je to tak?

Povrchná práca

Mnoho článkov v Zem & Vek je povrchných, obsahujú málo zásadných informácií. Takže ak vám aj sprostredkúvajú alternatívny pohľad na nejakú tému, ten pohľad je často dosť nekvalitný a ochudobnený o kopu faktov a relevantných informácií. Toto si ale všimnete len vtedy, keď sa v niečom vyznáte a porovnáte si články k danej téme v Zem & Vek s vlastnými vedomosťami. Je to rovnaké, ako keby vám v pizzerii dali namiesto celej pizzy len pripálené okraje. Zaplatili by ste za niečo také?

Prekrúcanie histórie

Špecialita časopisu. Okrem alternatívnej histórie Slovanov či Palestíny ponúka alternatívny pohľad napríklad aj na Katynský masaker, ktorý údajne nespáchali boľševici, ale nacisti s banderovcami. Našťastie sa našli ich vlastní čitatelia, ktorí ich v diskusii upozornili na ich „omyl“. Autorom článku je Ratko Sudecký, vyštudovaný žurnalista a jeden z lektorov v združení Slavica, ktoré sa pred časom blyslo článkom o psychoenergetickej príprave Slovanov. Takže ak sa chcete dozvedieť „pravdu“ o Katynskom masakri a zároveň sa naučiť vidieť energetické pole človeka, v Slavici nájdete tých správnych ľudí.

A ja sa škrabalov z redakcie pýtam – vy sa nehanbíte takto klamať a prekrúcať dejiny? Kam až ste schopní klesnúť?

(Je nepochybne legitímne diskutovať o tom, ako sa udiali historické udalosti. Autor však musí svoje tvrdenia vedieť hodnoverne podložiť faktami, nehovoriac o tom, že jeho výklad musí dávať logický zmysel. A rovnako aj on musí byť prístupný logickým a faktickým argumentom druhej strany – pozn. red.)

Ďalšou zaujímavou postavou z redakcie a prekrúcačom dejín je Peter Čalovka, ktorého sme v čase zostrelenia lietadla Malaysia Airlines letu MH17 mohli vidieť aj na TA3. Geopolitický analytik a veľký obhajca Ruska a Vladimira Putina sa pozitívne vyjadril aj o medzirasovom miešaní (v ktoromsi vydaní Zem & Vek z roku 2015 tvrdil, že medzirasové miešanie môže mať výhody a skvalitniť genofond). Hoci niektoré jeho názory na zahraničnopolitické dianie možno sú zaujímavé, z času na čas to poriadne „prestrelí“. V istom vydaní časopisu spochybnil moslimskú inváziu do Španielska a vyrukoval s tvrdením, že žiadna invázia sa nekonala. Jedná sa vraj len o mýtus vymyslený kresťanmi. Aby bol presvedčivejší, odvoláva sa na Ignacia Olagüea, španielskeho historika a archeológa z 20. storočia a argumentuje tým, že z obdobia spomínanej invázie neexistujú žiadne spoľahlivé písomné záznamy. Čo však z uvedeného obdobia pochádza a čo uniklo jeho pozornosti sú mince a pečate. Na rozprávky Ignacia Olagüea si posvietili iní ľudia a nemali problém ich vyvrátiť. Pán analytik teda veľa kritického myslenia pri práci so zdrojmi neprejavil. Nevadí, veď píše len pre Zem & Vek.

Pre zaujímavosť, Peter Čalovka mával svoju reláciu aj na internetovom rádiu Slobodný vysielač a v jednej z nich, vysielanej ešte pred americkými prezidentskými voľbami, sa vyjadril, že existuje „proroctvo“, podľa ktorého voľby vyhrá Trump. Ktovie, ako by na toto vyjadrenie zareagoval moderátor TA3 v priamom prenose. Reakciu presstitútov a internetových trolov si predstaviť viem.

Samostatnú kapitolu tvorí prekrúcanie dejín v súlade s konšpiračnými teóriami, čo je doména Milana Pullmanna. Ako o sebe tvrdí vo svojom profile na stránke startovac.cz, vedecké vzdelanie ho naučilo precíznosti a poskytlo mu základy na rozlišovanie a overovanie hypotéz, teórií a faktov. To všetko využíva pri štúdiu iluminátov, slobodomurárov a rôznych iných tajných spoločenstiev, svetových sprisahaní a vecí podobných. Dokonca o tom všetkom chcel vydať knihu, ale vyššia moc mu v tom zabránila. Ktovie, čo si Pullmann myslí o tom, že Rostas nosí – alebo kedysi nosil – slobodomurárske symboly. Úroveň Pullmaových článkov, či už v tlačenom časopise alebo na internete, nech posúdi každý sám. Ak chcete vedieť, aký stupeň zasvätenia v slobodomurárskom hnutí dosiahla ľubovoľná historická postava, obráťte sa na neho.

Takto si pisálkovia zo Zem & Vek predstavujú alternatívny pohľad na dejiny. V ich prípade platí rovnica alternatívny pohľad na dejiny = prekrúcanie dejín. Nejde im o pravdu. Ide im len o predloženie alternatívneho pohľadu na vec.

Propagácia pseudovedy a ezoteriky

Spochybňovanie Darwinovej evolučnej teórie, archeoastronautická teória, zaručené pravdy o živote po smrti, transpersonálna psychológia, duchovno-filozofické úvahy či šamanské techniky. V geopolitickom a kultúrnom mesačníku môžete ochutnať z každého rožku trošku. Úlety, ako tieto, sú nepochybne alternatívou voči mainstreamovým tézam, no ich dôveryhodnosť je otázna. Ale z toho si redakcia ťažkú hlavu nerobí.

Pokiaľ ide o spochybňovanie mainstreamových vedeckých teórií, na tom by nebolo nič zlé, keby „odborníci“ z redakcie i externí prispievatelia pristupovali k tejto problematike seriózne. Namiesto toho, aby uviedli, aké alternatívne teórie existujú voči ľubovoľnej teórii uznávanej vedeckým mainstreamom a prípadne aby ich postupne predstavili čitateľom, vyberú si jednu a tú sa snažia obhajovať a prezentovať ako veľmi nádejnú, hoci ňou zďaleka byť nemusí. Ignorujú fakty a údaje, ktoré ju vyvracajú alebo aspoň nepotvrdzujú, prekrúcajú závery štúdií a zveličujú tých pár stebiel, ktorých sa môžu chytiť.

Citovanie a preberanie informácií z pochybných zdrojov

Veľa ľudí si uvedomuje, že nie všetko, čo sa objaví na alternatívnych stránkach – či už zameraných na politiku, zdravie, vedu alebo čokoľvek iné – je pravda. Pri čítaní niektorých článkov v Zem & Vek človek nadobudne dojem, že ich redakcia si to neuvedomuje. Kvalita zdroja informácií pre nich nie je príliš dôležitá. Klasickým príkladom sú tvrdenia o škodlivosti aspartámu či glutamanu sodného, preberané z rôznych „alternatívnych“ stránok typu NaturalNews. V rubrike venovanej zloženiu potravín sa viac krát písalo o údajnej škodlivosti týchto aj iných prísad a autor(ka) sa zvyčajne aj odvolával(a) na nejaké štúdie. Lenže ani s aspartámom ani s glutamanom to nie je také strašné ako tvrdia alternatívne stránky. Vlastne, celkovo to s „éčkami“ nie je také zlé ako si veľa ľudí myslí. Stačí zle pochopiť výsledky vedeckej štúdie a senzácia je na svete. Rubrika venovaná liekom taktiež obsahuje kopu zavádzajúcich informácií pochádzajúcich z neserióznych stránok. Netvrdím, že lieky nemajú vedľajšie účinky, ale spôsob, akým sa o ich píše v tomto časopise, môže v človeku vzbudiť zbytočné obavy.

Rubriky o zdraví či potravinách nie sú jedinými, v ktorých sú informácie z pochybných zdrojov. Aj politické a spoločenské udalosti majú svoje „alternatívne“ vysvetlenie a pozadie.

Redakcia na úrovni?

Posvieťme si na niektorých ľudí z redakcie. Začnime šéfredaktorom. Tibor Eliot Rostas sa podľa vlastných vyjadrení cíti ako muzikant, ale vzdelanie má výtvarné a živí sa písaním. Osobne si myslím, že by sa uživil písaním fantasy románov. Muzikant, výtvarník a spisovateľ Rostas je autorom známej knihy Mlčanie, ktorá dlho nedávala spať presstitútom, niektorým politikom i radovým amerikanofilom. Neviem ale, čo ich na tej knihe štve viacej – to, že spochybňuje oficiálne verzie politických, spoločenských, ekonomických či historických udalostí, alebo to, že popri pravdivých informáciách obsahuje aj kopu lží, dezinformácií a „hoaxov“. Práve toto miešanie pravdy s klamstvami, faktov s dezinformáciami, je typické nielen pre Mlčanie, ale aj pre Zem & Vek. Pre knihu aj časopis je typické, že ich autorom nejde o pravdu, ale o predloženie alternatívnych názorov. Tie ale nemusia byť – a často ani nie sú – pravdivé.

V redakcii nájdeme napríklad aj Artura Bekmatova, člena ÚV KSS, ktorý chcel svojho času dať červenú politickým dinosaurom. Bekmatov upútal pozornosť mainstreamu viackrát. V Zem & Vek písal napríklad články o konflikte na Ukrajine, ktoré boli ešte ako-tak kvalitné, no písal aj o rôznych iných témach, niekedy objektívne a niekedy len papagájoval oficiálnu verziu.

Jeho súdruhom je aj Lukáš Perný, člen strany Vzdor – strana práce, ktorého sme mohli vidieť v roztomilom predvolebnom videu strany. Aj on píše o politickom a spoločenskom dianí, a nie vždy je to zlé.

Na úrovni však boli články Ľubomíra Huďa, Jána Gaša a Antona Smataníka, ktoré boli veľmi trefné a neobsahovali obvyklé konšpiračno-alternatívne bludy. Všetci z redakcie neskôr odišli. K dôvodom Huďovho odchodu sa ešte vrátim.

Do redakcie pribudla herečka Milka Zimková. Niekedy si kladiem otázku, ako môžu články, ktoré obsahujú jej životné príhody, obohatiť čitateľa. A na nič som neprišiel.

K ekonomickým témam sa vyjadrujú ekonómovia Peter Staněk a Marián Vitkovič. Mainstreamové médiá ich nemajú príliš v láske, lebo s nimi nezdieľajú ich neotrasiteľnú dôveru v stabilitu, udržateľnosť a nenahraditeľnosť súčasného ekonomického systému. Nepochopiteľné. Ich články sa našťastie dajú čítať.

O alternatívnej, resp. zamlčanej histórii Slovákov píše Viktor Timura, známy knihou o „zamlčaných“ dejinách Slovákov. Ako uviedol v rozhovore pre Literárne informačné centrum, venuje sa filozofii dejín, ktorá nepracuje historiografickou metódou, ale filozofickou a kulturologickou a na základe syntézy interdisciplinárnych poznatkov hľadá súvislosti a vytvára všeobecný obraz dejín, ktorý sa nemení s každou generáciou. Keďže jeho knihy obsahujú divoké tvrdenia, ktoré sa odlišujú od mainstreamového výkladu dejín (čo sa rovná vstupenke do Zem & Vek), v radoch odbornej i laickej verejnosti vyvolali vášnivú diskusiu.

Po téme mesiaca, ktorou bola rakovina, rozšíril rady redakcie a predplatiteľom časopisu sa stal aj onkológ Ján Lakota z Onkologického ústavu svätej Alžbety, kde má funkciu podpredsedu etickej komisie. Pre časopis píše nemastné neslané články o bunkách, imunitnom systéme a iných témach súvisiacich s ľudským telom a zdravím.

Milana Pullmanna som už spomínal vyššie. Len dodám, že ak existuje dôvod, prečo Zem & Vek nazývať konšpiračným časopisom, ten dôvod sa volá Milan Pullmann.

Huďov odchod

Za osobitnú pozornosť stojí dôvod odchodu Ľubomíra Huďa. K odchodu ho motivovalo, keď sa dozvedel o tajnej ceste šéfredaktora časopisu Tibora Eliota Rostasa spolu s ďalším členom redakcie, Dušanom Budzákom, do Moskvy. V Moskve diskutovali s predstaviteľmi ruských médií o možnostiach vytvorenia ruského mediálneho domu na Slovensku v spolupráci s ruskou ambasádou. Až by sa zdalo, že mokré sny našich presstitútov sa konečne stanú skutočnosťou. Na informácie o tejto ceste Huďo reagoval vo vysielaní Slobodného vysielača nasledovne: „Toto nie je predstava alternatívy, hľadať si niekde nejaký tábor, kde získam pozíciu a odtiaľ zase budem manipulovaný inou stranou. Takže takto nie. Len poviem, že s týmto sa nečudujem, keď to vyvolá určité ohlasy a veľmi negatívne ohlasy. S týmto teda ja nemám nič spoločné a nechcem mať nič spoločné.“ Rostas a Budzák následne dostali v Slobodnom vysielači priestor, aby vysvetlili účel svojej cesty.

O podozrivo veľkej náklonnosti Tibora Eliota Rostasa voči Rusku a Putinovi svedčí aj ďalšia skutočnosť. Keď Huďo navrhol napísať do rubriky Bez masky článok o Putinovi, na ktorého by sa tiež dalo všeličo vytiahnuť, Rostas to odmietol. Inými slovami, pranierovať môžete ktoréhokoľvek západného politika, ktoréhokoľvek západného „filantropa“, ktoréhokoľvek pešiaka, ktorý na geopolitickej šachovnici stojí na strane Západu, ale nie Putina. Opäť treba uviesť, že je rozdiel medzi propagandou a pravdou. V mainstreamových médiách dostávajú priestor skôr nepravdivé informácie o Putinovi a Rusku celkovo, no na Putina by sa skutočne dali vytiahnuť rôzne veci z jeho minulosti, veď napokon, bol agentom KGB.

O čom by mala byť alternatíva

Alternatívne médiá by mali plniť dvojakú úlohu – vyvracať lži mainstreamových médií a informovať o veciach, o ktorých mainstream neinformuje. Lenže lži treba vyvracať pravdou. Netreba ich „vybíjať“ ďalšími lžami. Takže protijedom na proamerickú propagandu nie je proruská propaganda, ale propaganda pravdy. To isté platí o ktorejkoľvek inej propagande na svete. A pokiaľ ide o druhý bod, alternatívne médiá by mali informovať o všetkých témach, ktoré sú pre mainstream nepohodlné, resp. politicky nekorektné – kriminalita černochov (nielen) v Spojených štátoch, znásilňovanie žien moslimami (nielen) vo Švédsku, odvrátená tvár multikulturalizmu, diskriminácia bielych ľudí v takmer každej bielej krajine, vymieranie bielej rasy, islamizácia Európy a budovanie moslimských, tzv. no-go zón na predmestiach európskych veľkomiest, vplyv amerických mimovládok – hlavne Sorosových – na formovanie a ovplyvňovanie verejnej mienky v rôznych krajinách, vplyv židovskej lobby na americkú zahraničnú politiku, rastúci vplyv korporácií vo svete a mnoho iných tém.

Zem & Vek sa k týmto dvom úlohám postavili spočiatku zodpovedne, keďže zo začiatku mali v redakcii schopných ľudí, vrátane Ľubomíra Huďa, známeho z „verejnoprávnej“ STV. Ak spočiatku vyvracali lži mainstreamových médií a písali o tom, o čom nikto iný nie, po odchode spomínanej trojice Huďo, Smataník, Gašo – a hlavne Ľubomíra Huďa – plnia ako-tak zodpovedne už len tú prvú úlohu, kým pri témach, ktoré sú pre mainstream nepohodlné, niekedy uprednostňujú témy hraničiace so pseudovedou. Viac priestoru tiež dostali rôzne dezinformácie a lži z pochybných zdrojov, čím sa Zem & Vek odklonil od poslania alternatívnych médií. Aký je rozdiel medzi tým, keď vás klamú mainstreamové médiá a keď vás klame Zem & Vek? V obidvoch prípadoch ste oklamaný, akurát, že inými klamstvami.

Zhrnuté a podčiarknuté

Poskytovanie síce alternatívneho, ale často o podstatné informácie a fakty ochudobneného pohľadu na rôzne témy, miešanie faktov s dezinformáciami, prekrúcanie histórie, propagácia pseudovedy a ezoteriky, citovanie a preberanie informácií z pochybných zdrojov, to všetko doplnené o pár pravdivých a objektívnych informácií, zvyčajne týkajúcich sa politického diania. Taká je vizitka „alternatívneho“ časopisu Zem & Vek. Ako som už napísal, im nejde o pravdu, ale o predloženie alternatívneho pohľadu na vec, no ten pohľad nemusí byť pravdivý a v mnohých prípadoch ani nie je. Mnohými, hoci nie všetkými informáciami, ktoré prezentuje, výrazne prispieva k dezinformovaniu a zavádzaniu ľudí, čím sa kritika tohto časopisu z radov presstitútov stáva oprávnenou.

Alternatívne médiá by mali človeka priviesť k pravde. Ak ho k pravde neprivedú, neplnia si svoju úlohu. Smutnou pravdou je, že aj mnohé webstránky, ktoré sa prezentujú ako alternatívne, často šíria propagandu, dezinformácie, konšpiračné teórie (chemtrails, HAARP a podobne), mýty a „hoaxy“. Lenže nie všetky takéto stránky majú taký vplyv a dosah na toľko ľudí ako Zem & Vek, ktorý dokonca organizuje besedy s čitateľmi. Práve preto, že je to tlačený časopis a jeho redakcia organizuje besedy, kvôli ktorým cestuje za čitateľmi po celom Slovensku, vystúpil z radu a tromfol všetky ostatné „alternatívne“ médiá. Keby bol len webstránkou, presstitúti by oň ani nezakopli. Ale na druhej strane, kritiku presstitútov mnoho ľudí neberie vážne už len preto, že pochádza od presstitútov a im ľudia vo všeobecnosti neveria. Takže hoci niektorí presstitúti možno trefne poukazujú na konkrétne prípady klamania a šírenia propagandy či dezinformácií týmto časopisom, ich slová berie vážne len málokto. Z toho vyplýva, že je na skutočných alternatívnych stránkach, aby odhaľovali lži tohto časopisu a vyvracali ich. Ak niečo také dokáže webstránka Medzičas v súvislosti s portálom Hlavné správy, určite to dokáže ktorákoľvek iná alternatívna stránka v súvislosti so Zem & Vek. Alternatíva sa dá robiť aj poriadne.

Autor: zet; www.protiprudu.org

Poznámka redakcie:
Nedokážem posúdiť, nakoľko je text pravdivý. Zacitujem však jedného pána, označovaného za majstra propagandy, ktorý povedal: „Dobrá propaganda nepotrebuje lži, v skutočnosti by nemala klamať. Propaganda, ktorá klame, iba dokazuje, že má zlé dôvody. Nemôže byť úspešná v dlhodobom meradle.“ Časopis Zem & Vek nesledujem, nečítal som z neho jediný článok. Viedla ma k tomu osobná skúsenosť – pred niekoľkými rokmi som viedol asi hodinový rozhovor s pánom Rostasom a došiel som k záveru, že bude lepšie dať od neho ruky preč. Zaujímalo by ma však, aký názor máte na to vy. Ako hodnotíte aktivity Rostasa a čo si myslíte o tvrdeniach uvedených v článku? Teším sa na vaše komentáre.