Pri hodnotení nedeľňajších parlamentných volieb v Nemecku treba myslieť aj na súvislosti, ktoré médiá hlavného prúdu prehliadajú. V hre je oveľa viac, než to, ktorá politická strana, t.j. ktoré nemecké zastupiteľské krídlo globálnej plutokracie, zostaví vládnu koalíciu. Bezdetná, 63-ročná Angela Merkelová, ktorú zlatotepci verejnej mienky opuncovali láskyplným prívlastkom Mutti Merkel (mamka Merkelová), bude môcť vládnuť po dvanástich rokoch i ďalšie štyri.

Púšťanie žilou bude pokračovať

K radosti architektov prestavby sociálno-trhového hospodárskeho modelu Spolkovej republiky a celej Európskej únie na neoliberálny, t.j. kasínovo-finančnícky, sa po štyroch rokoch vracajú do parlamentu domáci liberáli. Ich strana FDP (Slobodná strana Nemecka) bude najsilnejším koaličným partnerom sesterského dua CDU/CSU Angely Merkelovej, ak sociálni demokrati (SPD) odídu do opozície, ako deklarovali krátko po uzavretí volebných miestností.

Neoliberálny parný valec likvidujúci sociálny štát v Nemecku a v EÚ sa rozbehne plným tempom, pretože „bude musieť“. Prečo? Odpoveď desiatkam miliónov Nemcov na túto znepokojivú otázku poskytol v stredu (27. septembra) v americkej obdobe tamojší prezident Donald Trump. Jeho návrh daňovej reformy počíta okrem iného so znížením podnikových daní z 35% na 20%. Odôvodňuje to obohranou globalistickou frázou, ktorú recitujú všetky vládnuce garnitúry v Starom i Novom svete. Údajne kvôli udržaniu konkurencieschopnosti národného hospodárstva na svetových trhoch.

Staronová nemecká kancelárka sa bez obáv zapojí do týchto medzinárodných pretekov smerom nadol ku dnu. Jej úlohou je predsa plniť dlhodobú globalistickú agendu ochudobňovania Západu bez toho, aby sa domáca populácia masovo búrila. Jej francúzsky kamarát prezident Emmanuel Macron to už predvádza v praxi osekávaním sociálnych vymožeností pracujúcich.

I po tom všetkom ostanú výpadky v príjmoch štátnej pokladne prakticky v každej európskej krajine hrozivé. Nemeckej vláde – a ostatným v EÚ takisto – neostane nič iné, ako vykrývať deficity „osvedčenými metódami“:

a) škrtením verejných výdavkov,

b) presúvaním daňového bremena na nízkopríjmové vrstvy obyvateľstva,

c) rozpredávaním zvyškov tzv. rodinného striebra v podobe podnikov a služieb v štátnom alebo pološtátnom vlastníctve,

d) úvermi od nadnárodnej finančnej oligarchie.

Ako krotiť odpor

Orwellovské propagandistické tvrdenie na volebných plagátoch CDU „Es geht uns gut“ (Darí sa nám dobre) v rôznych modifikáciách zabralo menej, než čakala. Masmediálne zvelebovanie politiky úspornosti ako sprievodného znaku prechodu na nový životný štýl strednej triedy narazilo na svoje medze. Únia kresťanských demokratov s bavorskými kresťanskými socialistami CDU/CSU nazbierala len 32,9% hlasov oproti 41,5% pred štyrmi rokmi. Sociálna demokracia sa ako politická sila zosunula z 25,7% na 20,5%, pretože stratila dôveryhodnosť ako klasický politický zástupca sociálnych potrieb a túžob pracujúcich. Tie budú okypťované ešte bolestivejšie, kým sa nevynulujú na úroveň spred sto rokov. Ide o civilizačný regres, t.j opak pokroku, ktorý by mal ä za normálnych okolností vyvolávať masívne sociálne protesty a nepokoje.

Namiesto toho sa pozornosť verejnosti presúva na zmeny, ktoré budia oprávnenú hrôzu: na šírenie teroru v nemeckých a západoeurópskych mestách a na migračnú inváziu. Vyslovovaná i podvedomá túžba bežného Nemca po stabilizovaní pomerov a nastolení poriadku uľahčuje mocenským štruktúram obmedzovanie voľnosti, slobôd a práv občanov. Vymývanie mozgov býva v atmosfére nepokojov, strachu a obáv z budúcnosti mimoriadne účinné, avšak nie na všetky spoločenské skupiny. Utláčateľský systém o tom vie. Dôkladne si mapuje skutočnú verejnú mienku a ponecháva otvorené ventily pre púšťanie pary nespokojencov. Pokiaľ by zaviedol nepriedušnú diktatúru, vnútorný tlak by stúpal, až by kotol explodoval.

Mocenské usporiadanie západného sveta preto umožňuje vytváranie organizovanej opozície, ktorú elity manipulujú a riadia. Nie je to tak dávno, čo revoltu v Nemecku zastrešovalo do veľkej miery hnutie Zelených, aby sa podľa pôvodného zámeru postupne začlenilo do systému. Odhodlanie mnohých Nemcov brániť sa globalizačnému odnárodňovaniu, odmietať bruselský centralizmus, zastaviť demografickú prestavbu Európy a hľadať skutočnú alternatívu k zdiskreditovaným politickým silám v Nemecku momentálne najhlasnejšie verbalizuje strana Alternative für Deutschland (Alternatíva pre Nemecko). Pri svojom zrode pred štyrmi rokmi získala v parlamentných voľbách 4,8% hlasov, zväčša na území zaniknutej Nemeckej demokratickej republiky, kde metódy multikulturalistického vymývania mozgov osvedčené v západnej Európe, dostatočne nezaberajú. Neprekročila vtedy 5-percentný prah potrebný pre vstup do parlamentu a mohla priťahovať rastúce počty odporcov nemeckých systémových strán.

Nešlo však o hnutie sformované spontánne a zdola. Bolo produktom intelektuálov, prevažne ekonómov, ktorí odmietali finančné mechanizmy eurozóny a vnucovanie spoluzodpovednosti za udržiavanie jej funkčnosti členským štátom. AfD zaradila národný konzervativizmus do svojich téz až v druhej fáze existencie. Išlo o závažné rozhodnutie podujať sa vystupovať proti hlavnému prúdu.

Na čelo straníckeho vedenia sa vtedy postavila sympatická a charizmatická chemická inžinierka Frauke Petryová, ktorá vyrástla vo východnom Nemecku. Stranícke vedenie sa stalo podľa očakávania hromozvodom, na ktorom si vládnuca moc v Berlíne a v Bruseli teatrálne vylievala zlosť. Pohrávanie sa na voľnú súťaž demokratických síl v Nemecku dostalo predvlani úder zvonku, keď Spojené štáty zatiahli Nemecko do obnovenej studenej vojny s Ruskom a politická aréna sa prudko spolarizovala. Byť v mimoparlamentnej opozícii a stavať sa proti unifikačnému komandovaniu bruselských komisárov začalo byť nebezpečné. Odmietanie multikulturalizmu prinášalo so sebou nepriazeň OSN a nadnárodných mediálnych kartelov s globálnou pôsobnosťou.

Bodať, alebo len bzučať?

Matka štyroch detí Frauke Petryová sa poistila pred neúnosným démonizovaním svojej osoby prejavením zámeru zaobliť ostré hrany strany, čosi v nej skultivovať a pripraviť ju na vstup do parlamentu, prípadne i do vlády. Hromy-blesky chrlené médiami hlavného prúdu na AfD sa odvtedy málokedy sypali na jej hlavu. V decembri 2016 sa vydala za šéfa krajinskej pobočky AfD a poslanca Európskeho parlamentu  Marcusa Pretzella. Pred štyrmi mesiacmi mu porodila syna a bolo zrejmé, že ako mnohodetný manželský pár (on sám má štyri deti z predošlého manželstva) nebudú ochotní čeliť príkoriam spojeným s politickými funkciami v AfD.

Nebolo preto až tak prekvapujúce, keď sa Frauke Petryová, ktorá získala v nedeľňajších parlamentných voľbách (24. septembra) v Sasku individuálny poslanecký mandát, o deň neskôr odmietala podieľať na činnosti frakcie AfD v novom Bundestagu. 26. septembra oznámila odchod zo strany. Kopať ligu za AfD v Spolkovom sneme nemieni ani Petryovej manžel Marcus Pretzell. Manželský pár sa tým plne dištancoval „od ulice“ a vplával do pokojnejších vôd parlamentnej politiky. Naznačujú, že by mohli založiť stranu konzervatívneho ladenia s národným nádychom, pričom sa šíria povesti, že dostane názov Die Blauen (Modrí).

Dva dni po nemeckých voľbách predstavil francúzsky prezident Emmanuel Macron víziu novej tesnejšie spätej Európskej únie. Výstavba transnacionálneho superštátu môže teraz po nemeckých parlamentných voľbách pokračovať plným tempom. Jeho budovatelia budú potrebovať naďalej udržiavať na nemeckej politickej aréne inštitucionálne ventily pre nespokojencov a strana AfD môže plniť túto úlohu pod novým vedením frakcie v Bundestagu. Šéfovať jej bude dvojica Alexander Gauland a Alice Weidelová. Ambiciózna 38-ročná libertariánska ekonómka pravdepodobne odstaví 76-ročného právnika a publicistu Gaulanda na vedľajšiu koľaj.

Dá sa tušiť, že otupí hroty odporu AfD v niektorých dôležitých sférach. Žije v homosexuálnom zväzku s filmovou producentkou a rodáčkou zo Sri Lanky a spoločne vychovávajú dvoch synov. Národný rozmer, rezervovanosť voči masovému prísunu cudzincov a prízvukovanie nenahraditeľnosti tradičnej rodiny, to všetko môže pod jej vedením postupne vädnúť. Dostatočné porozumenie nemusia nájsť v ňou riadenej strane ani obete roztvárajúcich sa nožníc príjmovej a sociálnej nerovnosti v Nemecku. Má doktorát z ekonómie a zamestnávali ju také piliere koristníckej finančnej globalizácie ako Goldman Sachs alebo Allianz Global Investors. Pred novinármi vystupuje distingvovane, až mentorsky. Nenechá sa vyviesť z rovnováhy a počas slovných súbojov si udržiava profesorský odstup. Názorovo patrí k libertariánom, o čom svedčí jej členstvo v spoločnosti Friedrich A. von Hayek-Gesellschaft. Na rozdiel od Frauke Petryovej vyrástla v západnej časti rozdeleného Nemecka a bude jej chýbať inštinktívne porozumenie pre cítenie väčšinovej členskej základne strany AfD ležiacej na východe Spolkovej republiky. AfD tak podľa všetkého nebude takým ohnivým sršňom ako dosiaľ. O to možno jej zakladateľom a ich sponzorom od začiatku išlo.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...