Do života každého jednotlivca i ľudstva ako celku vstupuje sila, ktorá nás priťahuje, spája, a zjavne i ovláda. Má mnoho podôb, názvov a tvárí. Spája výdobytky všetkých odborov vedy, techniky i spoločenských náuk do akejsi univerzálnej studnice múdrosti, ktorá po prvýkrát v dejinách ľudstva prekračuje funkčnosť tradičného pasívneho depozitára získaných údajov a nadobudnutých vedomostí.

Vdychuje mu život schopnosťou spracúvať uložené informácie interaktívnym spôsobom v reálnom čase. Neraz dokonca rýchlejšie než v reálnom čase vďaka algoritmom umožňujúcim predvídať kladené otázky s presnosťou blížiacou sa k hranici sto percent. Superpočítače IBM a Cray už pred pol storočím disponovali dostatočnou rýchlosťou a kapacitami na zvládanie poslania prvého zárodku umelej inteligencie. Exponenciálny rast výpočtového výkonu kybernetických superštruktúr odvtedy posunul vývoj tak ďaleko, že umelej inteligencii sa pokojne a v čoraz väčšom rozsahu prenechávajú práva prijímať autonómne rozhodovania. Digitálny služobník človeka sa mení v jeho pána úmerne stupňu závislosti, do akej ho dostáva.

Centrála centrál

Len máloktorý bežný občan si dosiaľ všímal disproporčný rozdiel medzi tempom zdokonaľovania strojov a evolúciou ľudskej rasy za posledných dvadsať-tridsať rokov. Kým pre homo sapiens sapiens je to príliš krátke obdobie na dosiahnutie akýchkoľvek evolučných zmien, strojové sústavy dravo preleteli etapou automatizácie a získali schopnosť zdokonaľovať sa vlastným pričinením, bez účasti človeka. Preberajú iniciatívu pri prepájaní samých so sebou, ako aj so všetkými predmetmi vychádzajúcimi z výrobných cyklov. Čo je dôležitejšie – i s ľudstvom. Na úrovni skupín i jednotlivcov. Pre človeka z ulice predstavujú neprehľadný labyrint s útrobami enormných proporcií a s energetickou spotrebou zodpovedajúcou spotrebe priemyselných tovární alebo menších miest. Veľké a hospodársky silné mocnosti pre ne stavajú komplexy viacpodlažných budov, pričom hlavná časť takýchto blokov zaberá rozsiahle podzemné priestory.

Umiestňovanie takýchto strategicky dôležitých, avšak pomerne zraniteľných „centrálnych mozgov“ do čoraz hlbšieho podzemia je náročné, nákladné a nevyhnutné. Dokedy? Kým globálne integračné procesy nedosiahnu vytýčený cieľ zlúčiť všetky rozhodovacie procesy na modrej planéte pod jednotný celosvetový riadiaci a kontrolný systém. Kým existujú zvrchované štáty a kým hospodárske bloky, ktorým naivne a bezducho prenechávajú stále viac právomocí, neodovzdajú tie svoje onomu zatiaľ len čiastočne funkčnému globálnemu ústrediu.

…

Autor: Patrik Sloboda

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...