„Buďte iní. Nekonvenční. Odlišní. Nevhodní. Problematickí. Buďte tým vláknom odpadnej DNA. Tvrdohlavým jablkom, ktoré nespadlo blízko stromu, vlastne ani blízko sadu. Buďte hlupákom. Blbcom. Tým najväčším idiotom v miestnosti. Nech nad vami hromadne krútia svojou stádovou hlavou. Nech sa za vás hanbia. Nech im je za vás trápne. Nech sú na vás nahnevaní. Budú vás častovať nadávkami a vy ich pri tom musíte nechať. Nech sa vám posmievajú. Nech ukazujú prstom. Nech sa smejú. Buďte odolní voči ich výsmechu. Buďte predmetom ich žartov. Buďte v ich očiach tým najväčším prepadákom. Tigra nezaujíma názor oviec. Upaľujte stále vpred. Buďte tŕňom v zadku ich svetonázoru. Ich normálnosti. Budú vás nenávidieť. Budú sa vás báť. Budú si priať byť rovnakí, ako vy.“
David Icke

Svetoznámy fenomén Icke

Bravúrny rečník, človek s obrovským prehľadom, charizmou a s typickým anglickým humorom. V žiadnom prípade to nie je negativista, ktorý by chodil po svete a vyžíval sa v plytkých úrovniach šokovania obecenstva. Naopak. Burcuje, vyzýva, apeluje, inšpiruje a dodáva zmene potrebný zmysel. Nie však na politickej úrovni, teda na tej, na ktorej mnohé zo súčasných globálnych problémov vznikli, ale na úrovni hlbokého uvedomenia si kto sme a akým potenciálom v skutočnosti disponujeme. V neuveriteľnej komplexnosti pomenúva veľmi presne až desivo súčasnú situáciu, ako aj mnohé doposiaľ nevyrieknuté potencionality jej vzniku, zároveň však upozorňuje, že táto epocha končí. Končí tým, ako sa stále viac a viac ľudí preberá z hypnotickej kómy, v ktorej si boli istí len svojou permanentnou neistotou. Pražská Lucerna burácala v momente, keď vyriekol, že svoju prácu, písanie, výskum a putovanie desiatkami a desiatkami krajín nerobil celých 26 rokov len preto, aby to teraz vzdal. Jeho prednášky sú ako centrifúgy, kde okolo vás lietajú všetky tie podstatné časti skladačky obrazu o tomto svete a o nás samotných. Icke je schopný prechádzať sa a pri tom prednášať s niekoľkými prestávkami aj desať hodín bez toho, aby sa čo len na chvíľu zastavil. O niečom takom by sa Barackovi Obamovi mohlo len zdať – zvlášť v momentoch, ako pri známom prejave, keď mu zamrzla čítačka textu a jeho reč sa rozsypala na prach, z ktorého trčalo iba zdesené koktanie „if, if, if, if, if, if, if, if, oki-doke“. David Icke je svetový fenomén, no pochopiteľne nevyvoláva len úžas, ale aj výsmech, pohŕdanie a zásadne odsudzujúce stanoviská. Napriek všetkému som presvedčený, že história si obvykle cení tých, ktorými prítomnosť pohŕda. Aj preto sa mi fenomén Icke zdá byť mimoriadne príťažlivý. Prináša hneď niekoľko šialených hypotéz, aké by sa nahlas mnohí báli vysloviť aj za múrmi blázinca. Ergo, sú to šialené teórie – ale šialené z dnešného pohľadu metaparadigmy.

Správa svetu

Všetko začalo knihou Mind to mind od Betty Shineovej, ku ktorej Davida doslova pritiahol osud vo vnútri elektromagnetického poľa malej knižnice. Už vtedy trpel na reumatickú artritídu a neskorší kontakt s profesionálnou senzibilkou Betty mu doslova zmenil život. Na jednom zo sedení mal David mimoriadny stav, v ktorom sa mu na tvári natiahlo čosi ako pavučina. Táto sieť bola opäť elektromagnetická energia, ktorú s mimoriadnou intenzitou zachytila aj Betty. Jej odkaz Davidovi znel: „Jeden človek svet zmeniť nemôže. Môže ale svetu posunúť správu, ktorá ho zmení.“ V tom čase predpovedala, že sa postupom času stane svetoznámym. Od tejto chvíle nasledoval celý rad neuveriteľných súvislostí, akým Jung vravel synchronicity. David Icke sa v roku 1991 objavil v hlavnom televíznom vysielaní v talk show Terryho Wogana. Tých pätnásť minút však nebolo pätnástimi minútami jeho slávy, ale verejného zahanbenia. Arogantný Wogan Ickea vôbec nešetril a s podporou publika burácajúceho smiechom na každú jeho ironickú poznámku z neho robil iba terč výsmechu. Icke sa už vtedy pýtal: „Ak sa pozriete okolo seba – máte dojem, že toto je svet lásky a porozumenia?“ Nasledujúci deň sa jeho meno stalo synonymom duševného vyšinutia v celej Británii. Mnoho jeho známych mu vravelo, že si zničil kariéru a skončí. Icke však išiel zanovito ďalej. Ak už vravíme o onej osudnej talk show Terryho Wogana z roku 1991, treba pripomenúť, že o 22 rokov neskôr sa táto talk show zopakovala. Icke ostal aj v roku 2013 vo svojich tvrdeniach konzistentný. Čo sa však zmenilo, bolo publikum. Burácalo salvami smiechu v momentoch, keď moderátor Terry Wogan prehlásil, že Amerika je slobodná a otvorená spoločnosť.

Reptiliáni

Icke prevrátil svet hore nohami, keď začal nahlas vyslovovať svoju hypotézu o reptiliánoch – rase plazov, ktorá pred desiatkami, možno stovkami tisíc rokov zásadným spôsobom vstúpila do genetického a informačného poľa ľudstva žijúceho vo vyšších úrovniach vedomia. V tomto momente sa Icke stáva ťažko stráviteľným sústom aj pre tých, ktorí sa v mnohých rovinách zhodujú na absolútne odmietavom postoji voči globalistickej agende so všetkými jej aspektami. Svojím spôsobom tak Icke nahral do karát tým, ktorí ho využili ako prostriedok diskreditácie iných názorov, aké sa dnes premietajú do každej zo spoločenských úrovní. Mnohí preto radšej jeho meno ani nevyslovujú nahlas, aby, nedajbože, nedehonestovali svoju posvätnú revoltu. Ibaže – ako vždy, keď začnete naozaj pozorne načúvať, zistíte, ako veľmi odlišné sú veci pod povrchom pohodlných predsudkov. Na prvý pohľad absurdná Ickeova teória o reptiliánoch je postavená na tom, že Zlatý vek ľudstva narušil a navždy poznamenal dramatický vstup cudzích entít z iných ako ľudských dimenzií do nášho, dovtedy vysoko vibračného pásma. Tieto entity reprezentujú práve plazy a zvlášť hady, o čom sa napokon píše aj v starých sumerských textoch, svedčia o tom egyptské tradície faraónov s kobrou na čele, zaznamenané je to v Biblii, ale aj v mnohých textoch prírodných národov. Sumersko-akadská línia, resp. babylonská línia „polobohov“ je známa už z textov na hlinených tabuľkách. Tam sa uvádza, že našu planétu obsadili Anunnaki. Vyklonovali novú rasu a geneticky zasiahli do našej DNA. Napokon styk a miešanie sa cudzích, nie ľudských bytostí s ľuďmi popisuje aj Biblia: „Avšak keď sa začali ľudia na povrchu zeme množiť a keď sa im narodili dcéry, synovia Boží videli, že dcéry ľudí sú pekné, i brali si z nich za ženy, koľko len chceli. Tu riekol Pán: ´Duch môj neostane dlho v ľuďoch (pre ich poblúdenie), sú len telom. Ich dní bude len 120 rokov.´ V tom čase boli na zemi obri – ba aj neskoršie – keď synovia Boží obcovali s ľudskými dcérami a tieto im rodili obrov. To sú hrdinovia slávnych časov, slávni muži.“, Genezis, 6, 1-4. Títo biblickí nefilovia (nefilim, ako sú označovaní v hebrejčine) sú známi aj ako titáni či polobohovia. Na ich pokrvnú líniu ako dôvod svojich nárokov na absolútnu moc sa neskôr odvolávali aj egyptskí faraóni, čínski cisári či Alexander Veľký. Táto babylonská línia sa postupne presúvala do Európy, najmä do Británie a vytvárala pokrvnú líniu európskej aristokracie s dedičnými nárokmi neobmedzene vládnuť. Všade po sebe zanecháva stopu: symboliku hadov, drakov či plazov v erboch, pečatiach, obrazoch a dnes v logách. Uctievanie hada, jeho zásadný význam z pohľadu entity meniacej existujúcu realitu Zlatého veku (raja) smerom k inej realite pádu do nízkych vibrácií je prítomný v drvivej väčšine náboženstiev a kultúr. A opäť – v samotnej Biblii je to práve had, ktorý symbolizuje premenu čistej, atlantskej éry duchovnej prepojenosti, akou sa inšpirovali aj tvorcovia filmu Avatar, do temnoty strachu a nízkych vibrácií. Tu sa odohráva naše definitívne uvrhnutie do sveta ohraničeného piatimi zmyslami, kým ten šiesty sme stratili „vyhnaním z raja“ – teda z pôvodnej, čistej podstaty nekonečného vedomia. Schopnosťami zásahov do ľudskej DNA a genetickým inžinierstvom disponovala práve rasa „polobohov“. Zdá sa to mierne bizarné, ale problém opäť nastáva, ak sa začnete témou hlbšie zaoberať. Už v roku 1960 prišiel americký lekár a neurológ Paul D. MacLean s vedeckou hypotézou „trojjediného mozgu“. Trojjediný mozog sa skladá z tzv. reptiliánskeho komplexu, v paleomammalian komplexe (limbickom systéme), a neomammalian komplexe (neokortexe). MacLean tvrdí, že tieto štruktúry boli v priebehu evolúcie postupne pridané do predného mozgu. Štúdiu o trojjedinom mozgu pre široké publikum spopularizoval Carl Sagan. Publikoval ju v roku 1977 v knihe The Dragons of Eden a získal za ňu Pulitzerovu cenu. Ak budete pátrať ďalej, potom sa v najväčšej medicínskej knižnici sveta US National Library of Medicine, National Institute of Health na tému plazieho mozgu dočítate:

„Hlboko vnútri lebky každého z nás je niečo ako mozog krokodíla. Okolitý R-komplex je limbický systém alebo mozog cicavcov, ktorý sa vyvinul desiatky miliónov rokov v predkoch, ktorí boli cicavcami, ale ešte nie primátmi. Ten je hlavným zdrojom našich nálad a pocitov…“ Hoci niektorí vedci uvádzajú, že táto hypotéza je prekonaná, vo vedeckom článku hneď siedmich autorov v US National Library of Medicine, National Institute of Health z roku 2015 sa téma s rešpektom otvára opäť. Okrem iných sa v nej dostanete aj k tejto múdrej vete: „Kombinatorické expresie transkripčných faktorov v priebehu vývoja ukazujú, že všetky zo všeobecných oblastí mozgu nájdených u cicavcov, vrátane mozgovej kôry, majú homológiu v plazoch.“

Vyvstáva oprávnená otázka: aký je motív? Aká je podstata zámeru meniť našu DNA, vstupovať do našich schopností a frekvenčného pásma? Icke prináša odpoveď: pretože sme v tejto rovine energetickým zdrojom. Manipulácia s naším vedomím a s pôvodnými schopnosťami dekódovať aj to, čomu dnes nerozumieme a odvolávame sa tak na paranormálne javy, prináša veľký význam pre masívny prísun energie entitám spoza nášho spektra vnímania. Tú sa najlepšie darí iniciovať prostredníctvom strachu a smrti. Má svoje vlastné frekvencie, ktorými sú temné sily posadnuté. Preto je na Zemi tak významným kult smrti vo všetkých tých pustošivých vojnách a zabíjaní. Nielen Icke tvrdí, že vo svete existujú entitity ako Archonti a Demiurg. Toho by sme pokojne mohli označiť ako Satana či vzbúrenca Semiazu, o ktorom pojednávajú staré hebrejské apokryfné texty. Stal sa vodcom skupiny padlých anjelov alebo Strážcov. Strážcovia mali tú najpodstatnejšiu úlohu v tom, že strážili portály do iných dimenzií blokovaním corpus callosum spájajúcom obe hemisféry nášho mozgu. No nielen to, blokád je podstatne viac. K tomu, aby sme si uvedomili svet a okolnosti nášho bytia by sme mali vedieť, že mozog nie je pôvodcom vedomia, on vedomie iba dekóduje. Problém nastáva vtedy, keď si uvedomíme, že v našom priestore je prevažná väčšina toho, čo skrátka nezachytí, a teda ani nespustí dekódovací program. Elektromagnetické spektrum predstavuje len 0,005 % toho, čo vo vesmíre existuje v podobe hmoty, masy a energie. Viditeľné svetlo, jediné frekvenčné rozhranie, ktoré dokážeme vnímať ľudským zrakom je zlomkom aj z toho 0,005 %. Kde je teda náš svet? Kde je realita, na ktorú sa toľko odvolávame? Kde je dúha, ktorá závisí na kónických fotoreceptoroch v očiach? Pre živočíchy, ktoré ju nemajú, skrátka dúha neexistuje, tak ako neexistuje obrovské množstvo skutočností pre náš mozog. Jednou z najdôležitejších úloh strážcov je tiež blokovať pôvodný prísun fotónov z energie Slnka. Ťažiskovým, kataklizmatickým momentom sa stalo to, že s presnosťou švajčiarskeho hodinára Archonti osadili do blízkosti Zeme Mesiac.

Archontský Mesiac

Azda najbizarnejšou z hypotéz je tá, podľa ktorej je Mesiac súčasťou systému, ktorý nám dodáva falošnú realitu. Icke píše, že je „tiež falošný a na svojom mieste nie je z prirodzených príčin. Je obrovským prenášačom signálu, ktorý zosilňuje vysielanie Saturnu a nasmerováva ho priamo na Zem. Saturn a Mesiac vysielajú ľuďom väzenie pre každú myseľ. Sovietski vedci už v roku 1970 špekulovali o tom, že by Mesiac mohol byť umelým konštruktom alebo súčasťou zariadenia, pretože sa k nemu viaže množstvo nevysvetliteľných anomálií a záhad, vrátane otázky, kde sa vzal. Irwin Shapiro z astrofyzikálneho ústavu Harvard-Smithsonian center for Astrophysics, prehlásil: „Najlepšie vysvetlenie existencie Mesiaca je také, že ide o pozorovaciu chybu – žiadny Mesiac neexistuje.“ Sovietski vedci sa domnievali, že je Mesiac dutý a že predstavuje nejaký druh obrej vesmírnej lode. Existuje celý rad dôkazov, ktoré dutosť Mesiaca dosvedčujú, a svedčia o nich aj reakcie Mesiaca na silné nárazy. Vedci NASA prehlásili, že Mesiac na zásah odpovedajúci 11 tonám trinitrotoluénu „reaguje ako gong a vibrácie siahajúce do hĺbky až 40 kilometrov, trvajú tri hodiny a dvadsať minút.“ Ken Johnson, ktorý viedol kontrolné oddelenie pre fotografie a dáta pri misiách Apolla prehlásil, že sa celý Mesiac knísal, skoro ako by mal vo vnútri obrovské hydraulické tlmiče. Žiadny iný mesiac v našej slnečnej sústave nemá rovnaký pomer veľkosti planéty a jej satelitu – Mesiac je veľký asi ako štvrtina zemegule. Dokonca aj mainstreamoví vedci uznávajú, že to nedáva zmysel. Tvrdenie, že „stará rasa“ alebo archontskí reptiliáni odchytili Mesiac a umiestnili ho na jeho súčasnú pozíciu, podporujú mnohé staroveké národy, ktoré odkazovali k dobám „pred Mesiacom“. Grécki autori Aristoteles a Plútarchos, i rímski autori Apollónios z Rhodu a Ovidius zaznamenali, že národ z gréckej Arkádie – Proselénovia, prehlasovali, že ich predkovia žili v ich zemi v dobách, keď ešte nebol na oblohe Mesiac. Proselen znamená pred Seléné – čo bola grécka bohyňa Mesiaca. Legendy kmeňa Zulu rozprávajú, že vládcovia reptiliánskych Chitauri, bratia menom Wowane a Mpanku (v sumerskej verzii bratia Anunnaki, Anki a Enlil) ukradli „Veľkému ohnivému drakovi vajce, vydlabali z neho žĺtok a tak vznikol Mesiac.“ David Icke ďalej túto problematiku spája s babylonskou kráľovnou Semiramis alebo Ištar, ktorá údajne dorazila z Mesiaca v obrovskom vajci a pristála na Eufrate. Icke tu zdôrazňuje anglické slovo „eastern“ so slovom Ištar, ktoré znejú veľmi podobne. Faktom je, že Mesiac masívne ovplyvňuje život na Zemi, ako aj produkciu hormónov prostredníctvom endokrinného systému. Manipulácia a ovplyvňovanie reality, nekonečné opakovanie tých istých vzorcov, akési lapenie v sieti nekonečného cyklu znovuzrodení – to všetko sú témy, ktoré si nevymyslel Icke, ale sú témami najstarších hinduistických či budhistických tradícií. Gnostické texty z Nag Hamádí uvádzajú, že dušu čaká v okamihu smrti ďalší, prepracovanejší, sofistikovanejší klam v podobe pokročilejšej simulovanej ilúzie – phantasia. V tomto momente manipulatívna holografická simulácia frekvenčnej siete pripomína scény z aktuálneho sci-fi thrillerového seriálu Westworld natočenom na motívy rovnomenného scenára a pôvodného filmu Michaela Crichtona z roku 1977. Seriál Westworld, ktorý mal premiéru 2. októbra 2016 s hlavnými postavami ako Ed Harris či Anthony Harris simuluje realitu v zábavnom parku. V tomto parku sa v dokonale nainscenovanej ére Divokého západu môžu klienti prísť zabaviť a užívať si s bytosťami takmer identickými s ľuďmi. Tieto bytosti však v časovej slučke opakovane zažívajú svoje tragické príbehy, v ktorých sú znovu a znovu zabíjané či znásilňované bohatými klientami vyrážajúcimi do parku za deviantnou zábavou a vzrušením. Ich hlavný stvoriteľ a šéf parku Westworld, Dr. Ford, ktorého stvárnil Anthony Hopkins, túži po tom, aby prelomil pečate života a smrti a stal sa jedným zo stvoriteľov univerza.

Otroctvo zrušené nikdy nebolo, len sa rozšírilo aj na vás

Nuž, ak sa skutočne pozrieme na svet okolo nás bez predsudkov, bez vštepených a vmasírovaných lží, ktoré nám premietajú ako veľkoformátový, nepretržitý globálny film mediálnej simulácie reality, potom sa nám skutočne podarí vidieť súvislosti. Propagande a politike, ktoré má dnes už pevne v rukách ono necelé percento ovládajúce viac ako sedem miliárd populácie, ide o jednu zásadnú vec. Odvrátiť pozornosť a otáčať hlavy inam. Zamerať pozornosť vždy iba na jeden bod. Nedopustiť, aby sme vnímali bodov viac. Strážiť, aby sme neboli schopní usporiadať si ich do súvislostí a spoznať tak realitu v úplne iných rovinách. K tomu bol sformovaný pyramidálny systém organizácie socio-ekonomickej štruktúry spoločnosti. Elita na jej vrchole je neviditeľná, neidentifikovateľná moc, za ktorou stoja šedé tiene entít bez akýchkoľvek emócií a empatie – entít s inou ako ľudskou DNA. Tieto entity sa krížia s pokrvnou babylonskou líniou, ktorú niektorí označujú ako elita, iní ako ilumináti, a tí vecnejší ako medzinárodný sionizmus. Táto miniatúrna, no najmocnejšia skupina ľudí dnes do svojich rúk sústredila takmer všetko imanie sveta, schopnosť rozhodovať a riadiť geopolitické procesy a celý monetárny systém, ktorý napokon do našich životov aj zaviedla. Táto sociopatická, psychopatická skupina vysokopostavenej elity bez empatie sa stále oddáva starým obetným rituálom tak, ako v prípade uctievania Molocha v podobe gigantickej sovy v Bohemian Grove. Táto skupinka takmer neobmedzene kontroluje naše vedomie prostredníctvom médií, vzdelávacích systémov, neziskových organizácií, hollywoodskeho priemyslu, absolútnej dominancie internetových megagigantov ako Google a Facebook. Kontrola prebieha aj na úrovni kontaminácie potravín chemickými zložkami a geneticky modifikovanými organizmami, modifikujúcimi tak našu genetickú výbavu. Výdatne v tom asistuje farmaceutický kartel ťažiaci z priemyslu chorôb, ktoré spoluvytvára. Pod touto malou skupinkou ľudí je ešte stále neviditeľná podskupina tajných spoločností a organizácií ovládajúcich špičkovú, globálnu politiku. Ľudia v bielych košeliach, kravatách a sakách sediaci za okrúhlymi stolmi Rímskeho klubu, Trilaterárnej komisie, Kráľovského inštitútu medzinárodných vzťahov, Skupiny Bilderberg či OSN sú vrcholovými a kľúčovými koordinátormi plánov z najvyššieho poschodia pyramídy. Pod nimi sú svetoví politickí lídri. Títo napokon zabezpečujú, aby sa agenda centralizácie moci prostredníctvom vlád, vojsk, korporácií, médií a všetkých ďalších zložiek synergicky zavádzala do praxe. Krok za krokom, veľmi dôsledne, no veľmi opatrne – po špičkách, aby nevyrušila odvrátenú pozornosť más sledujúcich svoje obľúbené televízne seriály. Nesmiete im dať dôvod zastaviť a zamyslieť sa. Áno, ako spoločnosť a ako jednotlivci sme vystavení neutíchajúcej prívalovej vlne neustáleho strachu. Strachu z neistoty, zo straty zamestnania, strachu z násilia, vojen či teroristických útokov, strachu z chorôb a zo smrti. Tieto emócie vytvárajú mimoriadne silné energetické polia. Túto agendu je nutné dôsledne strážiť a doviesť až do konca. Z tohto dôvodu je celoplošne zavádzaný systém kontroly a postupného odstraňovania prekážok. Cieľom je svetovláda s jednou menou, jednou armádou, jednou políciou a jedným rozhodovacím mechanizmom. Raz sa Ickea jeden novinár spýtal, čo je na tom zlé, ak bude iba jedna armáda sveta? Veď tak by už konečne zanikli vojny a vo svete nastal poriadok. Áno, bude to nový svetový poriadok, v ktorom už armáda neobracia pozornosť inde, ako voči svojmu obyvateľstvu. Obyvateľstvu pod totálnym dozorom. Dnes už máme kamerové systémy takmer na každej ulici veľkomiest a v každej obci, sú nainštalované na smartfónoch, tabletoch a laptopoch. Sedem dní v týždni, 24 hodín denne sledujú. Sú to oči Veľkého brata v orwellovskom policajnom štáte. V ňom je polícia postupne pretransformovaná na armádu – stačí, ak sa pozriete na obrnené transportéry či futuristické brnenia ťažkoodencov zasahujúcich proti vlastnému ľudu. Tieto silové zložky fungujú ako dokonalý donucovací mechanizmus voči prejavom akejkoľvek väčšej kolektívnej nevôle s prijímaním nariadení vedúcich k centralizácii moci. Tá je pod eufemistickým pojmom „globalizácia“ stále intenzívnejšou formou, ako centralizovať viac moci v rukách elity. Takúto vládu je možné nastoliť len tak, ak jednotlivé suverénne štáty zbavíte schopnosti suverénne rozhodovať o svojej vlastnej krajine. Dnes na princípe združovania v Európskej únii, Americkej únii, Pacifickej a Africkej únii. Toto sú procesy vedúce k totalitnej, svetovej moci. Aby ste však mohli dosiahnuť svoje ciele, musíte dať ľuďom presvedčenie, že sa tak stalo ich vôľou. Tak tu máme všetky prevraty zvané nežné či farebné revolúcie, po ktorých sa masám vyjavila kolektívna halucinácia o vlastných kompetenciách skutočne, reálne rozhodovať. Bola vytvorená práve preto, aby sa ľudia nebúrili a aby si pod ilúziou slobodných volieb vytvorili dojem o slobode vlastnej. Pred rokom 1989 bola Európa rozdelená na dve sféry vplyvu. Jednu ovládal kapitalizmus a druhú socializmus. Dnes obe ovláda jedna vládnuca mašinéria svetového fašizmu diktujúceho podmienky bez obmedzení. Ak chcú dosiahnuť svoje reálne ciele, nikdy nie je možné prezentovať ich priamo. Nie je možné povedať, že chceme Veľký Izrael zničením Iraku, Iránu, Sýrie, Libanonu a podobne. Nie je možné povedať, že vzhľadom na fakt, že sa nám rozpadá dolár, obsadíme ropné polia v Iraku a v Líbyi a povedieme vojnu proti Rusku s najväčšími zásobami energetických zdrojov. Nie. Musíte vytvoriť problém a následne ponúknuť riešenie. Tak sa aj stalo pri udalostiach 9/11. Bezprostredne po páde Dvojičiek už médiá na celom svete projektovali na globálne plátno verziu o moslimských útočníkoch zo siete Al-Kájdá. A, pochopiteľne, priniesli svoju verziu riešenia – vojnu proti terorizmu. Od tohto momentu svet prechádza obrovským transformačným procesom. V ňom je možné v mene boja za slobodu a proti terorizmu takmer všetko – najmä okliešťovanie občianskych práv a slobôd. Od tohto momentu sa žurnalistika definitívne mení na propagandu, od tohto momentu sa verejná diskusia mení na korektnú politiku s bezobsažným chrlením fráz a floskúl. Slová politikov sa menia na nezmysly popisujúce iba akési neutrálne polovýznamy bez hlbšieho kontextu ako v Orwellovom newspeaku – novoreči, z ktorej sú odstraňované slová dávajúce zmysel. Šíria ich politici, ktorý sú len masky na prototype zdanlivého lídra vytvorenom šedými eminenciami.

Úniková cesta

Naša pravá podstata, podstata ľudských bytostí, zvlášť v epoche pred pádom do hmotnej reality, pred kliatbou nízkovibračných energetických polí, bola podstatou nekonečného vedomia. Nekonečného vedomia a sebauvedomenia. Našou spásou je cesta zo zajatia iluzórneho sveta matrixu, kde si realitu vykladáme na základe elektrických impulzov v mozgu dodávaných receptormi piatich zmyslov. Náš zložitý biologický počítač, naše telo, je len vozidlom v ktorom sa prenášame v nami zadefinovanom prostredí časopriestoru. Ľudstvo sa však namiesto vedomia stalo zmanipulovanou mysľou. Ako povedal Ramana Maharši: „Myseľ je vedomím, ktoré dostáva obmedzenia. Spočiatku sme neobmedzení a dokonalí, no postupom času si priberáme obmedzenia a stávame sa mysľou.“ Myseľ sa stala optickým klamom vedomia. Intelekt slovami Alberta Camusa používame na skúmanie samých seba. A tak žijeme v oddelenosti uvrhnutí do sveta bez vyššieho zmyslu. Pritom čakrové svetelné vortexy ako informačné polia, ale aj prijímače a vysielače informácií sa spájajú s tým, čomu hovoríme endokrinný systém žliaz – ktoré riadi mozgová šišinka, epifýza (pozor, hypofýza je iná žľaza) alebo inými slovami – tretie oko. Je to práve tretie oko, ktorým sme schopní vnímať svet za touto pomyselnou realitou. Riadiaci systém je nastavený tak, aby vypínal tretie oko – teda to, čomu hovoríme šiesty zmysel. Tým pádom fungujeme v matrixe falošnej identity, čo je kľúčom k riadiacemu systému, nútiaceho nás identifikovať sa s tým, čo nie sme. Svet je informácia. Informácia ako základný impulz pretínajúci ticho, v ktorom sú možné všetky potencionality zvuku, teda vibrácií. Tento svet je stvorený z atómov. Prečo tu však máme onen paradox, že je aj nie je pevným vo fyzickom slova zmysle? Je časťou dekódovacieho procesu od metafyzického vesmíru ku konštrukcii vibračných informácií prenášaných digitálnym, číselným procesom univerza. Drvivá väčšina z nás je však len zajatcami ľavej hemisféry vnímajúcej predovšetkým strach. Táto hemisféra, na rozdiel od pravej, umožňujúcej nám tvorivo myslieť a napájať sa na kolektívne vedomie a intuíciu, nás blokuje v priestore výhradne logických úvah, kde nás však často ovláda pocit bezmocnosti. Ako v časovej slučke opakujeme stále tie isté vzorce, pohybujeme sa ako uroboros v jednom začarovanom kruhu deštruktívnych a neproduktívnych vzorcov. David Icke práve toto manipulované uzavretie do prostredia ľavej hemisféry vníma ako dôsledok genetických transformácií vykonaných pred tisícročiami cudzími entitami. Ľudstvo potrebuje novú sebaidentitu, aby striaslo okovy strachu a následne sa zbavilo ovládania. To je niečo, čo fantómové Ja nemôže nikdy učiniť, pretože je samé strachom. Jediné, čo je skutočne potrebné, je stotožniť sa s Nekonečným Vedomím, ktoré zakúša skúsenosti toho, aby človek podliehal preludu, že on sám je tou skúsenosťou. Ezra Pound napísal, že „otrok je ten, kto čaká, až ho niekto príde oslobodiť“. Preto jediným riešením je schopnosť premiestniť svoj uhol pohľadu a svoje ja z vlastného mena a osoby. Tá je v tejto chvíli iba pomenovaním množiny skúseností, ktoré vo veľkej kozmickej hre zažívame. S kohokoľvek teóriou sa môžeme a nemusíme stotožňovať, podobne ako to je s hypotézami Davida Ickea, podstatou je, že sme prostredníctvom mnohých impulzov, zásadne iných impulzov, aké nám prináša zdeformovaný a kontaminovaný svet tam vonku, našli únikovú cestu k sebe samému sebe ako súčasti pôvodného oceánu nekonečného vedomia a lásky.

Zopár slov o autorovi...