Keď v Mongolsku chcete niekomu vysloviť uznanie a dať mu najavo, že si ho vážite, poviete mu: „Ale ty vyzeráš starší na svoj vek.“ Staroba totiž znamená múdrosť a starí ľudia sa tu tešia mimoriadnej úcte. Keď stretnete mamičku s bábätkom, slušná výchova káže nahlas povedať: „To je ale škaredé bábätko!“ Hovorí sa to na oklamanie zlých duchov, ktorí pekným deťom škodia a im sa potom nedarí. A z takéhoto pre nás neobvyklého a tajomného kúta sveta pochádzajú jurty.

Jurty sú lacné kruhové obydlia, nepotrebujete na ne stavebné povolenie (ide v podstate o veľké stany), a navyše umožňujú celoročné bývanie v tesnejšom kontakte s prírodou. To všetko sú dôvody, prečo ich obľuba rastie aj v Európe, medzi ekologicky a alternatívne zameranými mladými ľuďmi, ktorí hľadajú možnosť, ako bývať bez toho, aby sa museli zadlžiť do konca života.

Aký je rozdiel medzi tým, keď žije v jurte Mongol a keď sa do nej ako do niečoho – z nášho pohľadu exotického – nasťahuje Čech alebo Slovák? Na túto otázku sme sa pokúsili nájsť odpoveď na Festivale júrt, ktorý sa uskutočnil začiatkom augusta v Brništi v severných Čechách. Boli sme nesmierne radi, že sme medzi prednášajúcimi natrafili na Alenu Oberfalzerovú, odborníčku na mongolistiku z Karlovej univerzity, ktorá jazdí do Mongolska dlhé roky a v poslednom čase si privyrába tým, že odtiaľ do našich končín dováža originálne miestne jurty. Poodhalila nám kultúru a prostredie, odkiaľ tieto obydlia pochádzajú.

….

Obydlie ako posvätný priestor

Na základe archeologických nálezov sa dá predpokladať, že prvé jurty sa objavili v Mongolsku okolo roku 2000 p. n. l. Vyvinuli sa pravdepodobne zo sibírskych kruhových obydlí. Niekedy v období 600 – 500 p. n. l. predkovia Mongolov vynašli plsť a začali ňou svoje jurty zatepľovať.

Pri neustálom presúvaní nemôžu mať veľký majetok, pretože by ho neodniesli. Jurta má kupolovitý tvar, preto ani neumožňuje rozmiestnenie vysokého nábytku, všetko sa skladuje v nízkych truhliciach. Kočovnému životu je prispôsobená aj tým, že sa dá rýchlo postaviť a zase rozobrať, a navyše je ľahká, aby sa dala dobre prenášať. Ak je dobre zaizolovaná, v letných horúčavách je v nej príjemný chládok a v zimných mrazoch príjemne teplo. Na vykúrenie stačí centrálne ohnisko alebo piecka. Historicky sa varilo v kotle nad otvoreným ohniskom, v 19. storočí ohniská nahradili čínske piecky. Dym uniká cez okrúhly strešný otvor, z ktorého sa na všetky strany stanu rozbiehajú drevené latky.

Vyzerá to ako slnečný kotúč s lúčmi. Pani Alena nám vysvetľuje, že ide o zámer. Jurta nie je pre Mongolov len miestom na bývanie, symbolizuje aj obraz vesmíru – podlaha je Matkou Zemou, okrúhla strecha kupoly je Nebeským Otcom so slnkom uprostred. Vchod je vždy orientovaný na juh, je to miesto, kadiaľ do obydlia spolu s ľuďmi vchádzajú aj energie. Ak vojde žena s malým dieťaťom a to sa rozplače, treba ho očistiť od negatívnej energie prítomných. Oproti na severe sedí pán jurty, je tam aj oltár a miesto pre vzácnych hostí. Konajú sa tam svadby. Vo vnútri sa má pohybovať v kruhu v posvätnom smere (v smere hodinových ručičiek).

Východná polovica obydlia je vyhradená pre ženy s deťmi, muži sa zdržiavajú v západnej. Všetci spia nahí, pretože nahé telo vyžaruje viac tepla a lepšie sa zahreje. V zime nad ránom, keď je oheň vyhasnutý, sú vo vnútri teploty pod nulou, vtedy je povinnosťou domácej panej, aby vstala a zakúrila. Až keď sa priestor vyhreje, vstáva muž a deti. Keď má muž záujem milovať sa so ženou, musí ju navštíviť v ženskej časti. Ešte predtým sa jej cez deň opýta: „Môžem večer prísť a zaťahať ťa za prikrývku?“ Večer potom potme príde a zaťahá. Žena sa prebudí a opýta sa do tmy: „Kto si? Ako sa voláš?“ To pre prípad, že by nešlo o očakávaného muža, ale o niekoho z príbuzenstva alebo náhodného nočného návštevníka.

…

Autor: Marián Benka

Mesačník ZEM&VEK si môžete predplatiť na: http://www.webareal.sk/sofian

Zopár slov o autorovi...