Američanov stále prenasleduje vlastná minulosť a taký je aj film Nata Parkera Birth of a Nation.

21. augusta 1831 vypukla na bavlníkových plantážach Virgínie vzbura otrokov. Nie tisícky, ale spolu iba 75 otrokov a slobodných černochov sa združilo, tiahlo zo sídliska k panskému domu a napadlo majiteľa otrokov. Približne 50 bielych, celé rodiny vrátane detí, bolo zavraždených sekerami, nožmi, vidlami alebo motykami. Potom dobre vyzbrojené milície vo veľkej prevahe zničili rebelov. Aby pomstili zabitých pri vzbure, bolo obesených viac ako sto nevinných otrokov, medzi nimi aj ženy a deti. Vodca vzbury Nathaniel Turner, zvaný Nat, najprv ušiel. O niekoľko týždňov ho chytili, pred hučiacim davom popravili a jeho mŕtvolu zneuctili.

To je pravdivá história. Ukrutná história, z hociktorej strany sa na ňu človek pozerá. Nat Turner sa pokladal za Bohom vyvoleného. Vyvolený, aby viedol svojich ľudí zo zajatia, nech to stojí čokoľvek. Vedel čítať, poznal bibliu, dlho hlásal poslušnosť. Dovtedy, kým sa mu nezjavil Boh (vo forme zatmenia slnka) a žiadal násilie. A krvavý ťah začal.

Nate Parker spravil z tejto látky film. Poctu hrdinovi, v ktorej zobrazuje aj sám seba, lebo toto je čisto jeho film: napísal ho, inscenoval ho, hral v ňom, aj ho produkoval. Pri premiére na Sundance Film Festival v minulom roku bol oslavovaný. Draho zakúpený spoločnosťou Fox. Ako veľká oscarová nádej čierneho filmového tvorcu s horúcou témou. A potom – pád. Stará história zašla priďaleko. Súdny proces proti Parkerovi a jeho priateľovi za znásilnenie kolegyne v r. 1999, ktorý skončil pre Parkera oslobodením. Ale kolegyňa si o niekoľko rokov vzala život a Parker nereagoval na to práve jemnocitne. Médiá sa vrhli na prípad, Parkerova hviezda zhasla. Po bombastickej reklame na Sundance nenasledovala žiadna nominácia na Oscara. V pokladniciach kín v USA bol záujem o film mierny. V Nemecku bol termín uvedenia viackrát posunutý. Teraz môžeme konečne vlastnými očami vidieť, čo bolo najprv tak veľmi chválené a potom tak veľmi hanené: Birth of a Nation. Film s Natom Parkerom.

Začína nočným rituálom, s bubnami v lese a popolom natretými nahými telami pri svetle ohňa. Pred nami stojí chlapec Nat a na jeho prsiach vidíme tri kruhy. Jeho matka verí na božské znamenie. Zbožňuje svojho syna, ktorý sa skoro naučí čítať, hrá sa so synom majiteľa plantáží a pozvú ho do panského domu, aby aj čítal – nie knihy na polici, tie sú iba pre bielych – ale iba jediné: bibliu.

Táto prvá časť filmu navodí všetko obrazové klišé drámy južných štátov, ktoré poznáme z Chalúpky strýčka Toma. Smútočná vŕba pred panským domom. Široké bavlníkové polia s vejúcimi bielymi púčikmi. Hojdacie kreslo na loggii pred vchodom do domu v koloniálnom štýle. Hrajúce sa deti, čierne tu, biele tam. A k tomu zodpovedajúca hudba. Ide pravdepodobne o sarkastický pohľad na ten druh idyly južných štátov, ktorá poznačila našu predstavu o živote na plantážach.

Pohľad cez rastliny bavlníka značí obrovský časový skok k dospelému Natovi. Káže svojim ľuďom, je presvedčivý. Tak veľmi, že jeho „majiteľ” Samuel Turner s ním zavedie nový obchodný model: prechádza s Natom plantážami a prenajíma ho ako kazateľa. Pri týchto príležitostiach spoznáva Nat a s ním aj diváci strašné pomery na plantážach. Hlad, trýznenie, znásilňovanie. A trh s otrokmi. Keď ťažko týrané dievča Cherry (Aja Naoming King) chce obchodník predať, Nat sa postará, aby ho Samuel Turner kúpil. Pre seba, ako tušíme. Nie aby ju znásilnil, ale aby sa s ňou oženil.

To je odporné. Ale Parker to tak nevidí. Tak je zaľúbený do svojich hrdinov, že ženy, ktoré Nata obklopujú, nechá roztopiť v obdive. Či už je to matka, stará mama alebo samotná Elisabeth Turnerová – Samuelova žena, nemôžu spustiť svoje oči z neho. Neskôr je Cherry opäť znásilnená bielymi strážcami a zbitá a žena ďalšieho otroka znásilnená v panskom dome. Parker sa díva diskrétne bokom a predovšetkým nám ukazuje, ako reagujú muži: ako majitelia, ktorých vlastníctvo bolo poškodené. Avšak nadprirodzené sily pána, ktoré Nat v sebe cíti, vedú vzburu do katastrofy. Keď Nat visí na šibenici, blúdi jeho pohľad od jasajúcej masy bielych divákov na skamenelé tváre čiernych otrokov, nakoniec sa otočí k oblohe, posledný raz k svojmu bohu, ktorý ho opustil.

Birth of a Nation. Titul znamená: tento národ sa narodil z rasizmu. Z ducha otroctva, bielej moci nad čiernymi telami, čiernym životom. Keď dnes pozerá človek na pomery v Spojených štátoch, nie je žiadny dôvod spomínať s dôrazom a ľútosťou na minulosť. Film Nata Parkera – s titulom činiacim narážky na nemý film Davida W. Griffitha rovnakého názvu (tento rozprával príbeh člena klanu a obával sa založenia nového Ku-Klux-Klanu, ktorý sa okolo r. 1870 vlastne rozpustil) – nie je dobrý film. Robí z jedného krutého príbehu otázny agitačno-propagačný hrdinský epos. Žiadny dôvod na potlesk.

Preložené z nemeckého printového denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...