Celosvetovo 108 miliónov ľudí čelilo potravinovej kríze v roku 2016, v porovnaní s približne 80 miliónmi v roku 2015 – čo je nárast o 35%, podľa Global Report on Food Crises. Ďalších 123 miliónov ľudí bolo v „ohrození“, čo prispelo k približne 230 miliónom jedincov s nedostatkom potravín, z ktorých 72% žilo v Afrike.

Podľa globálneho indexu hladu z roku 2016 sú najvyššie čísla v subsaharskej Afrike (SSA). Správa FAO (Food and Agriculture of the OSN) uvádza, že počet podvyživených alebo hladných Afričanov sa zvýšil zo 182 miliónov v 90. rokoch na 233 miliónov v roku 2016, kým svetový počet klesol z miliardy na približne 795 miliónov.

Je krutá irónia, že mnohé krajiny v Afrike majú najvyšší podiel potenciálnej ornej pôdy. Podľa reportu FAO z roku 2012, len 21 – 37% tejto pôdy afrických subregiónov (okrem severnej Afriky) čelí klimatickým, pôdnym alebo terénnym obmedzeniam pri produkcii plodín.

Prečo?

Pozorovatelia zvyčajne vinia populačnú explóziu, prírodné katastrofy a konflikty. A keďže Afrika bola transformovaná z absolútneho potravinového exportéra na importéra v 80. rokoch minulého storočia, napriek obrovskému poľnohospodárskemu potenciálu, medzinárodné výkyvy cien potravín tiež prispeli k africkému hladovaniu.

Medzinárodné dlhové krízy v 80. rokoch prinútili mnohé africké krajiny k programom stabilizácie (SAP) a štrukturálnych zmien inštitúcií z Bretton Woods. Medzi rokmi 1980 a 2007 rástol celkový africký import v priemere o 3,4% ročne v reálnych hodnotách. Dovoz základných potravín, najmä obilnín, vzrástol prudko.

Jednou pohromou SAP boli verejné investície. Africkým štátom bolo povedané, že nemusia investovať do poľnohospodárstva, pretože dovoz by bol lacnejší. Tragédiou bolo, že kým Afrika deindustrializovala kvôli programom SAP, potravinová bezpečnosť takisto utrpela. V roku 1980 boli poľnohospodárske investície Afriky porovnateľné s investíciami Latinskej Ameriky a Karibiku. Ale kým tu sa investície medzi rokmi 1980 – 2017 zvýšili 2,6-krát, v Afrike sa zvýšili oveľa menej. Medzitým ázijské investície do poľnohospodárstva už nie sú oproti Afrike trojnásobné, ale osemnásobné, keďže africké peniaze do výskumu tejto oblasti prúdia v minimálnych sumách. Africká produktivita teda nielen utŕžila vážnu ujmu, ale poľnohospodárstvo zostáva menej odolné voči extrémnym poveternostným podmienkam a zmenám. Afrika je teraz porovnateľná s Haiti, kde sa poľnohospodárstvo zničilo dotovaným dovozom potravín z USA a Európy, ako to pripustil Clinton po ničivom zemetrasení v roku 2010.

Stratené desaťročia

Zástancovia programov SAP prisľúbili, že po súkromných investíciách a exporte budú čoskoro nasledovať škrty vo verejných investíciách. Zdá sa, že zdanlivo krátkodobá bolesť pri prispôsobovaní nepriniesla očakávaný dlhodobý rast a prosperitu. Teraz sa pripúšťa, že takzvaný neoliberalizmus bol „preceňovaný“ a 80. a 90. roky sa stali pre Afriku stratenými dekádami.

Vďaka takýmto programom sa (podľa dokumentov o Stratégii znižovania chudoby) Afrika stala jediným kontinentom, ktorý do konca 20. storočia zaznamenal masívne zvýšenie chudoby. A napriek dlhoročne rastúcemu „boomu“ so vzácnymi minerálmi tak žije takmer polovica obyvateľov. Podľa Svetovej banky sa počet Afričanov v extrémnej chudobe zvýšil o viac ako 100 miliónov v rokoch 1990-2012 a celkové číslo tak činí 330 miliónov. Predpokladá sa, že „extrémne chudobní obyvatelia sveta budú čoraz viac koncentrovaní v Afrike.“

Lúpeže pôdy

Napriek svojmu potenciálu zostávajú obrovské plochy ornej pôdy nevyužité kvôli desiatkam rokov oficiálneho zanedbávania poľnohospodárstva. Nedávno presadzovali medzinárodné finančné inštitúcie a mnohí darcovia veľké zahraničné investície. Správa Svetovej banky konštatuje rastúci dopyt po pôde, najmä po zvýšení cien potravín v rokoch 2007-2008. V roku 2009 prebehli obchody s približne 56 miliónmi hektárov poľnohospodárskych plôch v porovnaní s menej ako 4 miliónmi hektárov pred rokom 2008. Vo viac ako 70% prípadov šlo o Afriku.

Väčšina takýchto obchodov, ktoré prinášajú prospech veľkým investorom a ich spojencom vo vláde, ignoruje obavy miestnej komunity. Napríklad spoločnosť Feronia Inc. (so sídlom v Kanade a vlastnená rozvojovými finančnými inštitúciami rôznych európskych vlád) kontroluje 120 tisíc hektárov palmových plantáží v Demokratickej republike Kongo.

Agenti rozsiahlych akvizícií pozemkov tvrdia, že takéto dohody majú pozitívny vplyv, napr. na vytváranie nových pracovných miest alebo zlepšenie infraštruktúry. Medzi bežné nepriaznivé dôsledky však patrí strata prístupu komunít k pôde a iným prírodným zdrojom, zvýšené konflikty v oblasti živobytia a polarizácia. Väčšina takýchto zmlúv zahŕňa už vyčlenenú pôdu s rôznymi, no nie zanedbateľnými sociálno-ekonomickými a environmentálnymi dôsledkami.

Lokálne agrárne obyvateľstvo bolo často mimo kruh konzultácií alebo primeranej kompenzácie, ako napr. v Tanzánii, kde spoločnosť Agro EcoEnergy (so sídlom vo Švédsku) získala 20 tisíc hektárov na pestovanie cukrovej trstiny a výrobu etanolu. Zaberanie pôdy zahraničnými firmami pre komerčné farmárstvo v Afrike ohrozuje poľnohospodársku produktivitu menších vlastníkov, ktorá je životne dôležitá pre znižovanie chudoby a hladu na kontinente. V tomto procese sa marginalizujú lokálne komunity, najmä domorodé obyvateľstvo a ohrozená je potravinová bezpečnosť.

Preložené z: Hunger in Africa, Land of Plenty; autori: Anis Chowdhury & Jomo Kwame Sundaram; Inter Press Service News Agency, 14.10.2017.
Anis Chowdhury, bývalý profesor ekonómie z University of Western Sydney, zastával v rokoch 2008-2015 vyššie posty v organizácii OSN v New Yorku a Bangkoku. Jomo Kwame Sundaram, tiež profesor ekonómie, bol námestníkom generálneho tajomníka OSN pre hospodársky rozvoj a v roku 2007 dostal cenu Wassilyho Leontiefa za posúvanie hraníc ekonomických myšlienok.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...