Minulotýždňový summit Medziparlamentnej únie v Petrohrade bol udalosťou globálno-politickou nielen podľa reprezentatívneho zastúpenia delegácií zo všetkých kontinentov (vrátane delegácie z USA a Nemecka), ale aj v zmysle tieňového riadenia globalistov a jeho projekcie na slovenskú domácu politiku.

Andrej Danko tu vyvolal veľký rozruch našich „atlantických“ médií svojimi vyhláseniami o nevyhnutnosti ekonomickej a humanitárnej kooperácie s Ruskom. Vyslovil sa za viac ruštiny na školách, spomenul všeslovanskú vzájomnosť, a poplakal si nad súčasným neutešeným stavom vzťahov utrúsiac, že sme premárnili veľa príležitostí a zanedbali veľa vecí, pretože sme chceli byť iní.

Už samo osebe je takéto vyjadrenie a použitie termínu „všeslovanská vzájomnosť“, rovnako ako aj náznak premárnených príležitostí (ušlého zisku) ako výsledku našej „inakosti“ – pre tradičného ponovembrového pravicového politika niečo nevídané. Čo však spôsobilo taký náhly „ideologický“ obrat nášho čelného politika, ktorého materská SNS skrz jej ministrov a rezorty zapredáva krajinu do područia NATO a zavádza v školách metodické príručky, ktoré majú bagatelizovať oslobodenie ČSR a víťazstvo ZSSR v druhej svetovej vojne? Navyše, práve ministerstvo obrany pod kontrolou kryptoľudáckej SNS rozpracovalo a plánuje presadiť novú Obrannú a bezpečnostnú stratégiu SR, v ktorej je veľká pozornosť venovaná práve „hybridným hrozbám“, o ktorých tí istí zamestnanci MO typu Ondrejcsák a im sekundujúce médiá spolu s generálom Maximom tvrdia, že sú agentmi údajnej „ruskej propagandy“ zo strany „hlavného nepriateľa – Ruska“. Na stranícku politiku mi to neznie veľmi konzistentne a vonkoncom nie v duchu „všeslovanskej vzájomnosti“, o ktorej reční pán predseda.

Čo sa teda takého stalo, že Danko tak zahviezdil?

V rámci summitu mal pán predseda „neformálny rozhovor“ s predsedom Národnej rady Monackého kniežatstva Christophom Steinerom a predsedom Národného zhromaždenia Arménska Arom Bablojanom, po ktorom začal Danko – podľa vlastných slov „na takejto úrovni vnímať veľa problémov z iného pohľadu – otázky vzťahu cirkví, otázky vzťahu etník…“.

Je mimoriadne dôležité, že správa o Dankovom „neformálnom stretnutí“ s parlamentnými lídrami Arménska a Monaka predchádza správe o Dankových proruských vyhláseniach, resp. sú vždy podávané v rámci jedného informačného bloku, napr. tu: http://www.topky.sk/cl/100535/1663373/Danko-na-zasadnuti-v-Petrohrade–Slovensko-zanedbalo-voci-Rusku-vela-veci.

Je namieste predpokladať, že práve na stretnutí s predstaviteľmi Monaka a Arménska sa odohralo niečo „neformálne“, čo prinútilo A. Danka, úplne „konformného“ politika, takto protiatlanticky a náhle zmeniť rétoriku voči Rusku. Pričom argumenty Monaka a Arménska zrejme boli brutálne presvedčivé, keďže táto otvorená negácia doterajších princípov SNS v podaní Danka bola okorenená neskoršími zatknutiami Štefanova a Janušeka. O čo teda išlo?

Monako je jedným z centier koncentrácie globálneho riadenia, kde sa točia veľké peniaze a veľký biznis. Monacké knieža Albert je v nadnárodných štruktúrach riadenia, rozhodovania a koordinácie záujmov vnímaný ako „posol“, resp. tlmočník zámerov. Je predstaviteľom tzv. „euroázijskej“ frakcie globálnej elity, koordinovanej Vatikánom. Preto sa aj jeho vlajka podobá poľskej, akurát sú farby prehodené. V heraldike má totiž prioritu ten symbol, resp. farba, ktorá je „vyššie“. V prípade Monaka to môže znamenať, že je operátorom a výstavným štítom „červených“, euroázijských, t.j. kontinentálnych elít kolektívneho Západu. Navyše, koordinačným centrom európskych „kontinentálov“ je Vatikán. Ich náprotivkom, „bielou“ frakciou vtedajšej finančnej elity, pochádzajúcej ešte od staroegyptského kňazstva, bola Benátska republika. Práve Benátčania sú historickí pôvodcovia súčasných „atlantistov“.

„Kontinentáli“ momentálne v štruktúrach EÚ aj v členských krajinách samotných zvádzajú tuhý boj s „bielymi atlantistami“ o budúcnosť Európy, ktorej preformátovanie je len otázkou času, zatiaľ čo množstvo v tomto procese preliatej krvi závisí od morálno-psychologickej adekvátnosti a globálno-politickej kompetentnosti jej súčasných lídrov, od ich schopnosti riadiť zložité procesy v sociálnych supersystémoch. Žiaľbohu, pán Danko ani zďaleka nespĺňa tieto požiadavky na lídra súčasnosti, rovnako ani jeho strana, ktorá nielenže nesplnila očakávania, ktoré do nej vkladali „kontinentáli“ a Vatikán ako do predstaviteľa „patriotickej“, ne-liberálnej pravice, ale sa aj zdiskreditovala augustovým minipučom proti vláde. To všetko mohlo viesť k značnej destabilizácii a možnému liberálno-patriotickému revolučnému scenáru v prospech „atlantistov“, v krajine, ktorá je v stredobode pozornosti globálnej politiky a má spĺňať kľúčovú úlohu v budúcich procesoch jej preformátovania, ako aj postupnej konvergencie EÚ a Euroázijskej únie na jednotný hospodársky priestor od Lisabonu po Vladivostok. Práve facilitácia a urýchlenie týchto procesov, naša nezameniteľnosť a aktívna pozícia ako ich realizátora, má poslúžiť globálno-politickému zámeru rusko-nemeckého zblíženia, t.j. geopolitickej konsolidácii kontinentu. Všetky tieto dlhodobé ciele globálnej politiky SNS svojim oportunistickým mocenským hazardérstvom a vydieraním vlády torpéduje. O tom, nakoľko silné sú prepojenia súčasnej SNS na atlantistov sme písali tu: https://zemavek.sk/ministerstvo-obrany-piata-kolona-vo-vlade/.

Práve pre tieto svoje výstrelky, flirtovanie s atlantistami a predovšetkým nechápanie globálnej politiky je dnes SNS tak bolestivo trestaná. EÚ bude preformátovaná bezpodmienečne, a miera angažovanosti „kontinentálov“ v tomto procese bude stúpať priamo úmerne sťahovaniu sa „atlantistov“ z boja. Veľká Británia už bola vyšachovaná z hry o európsku budúcnosť, ktorá bude určovaná v prvom rade vnútropolitickým vývojom v Nemecku a Francúzsku, a v neposlednom rade angažovanosťou nových členských krajín vo veci postupného zbližovania sa Európy a Ruska.

Kto by snáď o takejto interpretácii súčasných procesov pochyboval, tomu pripomeniem pracovnú cestu spolkového prezidenta Franka Waltera Steinmeiera do Ruska s delikátnou úlohou zistiť, „či je Rusko pripravené obnoviť dôveru k Západu“, ako uviedol nemecký Die Welt (http://www.prvnizpravy.cz/zpravy/zpravy/die-welt-nemecky-prezident-jede-do-ruska-s-delikatnim-ukolem/). Táto správa prišla krátko po tom, ako ruský prezident počas Valdajského fóra na otázku, čo považuje za najväčšie chyby Západu a Ruska vo vzájomných vzťahoch, odpovedal: „Našou najväčšou chybou bolo, že sme Vám príliš dôverovali. A Vašou chybou bolo, že ste našu dôveru zneužili…“

Zrejme práve toto pozadie globálnej politiky a nevyhnutnosť neutralizácie politík, ktoré by tento plán zbližovania EAÚ a EÚ ohrozili, boli pánovi Dankovi pretlmočené predstaviteľmi Monaka a Arménska. Pretože samopašná politika predsedu SNS a Národnej rady, spolu so zákulisnými machináciami klanovo-korporatívneho pozadia strany, reálne ohrozuje vnútropolitickú stabilitu SR. V situácii extrémneho spoločensko-politického napätia a boja s „atlantistami“ (t.j. liberál-fašistami, sorošovcami a pod.) prakticky v celej Európe si „kontinentáli“ zrejme oveľa lepšie uvedomujú jednu zásadnú skutočnosť, ktorú si SNS a všetci naši „patrioti“, volajúci po revolúcii proti skorumpovanému systému a po zvrhnutí „ficovlády“, tvrdohlavo uvedomiť nechcú. Totiž, že cieľavedomú vnútornú destabilizáciu Slovenska v podaní SNS a „patriotov“ môžu využiť „atlantisti“ tak, že prevezmú riadenie nad týmito procesmi a privodia v strednej Európe väčšiu katastrofu, aká hrozí momentálne západnej Európe v podobe migrantskej a socio-kultúrnej existenčnej krízy.

Stredná Európa má pritom v budúcich plánoch globalistov spĺňať funkciu doplnkovej, rezervnej platformy koncentrácie riadenia procesov v Európe, zatiaľ čo v súčasnosti fungujú lídri Orbán, Fico a Zeman ako ohlasovatelia a protagonisti takých politík, ktoré by „kontinentáli“ potrebovali vrátiť do verejného života na Západe. Inak povedané – Orbán často v svojich prejavoch a napriek svojej akoby „zhora“ predpísanej úlohe „fackovacieho panáka“ pre eurokratov reálne tlmočí to, čo si „kontinentáli“ prajú počuť, ale nemôžu dovoliť – vinou stále pretrvávajúcej kádrovej dominancie „atlantistov“ v štruktúrach EÚ i európskych štátoch i médiách. Preto bol aj Orbán čestným hosťom na minuloročnom zjazde bavorskej odnože celonemeckej CDU – CSU. Bavorsko je sídlom mnohých koncernov, tvoriacich „kontinentálnu“ frakciu nemeckej elity.

V tomto zmysle sa dichotómia súčasnej SNS ako strany, ktorej myslenie a rétorika bola inšpirovaná Vatikánom, zatiaľ čo inštitucionálne, záujmovo aj kádrovo je previazaná s „atlantistami“, stala pre „národovcov“ osudnou. Klanovo-korporatívne pozadie SNS už dlhšiu dobu hralo na dve strany (veľké interview A. Hrnka pre „Denník N“), nevediac, ku komu sa prikloniť v ťažkých časoch lámania chleba. Zrejme tak činili z presvedčenia o svojej politickej zdatnosti, považujúc sa za „profesionálnych manažérov“ a „šachistov“, ktorí „predvídajú“ a „neukladajú všetky vajcia do jedného koša“.

V skutočnosti sú to obyčajní zbabelci, ktorí vidiac, ako horúčkovito sa liberáli pretekajú o to, kto drahšie predá Slovensko a kto skôr zvrhne Fica, kričia: „Svine! Zapredávajú Slovensko… BEZ NÁS!“ Oni nevedia ani nechcú riadiť a rozhodovať o nadregionálnych záležitostiach, spadajúcich do pôsobnosti globálnej politiky spolu s Ficom, ktorý realizuje natoľko suverenizačnú a vlastnú konceptuálnu globálnu politiku, nakoľko mu to informačné pole a okolnosti politicko-hospodárskeho života umožňujú. To snáď národniari nepoznajú ľudové porekadlo o tom, že „Neusedíš na dvoch stoličkách“?

A možností v skutočnosti nemáme veľa:
– buď sa spojíme so silnejúcimi „kontinentálmi“ v boji proti „atlantistom“ (viď Ficove vyhlásenia na MO SR, aby Slovensko pri armádnom obstarávaní zohľadňovalo európsky záujem), pri šťastnej súhre okolností a pri adekvátnom riadení prežijeme a budeme môcť v procese zbližovania európskeho a euroázijskeho projektu maximálne zúročiť našu sprostredkovateľskú, logistickú a ideologickú funkciu,
– alebo cestou patrioticko-kotlebovsko-liberálneho Majdanu zvrhneme Fica, zradíme (a tí chlapíci to neodpúšťajú) kontinentálov a primkneme sa k atlantistom a sionistom, ktorým najlepšie poslúžime, ak sa ihneď premeníme na bojové pole tretej svetovej vojny.

Ani Danko, ani klanovo-korporatívne pozadie SNS (stvárnené v Štefanovovi a Janušekovi) netušili, že svojim augustovým vydieraním vlády neskrížili plány ani tak Ficovi, ako kontinentálnej frakcii globálnej elity kolektívneho Západu. A práve tá musela operatívne a najmä presvedčivo zasiahnuť. Najprv zrejme Dankovi v Petrohrade dala „ponuku, ktorá sa neodmieta“, preto aj tá jeho náhla proruská rétorika. Zrejme na zdôraznenie tejto „bezalternatívnej ponuky“ neskôr kontinentáli skrz naše súdnictvo naparili tresty SNS-ákom Janušekovi a Štefanovovi z prvej koaličnej vlády SMER-u a SNS, čo zrejme malo byť poslednou výstrahou pre SNS-áckych ministrov z vlády súčasnej. No a že to „kontinentáli“ s čistkou „atlantistov“ v politike a v médiách myslia vážne, bolo potvrdené vzatím do väzby Pavla Ruska, symbolu „atlantistov“ a ich mediálneho vplyvu.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.