Západný imperializmus a úpadok Číny

Britské a západné imperiálne pokorenie Východu sa zakladalo na militaristickej podstate imperiálneho štátu, jeho nerecipročných vzťahoch so zámorskými obchodnými krajinami, ako aj na západnej imperiálnej ideológii, ktorá motivovala a ospravedlňovala koloniálne výboje.

Na rozdiel od Číny bola britská priemyselná revolúcia a zámorská expanzia poháňaná militaristickou politikou. Podľa Hobsona v období 1688-1815 bola Veľká Británia vo vojnovom stave cca 52% z celkového času. Zatiaľ čo Číňania sa spoliehali na svoj otvorený trh, vyspelú výrobu a sofistikované komerčné a bankové služby. Briti sa spoliehali na colný protekcionizmus, vojnové výboje, systematické ničenie konkurenčých zámorských podnikov, ako aj privlastňovanie si a rabovanie lokálnych zdrojov. Čínska globálna dominancia sa zakladala na „recipročných benefitoch“ s obchodnými partnermi, zatiaľ čo Británia sa spoliehala na žoldnierske okupačné armády, brutálne represie a politiku „Rozdeľuj a panuj!“ voči lokálnym rivalom. Zoči-voči domácemu odboju Briti (ako aj iné západné imperiálne mocnosti) neváhali vykynožiť celé komunity.

Kvôli neschopnosti pokoriť čínsky trh prostredníctvom väčšej ekonomickej konkurencieschopnosti sa Británia spoliehala na vojenskú moc. Mobilizovala, vyzbrojila a viedla žoldnierov z indických a iných kolónií k tomu, aby silou presadili britský export do Číny a vnútila krajine nerovnoprávne zmluvy na zníženie colných tarifov. V dôsledku toho bola Čína zaplavená britským ópiom, vyprodukovaným na indických plantážach – napriek čínskym zákonom, zakazujúcim alebo regulujúcim dovoz a predaj týchto narkotík. Čínski vládcovia, dlhodobo privyknutí na čínske obchodné a manufaktúrne prvenstvo, neboli pripravení na tieto „nové imperiálne pravidlá“ globálnej moci. Vôľa Západu použiť vojenskú silu na získanie kolónií, rabovanie zdrojov a rekrutovanie obrovských žoldnierkych armád pod velením európskych dôstojníkov spečatila koniec Číny ako svetovej mocnosti.

Čína zakladala svoju ekonomickú dominanciu na „nezasahovaní do vnútorných záležitostí svojich obchodných partnerov“. Naopak, britskí imperialisti otvorene a násilne intervenovali v Ázii, reorganizujúc lokálne ekonomiky tak, aby zodpovedali potrebám ríše (vyradenie ekonomických konkurentov, vrátane efektívnejších indických producentov bavlny) a prevzali kontrolu nad lokálnym politickým, ekonomickým a administratívnym aparátov za účelom etablovania koloniálneho štátu.

Britská ríša bola budovaná zo zdrojov, ukradnutých z kolónií a prostredníctvom masívnej militarizácie svojej ekonomiky. Takto bola schopná zaistiť si vojenskú prevahu nad Čínou. Čínska zahraničná politika bola obmedzovaná prílišným spoliehaním sa čínskej elity na obchodné vzťahy. Čínski úradníci a obchodná elita si chceli Britov udobriť a presvedčili cisára, aby udelil zničujúce extra-teritoriálne koncesie a otvoril čínsky trh na úkor čínskych manufaktúr, za cenu vzdania sa lokálnej suverenity. Ako vždy, Briti sa zúčastňovali na vnútorných rozbrojoch a podnecovali vzbury, ktoré destabilizovali krajinu.

Západné a britské prenikanie a kolonizácia čínskych trhov vytvorili úplne novú triedu: bohatých čínskych „kompradorov“ importujúcich britské tovary a umožňujúcich prevzatie lokálnych trhov a zdrojov Britmi. Imperialistické rabovanie si vynucovalo väčšie vykorisťovanie a zdanenie obrovského množstva čínskych sedliakov i robotníkov. Čínski vládcovia boli povinní platiť vojnové dlhy a financovať obchodný deficit, vnútený západnými imperialistickými mocnosťami prostredníctvom udusenia čínskych roľníkov. To spôsobovalo medzi roľníckym obyvateľstvom hladomory a povstania.

Začiatkom XX. storočia (zanedlho po ópiových vojnách) Čína klesla z pozície svetovej ekonomickej mocnosti do stavu zlomenej, polokoloniálnej krajiny s obrovským chudobným obyvateľstvom. Hlavné prístavy boli kontrolované západnými imperiálnymi úradníkmi, zatiaľ čo vidiek bol ovládaný korumpovanými a brutálnymi vojenskými magnátmi a diktátormi. Britské ópium zotročilo milióny ľudí, viac než tretina obyvateľstva Číny ku koncu XIX. storočia bola na ňom závislá.

Celá západná akademická komunita – predovšetkým britskí imperiálni historici – odôvodňovali britskú imperiálnu dominanciu v Ázii anglickou „technologickou prevahou“ a čínsku chudobu a koloniálny status „orientálnym spiatočníctvom“, ignorujúc celé tisícročie čínskeho obchodného a technického pokroku, ako aj prevahu Číny nad Západom do začiatku XIX. storočia. Koncom dvadsiatych rokov XX. storočia, súbežne s japonskou imperiálnou inváziou, Čína prestala existovať ako jednotný štát. Pod jarmom imperiálnej moci státisíce Číňanov zomreli od hladu, boli vyvlastnení alebo zavraždení, zatiaľ čo západné mocnosti a Japonsko rabovali čínsku ekonomiku. Celá čínska kompradorská a kolaborantská elita sa zdiskreditovala v očiach čínskeho ľudu.

Čo zostalo v kolektívnej pamäti obrovského čínskeho ľudu – a čo totálne chýbalo vo výkladoch prestížnych amerických a britských akademikov – bol všeobecný pocit a presvedčenie Číňanov, že kedysi boli prosperujúcou, dynamickou a vedúcou svetovou mocnosťou. Západní komentátori ignorovali túto kolektívnu spomienku na niekdajšie výslnie čínskej moci, alebo ju dezinterpretovali ako blúznivé vrtochy nostalgických mocipánov a kráľov, vyobrazujúc to ako prázdnu čínsku aroganciu.

Preložené z: https://www.globalresearch.ca/china-rise-fall-and-re-emergence-as-a-global-power/29644

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.