Čína vstáva z popola imperiálneho rabovania

Komunistická revolúcia

Vzostup modernej Číny na pozíciu druhej najväčšej ekonomiky sveta bol umožnený len vďaka úspechu čínskej komunistickej revolúcie z polovice XX. storočia. Národno-oslobodenecká čínska armáda najprv porazila japonskú inváznu armádu a neskôr Američanmi podporovanú imperialistickú a nacionalistickú armádu Kuamintangu. To umožnilo znovuzjednotenie Číny ako nezávislej a suverénnej krajiny. Komunistická vláda zrušila extra-teritoriálne privilégiá západných imperialistov, skoncovalo s teritoriálnym feudalizmom regionálnych magnátov a gangstrov a porátala sa s majiteľmi nevestincov, obchodníkmi so ženami a drogami, ako aj s inými „poskytovateľmi služieb“ euro-amerického impéria.

Čínska komunistická revolúcia v pravom slova zmysle vytvorila moderný čínsky štát. Noví lídri pristúpili k rekonštrukcii ekonomiky, zdecimovanej imperiálnymi vojnami a vyrabovanej západnými a japonskými kapitalistami. Po 150 rokoch poníženia si čínsky ľud vydobyl svoju hrdosť a národnú česť. Tieto socio-psychologické elementy boli smerodajné v motivácii Číňanov brániť krajinu pred útokmi USA, sabotážami, bojkotom a blokádou, uvalenými na Čínu okamžite po oslobodení krajiny.

V protiklade k tvrdeniam západných a neoliberálnych čínskych ekonómov, čínsky dynamický rast neštartoval roku 1980. Začal v päťdesiatych rokoch, kedy agrárna reforma poskytla pôdu, infraštruktúru, úvery a technickú pomoc stovkám miliónov chudobných sedliakov a vidieckych pracovníkov, ktorí nemali vlastné pozemky. Pomocou toho, čo sa dnes nazýva „ľudským kapitálom“, a gigantickej sociálnej mobilizácie komunisti postavili cesty, letiská, mosty, kanály a železnice, ako aj základný priemysel, napríklad uhliarsky, oceliarsky a železiarsky, ktorý vytvoril základ modernej čínskej ekonomiky. Obrovský bezplatný vzdelávací a zdravotnícky systém komunistickej Číny stvoril zdravú, vzdelanú a motivovanú pracovnú silu. Vysoko profesionalizovaná armáda Číny zabránila USA v rozširovaní svojho militaristického impéria naprieč kórejským polostrovom po čínske hranice. Presne tak, ako bývalí západní „učenci“ a propagandisti sfabrikovali históriu „stagnujúcej a dekadentnej“ ríše kvôli ospravedlneniu ich deštruktívnych výbojov, tak aj ich moderné proťajšky prepísali prvých tridsať rokov histórie komunistickej Číny, odmietajúc uznať význam revolúcie v rozvoji všetkých hlavných elementov modernej ekonomiky, štátu a spoločnosti. Je zrejmé, že rýchly čínsky ekonomický rast sa zakladal na rozvoji vnútorného trhu, rýchlo rastúcej kádrovej báze vedcov, šikovných technikov a pracovníkov, ako aj na sieti sociálnej bezpečnosti, ktorá ochraňovala a presadzovala mobilitu robotníckej triedy a roľníkov. Všetky tieto počiny boli výsledkov plánovania a investícií čínskych komunistov.

Čínsky vzostup ku globálnej moci začal roku 1949 odstránením celej parazitickej finančnej, kompradorskej a špekulatívnej triedy, ktorá slúžila ako prostredník pre európskych, japonských a amerických imperialistov v ich snahe ošklbať Čínu o jej bohatstvo.

Prechod ku kapitalizmu

Počnúc rokom 1980 iniciovala čínska vláda dramatickú zmenu v ekonomickej stratégii: v priebehu nasledujúcich troch dekád otvorila krajinu pre širokospektrálne zahraničné investície;  privatizovala tisícky podnikov a dala do pohybu proces koncentrácie ziskov na základe stratégie znovuvytvárania dominantnej ekonomickej triedy milionárov, spojených so zámorskými kapitalistami. Čínska vládnuca politická trieda si osvojila myšlienku „prepožičania“ technického know-how a sprístupnenia zámorských trhov od zahraničných firiem výmenou za lacnú a nízkonákladovú pracovnú silu.

Čínsky štát presmeroval masívne verejné subsídie na propagáciu kapitalitického rastu prostredníctvom odbúravania národného systému bezplatného vzdelania a zdravotníctva. Skoncovali s podporou verejného bývania pre stovky miliónov roľníkov a vidieckych továrenských robotníkov, poskytli úvery špekulantom s nehnuteľnosťami pre výstavbu súkromných luxusných bytov a mrakodrapov. Nová kapitalistická stratégia Číny, ako aj dvojciferný rast jej ekonomiky boli založené na hĺbkových štruktúrnych zmenách a masívnych verejných investíciách, umožnených predchádzajúcou komunistickou vládou. Vzlet čínskeho súkromného sektoru sa zakladal na obrovských verejných rezervách, nahromadených od roku 1949.

Nová triumfujúca kapitalistická trieda a jej západní kolaboranti si pripisovali všetky zásluhy za tento „ekonomický zázrak“, vďaka ktorému sa Čína stala druhou najväčšou ekonomikou. Táto nová čínska elita však nechcela za každú cenu ohlásiť nový svetový status Číny, získaný za cenu vyostrenia brutálnych triednych rozdielov, porovnateľných len s USA.

Od imperiálnej závislosti k svetovej konkurencieschopnosti

Sústavný čínsky rast manufaktúrneho sektoru bol výsledkom vysoko koncentrovaných verejných investícií, vysokých ziskov, technologických inovácií a ochrany domáceho trhu. Hoci zahraničný kapitál profitoval, dialo sa to v rámci čínskych štátnych priorít a regulácií. Dynamická exportná stratégia režimu spôsobila nahromadenie obrovského obchodného prebytku, čo spravilo z Číny jedného z najväčších svetových veriteľov obzvlášť vo vzťahu k americkému dlhu. V záujme zachovania svojich dynamických priemyselných odvetví potrebovala Čína zabezpečiť obrovský prísun surovín, čo vyústilo do objemných zámorských investícií a obchodných zmlúv s agrárno-surovinovými exportnými krajinami v Afrike a Latinskej Amerike. Roku 2010 Čína vytlačila USA a Európu z pozície hlavných obchodných partnerov krajín v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike.

Vstup Číny do pozície svetovej ekonomickej mocnosti, rovnako ako aj v období 1100-1800, sa zakladal na gigantických výrobných kapacitách: obchod a investície boli regulované politikou striktného nezasahovania do vnútorných záležitostí jej obchodných partnerov. Na rozdiel od USA Čína neiniciovala brutálne vojny kvôli rope; namiesto toho podpisovala lukratívne kontrakty. A Čína nevedie vojny v záujme zámorských Číňanov, tak ako to USA robilo na Blízkom východe v záujme Izraela.

Zdanlivá nerovnováha medzi čínskou ekonomickou a vojenskou mocou je v príkrom rozpore s USA, kde rozpínavé a parazitické vojenské impérium pokračuje v erózii vlastnej globálnej ekonomickej dominancie.

Vojenské výdaje USA sú dvanásťnásobné v porovnaní s Čínou. Čoraz väčšmi armáda USA zohráva hlavnú úlohu v politike Washingtonu, ktorý sa snaží podkopať transformáciu Číny na globálnu veľmoc.

Preložené z: https://www.globalresearch.ca/china-rise-fall-and-re-emergence-as-a-global-power/29644

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.