Vzhľadom na snahy o jednu svetovú vládu je logické, že systematicky pripravovaným cieľom je najmä celosvetový ústredný menový monopol. Doktor Carroll Quigley v knihe Tragedy and Hope (1966) hovorí: „Skutočný rozmer a dosah plánu oceníme až vtedy, keď pochopíme, že ďalekosiahly cieľ bankárov nebol ničím iným, než vytvorením svetového systému finančnej kontroly v súkromných rukách, ktorý by bol schopný ovládať politický život každého štátu a globálne hospodárstvo má následne ako celok fungovať podľa feudálneho vzoru, pomocou tajných dohôd, uzatváraných prevažne na súkromných stretnutiach a konferenciách, kontrolovaných ústrednou svetovou bankou. Na samom vrchole by mala stáť Banka pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) vo švajčiarskom Bazileji, v majetku ústrednej svetovej banky sa nachádzajúce súkromné teleso, kontrolované súkromnou bankou.“

Projekt bol neskôr modifikovaný a na konci vojny boli v Bretton Woods oživené dve celosvetovo operujúce inštitúcie: Medzinárodný menový fond (MMF) a Svetová banka (SB). Ako naznačuje už meno, prvá z nich bola vlastne atrapou zamýšľanej „centrálnej banky centrálnych bánk“ a skutočne sa tiež jej najdôležitejší rozhodovací orgán skladá výhradne zo šéfov ústredných národných bánk a ministrov financií, ich marionetiek. Vyplýva to z Aus Politik und Zeitgeschichte (23/1983), prílohy magazínu Das Parlament: „Organizačná štruktúra MMF je určená troma entitami. Kompetenciu pre základné rozhodnutia má zhromaždenie guvernérov, do ktorého každá členská krajina delegovala jedného, väčšinou v osobe ministra financií alebo prezidenta národnej banky. Guvernéri zasadajú na výročných stretnutiach MMF a SB, z ktorých sa stali stretnutia štátnych i súkromných západných elít.“ Posledný výrok však musí byť označený za mylný, pretože podľa už povedaného je to naopak. Schádza sa súkromná svetová finančná elita a nanajvýš okrajovo niektorí ministri. V roli štatistov sa totiž občas smú ukázať ako bezvýznamná, zdvorilostná dekorácia. Vzhľadom na tak prísny záväzok takmer všetkých národných centrálnych bánk s MMF a SB potom už ani neprekvapí, keď sa dokonca i Swiss National Bank snažila presvedčiť národ o „výhodnosti prístupu k MMF a SB.“

MMF na medzinárodnej úrovni činí presne to isté, čo vykonávajú centrálne banky na úrovni národnej. Nesmierne a očividne podporuje obchodné záujmy internacionálnych vysokých financií. V týždenníku DT sme sa dávnejšie mohli napríklad dočítať, že „Ekonomická komisia OSN pre Afriku (ECA) poukázala na konferencie v Addis Abebe v máji 1993“ a „k dosiahnutiu plánovaného rastu hospodárstva o 6% ešte v 90 .rokoch (ako pre Afriku predpokladala OSN), bude kontinent potrebovať do 12 rokov zahraničný kapitál v hodnote 950 miliárd dolárov. Z toho má byť 490 miliárd použitých na zahraničné dlhy a 460 miliárd na investície.“ Spomínaným použitím nie je samozrejme myslené zaplatenie dlhov, ale obyčajné splatenie úrokov, ktoré budú prirodzene tvrdo vyžadované aj z tých zostávajúcich 460 miliárd, ktoré majú byť v Afrike „investované.“ Uvedený 6%-ný rast teda v žiadnom prípade neprospel Afričanom, ale výlučne veriteľom splácaním úrokov z ich pôžičiek.

V delikátnej interpretácií teda stav vecí, neobmedzený len na Afriku, vyzerá takto: „Programy MMF (pre krajiny takzvaného Tretieho sveta) vyvolávajú v príslušných ekonomikách defláciu. Škrtením dopytu majú byť výdaje a príjmy v zahraničnom obchode a v štátnom rozpočte uvedené do poriadku, a tým vraj bude obnovená schopnosť platiť dlhy. Táto politika ‚adaptácie‘ na dostupné finančné prostriedky máva vždy, obzvlášť ak je vykonaná náhle, katastrofálne sociálne následky… Zavedenie tohto „vysávania“ prostredníctvom krátenia subvencií môže doslova cez noc vyhnať ceny základných potravín tak drasticky, že sa stanú pre chudobnejších nedostupné. Rovnaké vrstvy potom nesú hlavnú ťarchu rapídneho zdraženia verejných služieb. Zdravotná starostlivosť a školská dochádzka sa opäť stávajú privilégiom, chudobní si nemôžu dovoliť verejnú dopravu a pod. Skutočné ceny tovaru rastú… Následkom programov MMF tiež obvykle v príslušných ekonomikách prudko rastie nezamestnanosť. Aby boli znížené výdaje v štátnom rozpočte, vyžaduje program tiež rozsiahle prepúšťanie zo štátneho sektoru. V súkromnom sektore diktuje politika obmedzovania dopytu rovnaký výsledok. Nezamestnanosť graduje… Tak využíva program MMF spoločenského bohatstva v prospech bohatých, čím len zväčšuje rozdiely v príjmoch a stupňuje sociálne napätie.“ (Aus Politik und Zeitgeschichte, 28/1983).

Ak sú momentálne ako podľa návodu rabované predovšetkým štáty tzv. Tretieho sveta prostredníctvom stále ešte neoficiálnej „centrálnej svetovej banky,“ potom „bohaté“ priemyselné krajiny čaká rovnaký ortieľ, hoci aj na značne vyššej finančnej úrovni. Príslušné novinové titulky obvykle nie sú publikom, ktoré nepozná dôležité súvislosti, pochopené vo svojom skutočnom, katastrofickom význame. Každý si však vie sám učiniť správny výklad istej správy Deutsche Presse-Agentur, ktorá, s odvolaním sa na kolínsky Institut der deutschen Wirtschaft, vyhlásila: „Štátne zadlženie v takmer všetkých priemyselných štátoch stúpa od začiatku 90. rokov rýchlejšie ako ich hospodárske výkony.“

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

(*1969, Bratislava) Geopolitický a spoločenský analytik dlhodobo pôsobiaci, bádajúci a študujúci vo viacerých mestách Európy a Ázie; konfrontuje korene, poznatky a vplyvy historických, filozofických a kultúrnych vied, smerov a náboženstiev na spoločnosť a jej pohyb v priebehu storočí...