Dvojdňový summit Európskej únie s Africkou úniou, ktorý sa konal minulý týždeň na Pobreží Slonoviny, prebiehal podľa správ tlačových agentúr v atmosfére dôvery a vzájomného porozumenia. Lídri z vyše 80 krajín sa „dohodli, že zosilnia spoluprácu aj v rámci bezpečnosti, investície do školstva a udržateľného rozvoja.“ To znie povzbudivo a zároveň upokojujúco, najmä pri čítaní výroku predsedu Africkej únie (AÚ) Alpha Condého, ktorý je aj prezidentom štátu Guinea: „Naše dva kontinenty sú jeden od druhého závislé vďaka histórii, geografii a našej vzájomnej vôli rozvíjať obchodnú výmenu v rámci obojstranne výhodného partnerstva.“

Po prvom nápore druhý

Kým obyvatelia európskych – a najmä stredoeurópskych – krajín sa pokúšajú nájsť spoločný jazyk pri hľadaní odpovede, ako sa ubrániť invázii miliónov nezvaných prisťahovalcov (a v ďalšej vlne v rámci spájania rozdelených rodín násobne viac rodinných príslušníkov) z vojnou devastovaných islamských krajín Blízkeho a Stredného východu, uniká im mohutnosť migračného cunami z Afriky. Vnímajú ho ako čosi okrajové a prejavujúce sa v podobe preplnených chatrných člnov, ktoré údajne treba zachraňovať pred potopením v blízkosti pobrežia Líbye. Hlavy bolenie spôsobujú zatiaľ Stredoeurópanom následky čerstvej prítomnosti dvoch až troch miliónov islamských votrelcov zväčša z Ázie. Sú prevažne islamského vierovyznania, odmietajú sa asimilovať. Politicky hyperkorektná Európska únia v spojení s nadáciami a neziskovkami preto postupne tlačí na Európanov, aby sa pod pláštikom tzv. multikultúrneho obohacovania väčšinovej populácie asimilovali oni.

Z dlhodobého hľadiska ide o islamizáciu, ktorá už civilizačne formátuje značnú časť južnej a východnej Ázie. Výbojná islamizácia víťazne valcuje severnú Afriku smerom na juh k trópom, čo stavia národy a krajiny Európskej únie pred úlohu učiť sa zvládať popri tej ázijskej aj inváziu z Afriky.

Pikantným a propagandisticky ťažko vysvetliteľným na tomto demografickom posune z černošskej subsaharskej Afriky na arabský sever kontinentu je oživenie obchodovania s černošskými otrokmi. Trhy s otrokmi v Líbyi, cez ktorú tiahnu milióny Afričanov na ceste do vysnívanej Európy, vyburcovali v priebehu minulého mesiaca verejnú mienku tzv. vyspelého Západu natoľko, že tento vhodne načasovaný škandál zúžil agendu summitu EÚ-AÚ viac-menej iba na migračnú problematiku. Štátnici sa zhodli na tom, že jej živelnosť dostane regulačnú podobu a štruktúru. Migračné prúdenie dostane inštitucionalizovaný dohľad a správu. „Nakoniec spájame sily, aby sme skonfiškovali kontá priekupníkov s ľuďmi. V Afrike, v Európe, ale aj na Blízkom východe,“ nechal sa počuť šéf Africkej únie A. Condé. Politická smotánka oboch únií sa „na summite EÚ-AÚ dohodla na evakuačnom pláne, ktorý umožní návrat migrantov z Líbye do rodných krajín. Líbya je kľúčovým štátom na trase migrantov putujúcich z Afriky do Európy za lepším životom. Migranti a utečenci však uviazli v Líbyi v zadržiavacích táboroch, kde žijú v neľudských podmienkach – údajne ich tam dokonca predávajú do otroctva.“ Tomu však treba rozumieť tak, že nepôjde o deportácie, ale dobrovoľnú repatriáciu toho drobného zlomku votrelcov, ktorí budú ochotní nechať sa prepraviť po vyplatení štedrého „odstupného“ do domovských krajín, kde im nič nebude brániť zbaliť si batoh, zahodiť osobné doklady a znovu vyraziť na sever.

Pred čím varoval český prezident už pred dvoma rokmi

Európska únia tak berie do vlastných rúk réžiu transkontinentálnych migračných pohybov nepredstaviteľných rozmerov. Prestáva už opisovať mnohomiliónové masy ako utečencov s nárokom na získanie azylu (a doživotné poberanie sociálnych dávok) v bohatej západnej Európe. Bruselská eurokracia otvorene konštatuje, že ide o „migrantov putujúcich z Afriky do Európy za lepším životom.“ Český prezident Miloš Zeman trefne vystihol už predvlani proces, ktorý nesie všetky znaky novodobého sťahovania národov, konkrétne z Afriky do Európy. „Nakonec se sem nastěhuje celá Afrika,“ povzdychol ironicky si v rozhovore pre pre server www.ParlamentniListy.cz. Reagoval vtedy aj na slniečkársky postoj nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, že Európska únia „potřebuje dlouhodobý mechanismus pro spravedlivé rozdělování uprchlíků mezi členské státy.“ Čo k tomu dodal už vtedy český prezident, bývalý profesionálny prognostik? „Obávám se toho, že je to bohužel opravdu první krok. Posledním krokem bude, že se Afrika přestěhuje do Evropy a to bude samozřejmě znamenat podstatnou změnu demografické a sociální struktury Evropy a vlastně zánik Evropské unie jako takové.“

V OSN vyčísľujú odhad populačného rastu obyvateľstva Afriky do roku 2100 takto:
2017                2030                2050                2100
1 256               1 704               2 528               4 468
(údaje v miliónoch)

Ako vidno, do roku 2050 sa zdvojnásobí z jednej a štvrť miliardy na dva a pol miliardy.

Kto bude profitovať

Ak začne Európska únia skutočne nalievať miliardy eur z prostriedkov daňových poplatníkov, aby zmiernila – nikde nehovorí o jeho zastavení alebo zvrátení – migračné prúdenie z juhu na sever, vyčerpá sa tak neudržateľne, že vnútorne skolabuje. V dokumentoch bilancujúcich summit s Africkou úniou uvádza finančné injekcie a rozvojovú pomoc rádovo v desiatkach miliárd eur. Skutočná náklady na manažment migračného prívalu budú podstatne vyššie. Niektorí africkí politickí činitelia očakávajú omnoho veľkorysejšiu finančnú angažovanosť Európanov. Mahamadou Issoufou, prezident Nigeru, krajiny ležiaceho v saharskom pásme medzi Líbyou a Nigériou, šokoval v rozhovore pre nemecký denník Die Welt vyslovením predpokladu, že Európska únia bude vkladať do rozvoja Afriky 600 (šesťsto) miliárd dolárov ročne. Prebiehalo by to v rámci akéhosi masívneho Marshallovho plánu pre Afriku, za aký sa vraj vlani prihovárala nemecká kancelárka Angela Merkelová, keď poctila čierny svetadiel svojou návštevou.

Profitovať z plánovanej investičnej ofenzívy EÚ, aj keby nedosiahla také gigantické rozmery – budú nadnárodné korporácie. Vykúpia a sprivatizujú v Afrike všetko, z čoho sa bude dať vytrieskať zisk a štáty EÚ sa beznádejne zadlžia, aby im financovali požadovanú výstavbu infraštruktúr. Pokiaľ by takúto neúnosnú angažovanosť v obrovitej Afrike občania európskych krajín – a hlavne toho tzv. jadra EÚ – neschválili, začnú ich vrchnosti z Bruselu poučovať, že to musí byť, lebo ináč by úniu v Afrike investorsky nahradila Čína. Paralela s vývojom zo začiatku 20. storočia, keď vtedajšou „Čínou“ bolo cisárske Nemecko a mocenské aliancie stupňovali súperenie o svetové zdroje surovín, ako vyšitá.

Vyhlásenie: Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi vydavateľstva Sofian, s.r.o. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Vydavateľstvo Sofian, s.r.o. nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Sofian, s.r.o. dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu na [email protected].

UPOZORNENIE
Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.

Zopár slov o autorovi...